Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 164
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0172
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Günter Brücher: Gotische Baukunst in Österreich. Wien-
-Salzburg (Residenz Verlag) 1990. 335 stráň, 280 čierno-bielych
a 32 farebných reprodukci!.


Vyčerpávajůca syntéza gotického stavebného umenia v Ra-
kůsku, ktoré bolo jedným z hlavných prameňov slohových pou-
čení našej stredovekej architektury. Autor objemnej knihy s bo-
hatým ilustračným materiálem je v súčasnosti profesorem salz-
burské] univerzity. Do povedomia širšej čitatefskej i užšej od-
bornej veřejnosti sa už zapísal viacerými štůdiami k problemati-
ke pojmu štýl i úspěšnými knižnými publikáciami, věnovanými
stredovekej a barokovej architekúre či malbě. Snáď právě toto
široké rozpätie záujmov mu dovolilo pristúpiť k ůzemno-štátne
vymedzenej tematike gotickej architektúry z potřebného odstu-
pu a nadhl'adu, so zmyslom pre zložité peripetie, uzlové body,
podmienky a příčiny nerovnoměrného štýlového vývoja i pre
špecifiká jednotlivých rakúskych regiónov. Mimoriadne obsaž-
ná kniha je teda koncipovaná z hladiska najnovšieho stavu
poznania slohovo-štýlovej problematiky, často v polemike
s predchádzajúcimi syntézami a monografiami, založenými na
zjednodušenej představě lineárně prebiehajúceho vývinu gotic-
kého slohu. Zachytává nezvyčajne bohatý architektonicko-
-pamiatkový fond gotickej epochy v Rakúsku, pričom sa sústre-
di najma na sakrálně stavebné umenie v jeho stavebno-typovej
i motivicko-tvaroslovnej rozmanitosti a umelecko-výrazovej
pestrosti priestorových riešení. V popředí pozornosti stoja při-
tom umělecky náročnejšie sakrálně stavby, spojené s iniciativou
spoločensky vysokopostavených objednávatelov a s kniežacou
mocou, zadal' čo profánna architektúra, otázky hradného stavi-
tefstva, meštianskej architektúry a gotického urbanizmu ostáva-
jú v pozadí.

Günter Brücher sčasti akceptuje a syntetizuje v svojej knihe
poznatky staršej literatúry z pera rakúskych historikov umenia
(Donin, Buchowiecki, Wagner-Riegerová, Feuchtmüller, Mario
Schwarz a ď.), v nejednom smere však s nimi aj polemizuje.
Jemná, precízna stavebno-typová a formálno-štýlová analýza,
ako aj prehlbený doraz na sociologicko-historický kontext ar-
chitektonické] tvorby sú prostriedkom k novým odpovediam na
niektoré sporné otázky, k vyvráteniu viacerých ustálených názo-
rov. V rámci téz o nesúčasnosti súčasného (Ungleichzeitigkeit des
Gleichzeitigen) a o štýlovej pluralitě odmieta striktně predely
medzi jednotlivými slohmi a ich štýlovými fázami a relativizuje
takisto periodizáciu založenú na dynastických dějinách, a to aj
napriek tomu, že stavebné pamiatky spája dóraznejšie ako jeho
spomenutí predchodcovia s historickým pozadím. Kritika dy-
nastického vymedzovania slohových epoch mieri proti negova-
niu slohovo-štýlového pojmu, ktorý Brucher považuje pre děje-
pis umenia za imanentný. Tento pojem disponuje podlá něho
určitou flexibilitou umožňujúcou vzdat’ sa strnulých datovacích
predelov, registrovat' posuny fáz a štýlovú pluralitu a dovofujú-
cou použit" ho i vtedy, keď ho prekrývajú — najma v přechod-
ných obdobiach — tradičné štýlové prvky. Pojem slohu by tak
mal podlá autora „ostať v platnosti — v opozícii k hrozivým
ambíciám historického usmernenia — ako jeden z centrálnych
bodov umenovednej metodologie a zároveň neustále v poten-
ciálnom aspekte svojej pluralistické] javovej formy.“
Počiatky gotickej epochy v Rakúsku za posledných Baben-
bergovcov neoprávňujú pódia autora k použitiu termínu baben-
berská gotika (Wagner-Riegerová), ani k tomu, aby sa stavebná
tvorba prvých dvoch třetin 13. storočia označovala za ranogo-
tickú, pretože tento časový úsek bol v znamení extrémneho
štýlového pluralizmu. V jeho rámci sa kvantitativné sama osebe
skór skromná raná gotika už rozčleňuje na viacero uhlových
javov (Eckphänomene), ktorých najdóležitejšími hybnými silami
bola stavebná aktivita cisterciánov, mendikantov, ako aj repre-
zentativně nároky babenbergovských panovníkov. Až posledná
třetina 13. storočia prináša podlá Bruchera oslobodenie od
tradicionalizmu lokálnych štýlových tradicií a zřetelný náběh
k osobitej gotike stredoeurópskeho nemecko-rakúskeho geogra-
fického priestoru. Architektonický vývoj nasledujúcich desaťro-
čí potom prebiehal v znamení prestupovania sa štýlových vrstiev
vrcholnej a neskorej gotiky. Brucher sa tak zretefne odkláňa od
Buchowieckeho periodizácie založenej na monolytickej předsta-
vě zrelých fáz slohových epôch a určenej homogénnym vývino-
vým priebehom, ako aj od historicky schematizujúcej periodizá-
cie Wagner-Riegerovej, usilujúcej sa preklenúť rozpory zdedenej
systematiky štýlových pojmov dynasticko-panovníckymi súvis-
losťami.
V súvislosti s obhajobou pojmu slohu-štýlu ako vhodného
pomocného nástroja, ktorý třeba vždy modifikovat' podlá lokál-
neho svojrázu a zároveň diferencovat' v jeho pluralistickej po-
době, členi Brucher výše trojstoročný vývin rakúskej gotickej
architektúry tradičným spósobom na tri základné fázy — počia-
točnú, vrcholnú a neskorú —, tvoriace ťažisko jednotlivých
kapitol. Zatiaf čo počiatky architektonického vývoja v 1. polo-
vici 13. storočia sa spájali predovšetkým s cisterciánmi podporo-
vanými Babenbergovcami, v 2. polovici 13. storočia vystupuje
do popredia stavebná aktivita žobravých rádov, ktorých ciefa-
vedomá urbanisticko-misionárska aktivita bola pre centrálnu

164
loading ...