DOI article:
Z̆áry, Juraj: [Rezension von: Milan Togner, Stredoveká nástenná malʹba v Gemeri]
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51720#0247
Milan Togner: Středověká nástěnná malba v Gemeri. Brati-
slava (Tatran) 1989. 208 stráň, 40 far., 100 č.-b. reprodukcií, 24
graf, příloh.
Neprestajne sa rozširujůci fond monumentálnej malby
v středověkých kostoloch Slovenska vyvolává potřebu opako-
vaných návratov k tejto aktuálnej problematike, a to aj napriek
tomu, že právě odvetviu stredovekej nástennej malby sa nedáv-
no dostalo mimoriadnej pozornosti. Věnoval mu ju, ako je
všeobecne známe, autorský kolektiv pražských historikov ume-
nia vo svojom velkolepom syntetickom spracovaní, zodpoveda-
júcom najvyšším nárokom súčasného dějepisu umenia (K Dvo-
řáková—J. Krása—K. Stejskal, Středověká nástěnná malba na
Slovensku, Bratislava—Praha 1978). Recenzovaná Tognerova
kniha je vítaným pokusom o podchytenie príbuznej tematiky,
resp. jej rozšírenie a obohatenie zo zorného uhlu jednej z umě-
lecky osobitých geografických oblastí Slovenska, mimoriadne
žičlivej tomuto výtvarnému druhu. Vyšla v edícii Umenie Sloven-
ska a čiastočne takisto nadväzuje na jeden z predchádzajúcich
zväzkov tohto edičného radu bratislavského vydavatelstva Tat-
ran — na monografiu K. Biathovej o maliarskej tvorbě gotickej
periody v Liptove (1983). Tognerova publikácia zhrnuje nástěn-
ná malbu v niekdajšej Gemerskej a Malohontskej stolici od 13.
do 15. storočia na základe autorovej predchádzajúcej pasporti-
zácie a dóslednej znalosti všetkých zachovaných (resp. doteraz
odkrytých) maliarskych artefaktov na spomenutom území. Pri-
náša mnoho nových poznatkov, ku ktorým autor dospěl za
svojho dlhoročného pósobenia v gemerskej oblasti, keď sa stal
priamym účastníkem či spoluiniciátorom viacerých sondážnych
nálezov freskovej výzdoby pod mladšími omietkovými vrstvami
architektůr a reštaurátorských akcií spojených s jej záchranou.
Čiastkové výsledky svojho bádatelského úsilia medzitým publi-
koval v niekolkých štúdiách a predovšetkým v svojom kritic-
kém katalogu (Středověká nástěnná malba na Slovensku — sú-
časný stav poznania. Addenda et corrigenda. Bratislava 1988),
sumarizujúcom výskyt monumentálnej maliarskej výzdoby na
celom Slovensku vrátane posledných objavov.
Vzhladom na vymedzený rozsah recenzie považujem za po-
třebné sůstrediť sa — popři stručnom obsahu knihy a jej základ-
ném přínose — predovšetkým na niekolko kritických pozná-
mok a pripomienok, ktoré nijak neuberajú na hodnotách zásluž-
ného diela a nechcú byť viac než príspevkom do diskusie. Togner
spracúva gemersko-malohontskú, prevažne gotickú nástennú
malbu dvoch storočí v širokom zábere rozličných kultúrotvor-
ných komponentov vnútornej situácie Gemerskej župy, zároveň
však nestráca zo zretela nadregionálny slovenský, uhorsko-
-maďarský (resp. sedmohradsko-slovinský) a európsky kontext,
podmienený kultúrno-politickými väzbami anjouovskej dynas-
tie s Talianskom, predovšetkým s Neapolskom.
Prvá zo šiestich. vzájomne na seba logicky nadvázujúcich
a rozvíjajúcich sa kapitol, slúži vo funkcii akéhosi prologu
k priblíženiu historicko-spoločenských a ekonomických predpo-
kladov rozvoja výtvarnej kultúry v Gemeri. Autor sa tu v skrat-
ke usiluje charakterizovat’ dějinné počiatky a vývin gemerskej
oblasti ako geograficky špecifickej územnej jednotky s osobitými
prírodnými podmienkami, začlenenej pod spoločnú komitátnu
politickú správu. Po zbežnom zachytení osidlovacieho procesu
na tomto, kedysi okrajovom územi, zbrázdenom výbežkami
Slovenského rudohoria, sa zdórazňuje význam rudného bohat-
stva a jeho exploatácie, zintenzívňovanej v priebehu 14. storočia
za Anjouovcov: Zrýchlený hospodársko-kultúrny rozvoj Geme-
ra za vlády Karola Roberta z Anjou a jeho syna Eudovíta sa
podmieňuje predovšetkým banskou ťažbou a hutnickým spraco-
vávaním vytažených rúd, vďaka ktorým sa gemersko-malohont-
ský región stal významným producentům železa a ušlachtilých
kovov v celoeurópskom měřítku. Prirodzeným dósledkom eko-
nomického progresu je urýchlený rozvoj banských a polnohos-
podárskych osád, ako aj niekolkých poddanských miest (Pleši-
vec, Štítnik, Rožňava), patriacich do majetkovo-právnej kom-
petencie dvoch hlavných sociálnych okruhov objednávatelův
— vysokej cirkevnej hierarchie (ostrihomskí a kaločskí arcibis-
kupi) a zemepanskej nobility (Zachovci, Bebekovci, Széchény-
iovci, Derencsényiovci, Ilsvaiovci-Ratoltovci). Z nich právě ti
druhí, příslušníci šlachtickej vrstvy inovovanej centrálnou krá-
lovskou mocou (hommes noví) a neraz pověřovaní vysokými
štátno-politickými funkciami, dosiahli vrchol svojho mocenské-
ho postavenia v 2. polovici 14. storočia, v čase predpokladanej
prvej kulminácie maliarskej tvorby v Gemeri. Ako usudzuje
Togner, z hladiska ich priamych kontaktov s královským dvo-
rom potom nijak nepřekvapuje, že pre formovanie ich vkusu bol
rozhodujúci přiklad dvorskej kultúry a jej juhoeurópskej ume-
237
slava (Tatran) 1989. 208 stráň, 40 far., 100 č.-b. reprodukcií, 24
graf, příloh.
Neprestajne sa rozširujůci fond monumentálnej malby
v středověkých kostoloch Slovenska vyvolává potřebu opako-
vaných návratov k tejto aktuálnej problematike, a to aj napriek
tomu, že právě odvetviu stredovekej nástennej malby sa nedáv-
no dostalo mimoriadnej pozornosti. Věnoval mu ju, ako je
všeobecne známe, autorský kolektiv pražských historikov ume-
nia vo svojom velkolepom syntetickom spracovaní, zodpoveda-
júcom najvyšším nárokom súčasného dějepisu umenia (K Dvo-
řáková—J. Krása—K. Stejskal, Středověká nástěnná malba na
Slovensku, Bratislava—Praha 1978). Recenzovaná Tognerova
kniha je vítaným pokusom o podchytenie príbuznej tematiky,
resp. jej rozšírenie a obohatenie zo zorného uhlu jednej z umě-
lecky osobitých geografických oblastí Slovenska, mimoriadne
žičlivej tomuto výtvarnému druhu. Vyšla v edícii Umenie Sloven-
ska a čiastočne takisto nadväzuje na jeden z predchádzajúcich
zväzkov tohto edičného radu bratislavského vydavatelstva Tat-
ran — na monografiu K. Biathovej o maliarskej tvorbě gotickej
periody v Liptove (1983). Tognerova publikácia zhrnuje nástěn-
ná malbu v niekdajšej Gemerskej a Malohontskej stolici od 13.
do 15. storočia na základe autorovej predchádzajúcej pasporti-
zácie a dóslednej znalosti všetkých zachovaných (resp. doteraz
odkrytých) maliarskych artefaktov na spomenutom území. Pri-
náša mnoho nových poznatkov, ku ktorým autor dospěl za
svojho dlhoročného pósobenia v gemerskej oblasti, keď sa stal
priamym účastníkem či spoluiniciátorom viacerých sondážnych
nálezov freskovej výzdoby pod mladšími omietkovými vrstvami
architektůr a reštaurátorských akcií spojených s jej záchranou.
Čiastkové výsledky svojho bádatelského úsilia medzitým publi-
koval v niekolkých štúdiách a predovšetkým v svojom kritic-
kém katalogu (Středověká nástěnná malba na Slovensku — sú-
časný stav poznania. Addenda et corrigenda. Bratislava 1988),
sumarizujúcom výskyt monumentálnej maliarskej výzdoby na
celom Slovensku vrátane posledných objavov.
Vzhladom na vymedzený rozsah recenzie považujem za po-
třebné sůstrediť sa — popři stručnom obsahu knihy a jej základ-
ném přínose — predovšetkým na niekolko kritických pozná-
mok a pripomienok, ktoré nijak neuberajú na hodnotách zásluž-
ného diela a nechcú byť viac než príspevkom do diskusie. Togner
spracúva gemersko-malohontskú, prevažne gotickú nástennú
malbu dvoch storočí v širokom zábere rozličných kultúrotvor-
ných komponentov vnútornej situácie Gemerskej župy, zároveň
však nestráca zo zretela nadregionálny slovenský, uhorsko-
-maďarský (resp. sedmohradsko-slovinský) a európsky kontext,
podmienený kultúrno-politickými väzbami anjouovskej dynas-
tie s Talianskom, predovšetkým s Neapolskom.
Prvá zo šiestich. vzájomne na seba logicky nadvázujúcich
a rozvíjajúcich sa kapitol, slúži vo funkcii akéhosi prologu
k priblíženiu historicko-spoločenských a ekonomických predpo-
kladov rozvoja výtvarnej kultúry v Gemeri. Autor sa tu v skrat-
ke usiluje charakterizovat’ dějinné počiatky a vývin gemerskej
oblasti ako geograficky špecifickej územnej jednotky s osobitými
prírodnými podmienkami, začlenenej pod spoločnú komitátnu
politickú správu. Po zbežnom zachytení osidlovacieho procesu
na tomto, kedysi okrajovom územi, zbrázdenom výbežkami
Slovenského rudohoria, sa zdórazňuje význam rudného bohat-
stva a jeho exploatácie, zintenzívňovanej v priebehu 14. storočia
za Anjouovcov: Zrýchlený hospodársko-kultúrny rozvoj Geme-
ra za vlády Karola Roberta z Anjou a jeho syna Eudovíta sa
podmieňuje predovšetkým banskou ťažbou a hutnickým spraco-
vávaním vytažených rúd, vďaka ktorým sa gemersko-malohont-
ský región stal významným producentům železa a ušlachtilých
kovov v celoeurópskom měřítku. Prirodzeným dósledkom eko-
nomického progresu je urýchlený rozvoj banských a polnohos-
podárskych osád, ako aj niekolkých poddanských miest (Pleši-
vec, Štítnik, Rožňava), patriacich do majetkovo-právnej kom-
petencie dvoch hlavných sociálnych okruhov objednávatelův
— vysokej cirkevnej hierarchie (ostrihomskí a kaločskí arcibis-
kupi) a zemepanskej nobility (Zachovci, Bebekovci, Széchény-
iovci, Derencsényiovci, Ilsvaiovci-Ratoltovci). Z nich právě ti
druhí, příslušníci šlachtickej vrstvy inovovanej centrálnou krá-
lovskou mocou (hommes noví) a neraz pověřovaní vysokými
štátno-politickými funkciami, dosiahli vrchol svojho mocenské-
ho postavenia v 2. polovici 14. storočia, v čase predpokladanej
prvej kulminácie maliarskej tvorby v Gemeri. Ako usudzuje
Togner, z hladiska ich priamych kontaktov s královským dvo-
rom potom nijak nepřekvapuje, že pre formovanie ich vkusu bol
rozhodujúci přiklad dvorskej kultúry a jej juhoeurópskej ume-
237