Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Menší severný portál bratislavského dómu
a jeho sochárska výzdoba
JURAJ ŽÁRY

Už len málokto z Bratislavčanov a ešte menej
početných cudzích návštěvníkův najdóležitejšej sakrál-
ně] pamiatky Bratislavy vie, že okrem hlavného,
půlkruhového gotického portálu sa na severnej straně
chrámovej lodě zachoval i starší, východnejšie situova-
ný portálik. Jeho mimoriadnu umeleckohistorickú cenu
umocňuje fakt, že pochádza ešte z počiatočnej, nie
celkom objasnenej fázy stavebného vývoja dnešného
kostola.1 Před očami okoloidúcich ho dnes ukrývá
— a zároveň před zhubným pósobením vonkajšieho
prostredia už oddávna ochraňuje — neskorogotická
kaplnka sv. Anny, dodatočne přistávaná k dómu zo
severnej strany koncom 15. storočia.2 Dá sa dnes do nej
vojsť len z chrámového interiéru3 právě cez spomenutý
malý portál, situovaný v úrovni středového klenbového
travée, teda přibližné v polovici severného múru lodě,
a obrátený svojím vonkajším, výpravným kamenným
ostením do niekdajšieho exteriéru, teda dovnútra ka-
plnky. Lepšie povedané málo by sa vchádzať, pretože
kaplnka sv. Anny, odkial’ navýše vedú schody do
podzemných priestorov krypty s náhrobkami význam-
ných osobností cirkevného a kultúrneho života Bratisla-
vy, ostává už dlhé roky nedostupná, zatarasená absurd-
nou bariérou byrokratického dozoru. Vysoké umělecké
hodnoty severovýchodného portálu, vytvořené kedysi
středověkými kamenármi pre obyvatelov města, ostá-
vajú tak dodnes veřejnosti utajené, zbavené zmyslupl-
nej komunikatívnosti.
Menšie rozměry severovýchodného portálika — ktorý
mal kedysi usměrňovat’ priamo do centra trojloďového
laického priestoru jeden z hlavných prúdov obyvatelov
Menší severný portál bratislavského dómu. Přelom tridsiatych a štyridsiatych.
alebo štyridsiate roky 14. storočia. Foto I. Kostroň

středověkého města, napájajúci chrám zo severu — vó-
bec nejdú na úkor jeho uměleckých kvalit. V pomere
k celku severnej steny kostola dosť úzký vchod portálu
akoby bol odozvou na výzvu evanjelistu Matúša (7,
13 — 14): „Vchádzajte těsnou bránou; lebo priestranná
brána a široká cesta vedie do zatratenia a mnohí ňou
vchádzajú; ale do života vedie těsná brána a úzká cesta,
a málo je tých, ktorí ju nachádzajú“4. Výše troch
metrov vysoký a len necelého poldruha metra široký
vchodový otvor lemuje náročné rozčleněný, zato však
kompaktný architektonický rámec.5 Jeho lievikovité,
dovnútra sa zužujúce a nad nízkými soklami bohato
profilované kamenné ostenie sa nad převýšeným reliéf-
nym tympanónom zalamuje v elegantných, strmých,
lineárně multiplikovaných křivkách do končistého ob-
lúka. Len v strednej časti — přibližné v polovičnej výške
— je přerušené, respektive obohatené nevysokými, dosť
širokými baldachýnovými nikami, určenými pre plasti-
ky. Zhora výklenky vymedzujú ihlancové oktogonálne
striešky baldachýnov, osadené viac-menej v úrovni
nadpražia, zdola zasa kalichovité listové hlavice pod-
stavcov s krycími doskami. Na nich povodně stáli alebo
len mali stát’ sochy svátých6 ako imanentná zložka
portálového uměleckého celku a komplementárna sú-
časť obsahového zmyslu reliéfneho výjavu v tympano-
ne. Zachoval sa podobné ako portálový rámec takmer
intaktne a zobrazuje sv. Trojicu v osobitom ikonografic-
kom variante Trónu Božej milosti (nem. Gnadenstuhl,
lat. Thronum gratiae).
Táto štrukturálna zostava — akokol’vek prehladná
a zbavená tvaroslovnej zložitosti — evokuje podmanivý
obraz katedrálneho portálu, tak ako sa vytvořil vo
francúzskej kolíske gotického umenia, aby následné
oplodňoval umělecký vývoj v celej latinskej kresťanskej

13