Nové poznatky o starej kaplnke sv. Ladislava
v bratislavskom Primaciálnom paláci
MÁRIA MALÍKOVÁ
História starého sídla ostřihomských arcibisku-
pův, prímasov Uhorska v Bratislavě, ktoré koncom
18. storočia ustúpilo novému honosnému paláců
Melchiora Hefeleho, nie je dodnes dostatočne zná-
ma.1 Vieme, že siaha až do středověku, keď na
starom cirkevnom pozemku postavili budovu „bis-
kupského domu“. Po páde Ostrihomu do rúk Tur-
kov roku 1543, ked sa primas Uhorska presťahoval
do Bratislavy, stala sa oficiálnou rezidenciou naj-
vyššieho reprezentanta církvi v Uhorsku. V súvis-
losti s novou funkciou ju v priebehu času viac ráz
přestávali a adaptovali na nové účely. V časoch
Mateja Bela to bol rozměrný, avšak dosť nízký
palác, ktorý dal právě s velkými nákladmi reštau-
rovať arcibiskup Imrich Esterházy. Obnovil scho-
disko „v starobylom štýle“, zbarokizoval interiéry
a vchod zvýraznil novým stlpovým portikom.2
Napriek týmto neskorším úpravám si budova
akiste zachovala až do zbúrania ešte stále mnoho
zo svojho středověkého, resp. renesančného vzhïa-
du. Svědčí o tom aj starobylý charakter kaplnky sv.
Ladislava, ktorá patřila do areálu paláca. O jej
podobě a zariadení nás informuje niekol'ko zaují-
mavých dokumentov, ktoré vznikli na podnět kar-
dinála Batthyányho krátko před a po jej demolácii
v marci 1780.5 Najcennejšie z nich je zakreslenie
starej kaplnky od arcibiskupovho dvorného inži-
niera Juraj a Jaczyga (Jacíka?), zachované vo dvoch
exemplárech.4 Obe lavírované kresby sú takmer
rovnaké, majú tie isté nápisy, líšia sa len v nepod-
statných detailoch. Autor vytvořil svoje technické
nákresy ako trompe 1’oeil, jednotlivé pohlady na
kaplnku znázornil akoby na samostatných, na kon-
coch stočených listoch papiera. ktoré sú připevněné
na drevenú došku. Na každom z týchto „listov“ je
samostatná legenda, horný, stredný list nesie nápis:
„Auffriß Der alten Hoff Hauß Kapellen wie sie von
außen nach der Linie BE gegen Mitternacht anzu-
sehen wäre“, pravý bočný: „Prophil Der alten
Hauß Kapellen wie sie von innen nach der Linie
CD anzusehen wäre“, l’avý bočný: Auffriß Der
alten Hoff u. Hauß Kapellen wie sie v. aussen nach
der Linie AB gegen Morgen anzusehen wäre“. Do-
lu uprostřed vidno pôdorys kaplnky s nápisom:
„Grund Riß von der alten Hauß Kapellen welche
in Ertzbischöflichen Winter Wohn Gebäude Zwi-
schen denen Ringmauern zu Presburg bis Anno
1780 gestanden und nemlichen Jahre in Monath
Martio um der neuen Blatz zu machen diruiret
worden. Aufgenohmen und abgezeichnet durch
Seiner Fürstl. Eminentz Cardinalen v. Batthyány
Hoff. Ingenieur Georg Jaczyg.“
Stavba sama je na nákrese lavírovaná šedou
farbou, řezy murivom sú ružovočervené, dve vkres-
lené měřítka sú žité. Oltář kaplnky — ktorý podlá
nápisu sa menze, odpísaného Jaczygom,5 dal posta-
vit’ roku 1628 Michal Veresmarti, vtedajší rektor
kaplnky a kanonik bratislavskej kapituly — bol
poměrně jednoduchým, v podstatě ešte neskorore-
nesančným dielom. Mramorovaná menza tohto ol-
tára je na kresbe modrastá, socha Panny Márie má
modrý plášť, architektúra oltára a jej zdobné člán-
ky sú sivé a žité (táto farba akiste naznačuje čias-
točné pozlátenie).6 Na štíte oltára okrem dvoch
anjelikov, nezretelne vidno štyri postavičky svät-
cov, ktoré sa na kresbe nedajú identifikovat'.
Podlá Jaczygovho nákresu bolo jádro stavby
středověké, s opornými piliermi na južnej straně.
Na prednej, severnej straně, kde bol vchod do ka-
plnky, pribudlo v renesancii otvorené schodisko
s krátkými zavalitými stípikmi a strieškou. Neskór
přestávané štvorhranné okná niesli znak kardinála
120
v bratislavskom Primaciálnom paláci
MÁRIA MALÍKOVÁ
História starého sídla ostřihomských arcibisku-
pův, prímasov Uhorska v Bratislavě, ktoré koncom
18. storočia ustúpilo novému honosnému paláců
Melchiora Hefeleho, nie je dodnes dostatočne zná-
ma.1 Vieme, že siaha až do středověku, keď na
starom cirkevnom pozemku postavili budovu „bis-
kupského domu“. Po páde Ostrihomu do rúk Tur-
kov roku 1543, ked sa primas Uhorska presťahoval
do Bratislavy, stala sa oficiálnou rezidenciou naj-
vyššieho reprezentanta církvi v Uhorsku. V súvis-
losti s novou funkciou ju v priebehu času viac ráz
přestávali a adaptovali na nové účely. V časoch
Mateja Bela to bol rozměrný, avšak dosť nízký
palác, ktorý dal právě s velkými nákladmi reštau-
rovať arcibiskup Imrich Esterházy. Obnovil scho-
disko „v starobylom štýle“, zbarokizoval interiéry
a vchod zvýraznil novým stlpovým portikom.2
Napriek týmto neskorším úpravám si budova
akiste zachovala až do zbúrania ešte stále mnoho
zo svojho středověkého, resp. renesančného vzhïa-
du. Svědčí o tom aj starobylý charakter kaplnky sv.
Ladislava, ktorá patřila do areálu paláca. O jej
podobě a zariadení nás informuje niekol'ko zaují-
mavých dokumentov, ktoré vznikli na podnět kar-
dinála Batthyányho krátko před a po jej demolácii
v marci 1780.5 Najcennejšie z nich je zakreslenie
starej kaplnky od arcibiskupovho dvorného inži-
niera Juraj a Jaczyga (Jacíka?), zachované vo dvoch
exemplárech.4 Obe lavírované kresby sú takmer
rovnaké, majú tie isté nápisy, líšia sa len v nepod-
statných detailoch. Autor vytvořil svoje technické
nákresy ako trompe 1’oeil, jednotlivé pohlady na
kaplnku znázornil akoby na samostatných, na kon-
coch stočených listoch papiera. ktoré sú připevněné
na drevenú došku. Na každom z týchto „listov“ je
samostatná legenda, horný, stredný list nesie nápis:
„Auffriß Der alten Hoff Hauß Kapellen wie sie von
außen nach der Linie BE gegen Mitternacht anzu-
sehen wäre“, pravý bočný: „Prophil Der alten
Hauß Kapellen wie sie von innen nach der Linie
CD anzusehen wäre“, l’avý bočný: Auffriß Der
alten Hoff u. Hauß Kapellen wie sie v. aussen nach
der Linie AB gegen Morgen anzusehen wäre“. Do-
lu uprostřed vidno pôdorys kaplnky s nápisom:
„Grund Riß von der alten Hauß Kapellen welche
in Ertzbischöflichen Winter Wohn Gebäude Zwi-
schen denen Ringmauern zu Presburg bis Anno
1780 gestanden und nemlichen Jahre in Monath
Martio um der neuen Blatz zu machen diruiret
worden. Aufgenohmen und abgezeichnet durch
Seiner Fürstl. Eminentz Cardinalen v. Batthyány
Hoff. Ingenieur Georg Jaczyg.“
Stavba sama je na nákrese lavírovaná šedou
farbou, řezy murivom sú ružovočervené, dve vkres-
lené měřítka sú žité. Oltář kaplnky — ktorý podlá
nápisu sa menze, odpísaného Jaczygom,5 dal posta-
vit’ roku 1628 Michal Veresmarti, vtedajší rektor
kaplnky a kanonik bratislavskej kapituly — bol
poměrně jednoduchým, v podstatě ešte neskorore-
nesančným dielom. Mramorovaná menza tohto ol-
tára je na kresbe modrastá, socha Panny Márie má
modrý plášť, architektúra oltára a jej zdobné člán-
ky sú sivé a žité (táto farba akiste naznačuje čias-
točné pozlátenie).6 Na štíte oltára okrem dvoch
anjelikov, nezretelne vidno štyri postavičky svät-
cov, ktoré sa na kresbe nedajú identifikovat'.
Podlá Jaczygovho nákresu bolo jádro stavby
středověké, s opornými piliermi na južnej straně.
Na prednej, severnej straně, kde bol vchod do ka-
plnky, pribudlo v renesancii otvorené schodisko
s krátkými zavalitými stípikmi a strieškou. Neskór
přestávané štvorhranné okná niesli znak kardinála
120