Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

K problematike bytovej kultury koncom stře-
dověku na Slovensku
EVA TORANOVÁ

Výrobkami středověkých remeselníkov i umě-
leckých remeselníkov boli — popři dielach urče-
ných na sakrálno-liturgické účely — aj predmety,
ktorými člověk středověku dotváral svoje prostre-
die, ktoré potřeboval a používal v každodennom
živote, i také, ktoré mu skrášlovali a spríjemňovali
sviatočné chvíle. Obmedzenú životnost’ týchto arte-
faktov determinovala — v porovnaní s ich analó-
giami tvoriacimi súčasť chrámového vybavenia —
výrazná funkčná úžitkovosť.
Keďže zachované hmotné pamiatky sú výcho-
diskovou bázou pre hodnotenie umeleckoremesel-
nej aktivity středověku, priorita tvorby sa mimo-
volne zvykne prisudzovať pamiatkam náboženské-
ho kultu a význam profánnej oblasti sa javí ako
irelevantná. Objektívnejšia interpretácia preto
předpokládá volbu takých foriem a metod vý-
skumu, ktoré — pri konštatovaní absencie hmot-
ných pamiatok — hl’adajù zdroje adekvátnej výpo-
vednej hodnoty. Tam, kde postrádáme historický
artefakt, sa výlučným cielom bádatelského úsilia
stává heuristika archívnych prameňov. Informačná
kapacita dobových testamentov, inventárnych sú-
pisov či zoznamov pozůstalostí v konfrontácii s do-
kumentárnou výpovedbu gotických tabulových
malieb například dotvára obraz o životnom pro-
středí středověkého měšťana, o jeho bytovej kultú-
te, odievaní i stolovaní a zároveň je zdrojom po-
znatkov o tej oblasti činnosti středověkého reme-
selníka, ktorej výsledkom je profánny artefakt.
Pre naše pozorovanie sme si zvolili dva — svo-
jím obsahom i charakterem — rozdielne písomné
pramene: 1. pozostalosťzámožného bratislavského
pekára Tomáša Zellera1 z roku 15O62 a 2. súpis
hnutelného inventára kremnického Kammerhofu
— komorného dvora z rokov 1541 a 1548.3 Brati-

slavská pozostalosť je pre nás reprezentatívnou
ukážkou domu resp. domácnosti bohatého měšťa-
na na konci středověku. Naopak, interiéry Kam-
merhofu neslúžili rodinnému životu, charakterizu-
jú ich preto odlišné znaky, ktoré podmienilo dvoja-
ké účelové využitie budovy mincovně.4
Předpokládáme, že časové rozpätie, v rámci kto-
rého tieto doklady vznikli, nemá zásadný vplyv na
charakter či. typové bohatstvo dobového mobiliá-
ru, nakolko hodnotnejšie kusy bytového zariade-
nia, napr. truhly a postele, strieborný a cínový riad
neslúžili iba jednq generácii. Bývali v středověku
predmetom testamentov pravidelné, čo dosvědčuje
dlhšiu dobu ich funkčného využitia.
Pozostalosť pekára Zellera zostavili pri příleži-
tosti delenia majetku medzi jeho dedičmi — úrod-
ného konania, ktoré neraz prebiehalo i niekolko
rokov. Po formálnej i obsahovej stránke sa preto
súpis Zellerovej pozostalosti podobá dobovým tes-
tamentem; napísali ho podlá zaužívanej schémy
a pozornost' v nej věnovali cennostiam.5 Napriek
tomu sa dozvedáme vzácné informácie aj o Zellero-
vom dome, ktorý mal — podobné ako výstavnejšie
meštianske domy v centre města — niekol’ko obyt-
ných miestností a pivnicu.6 Súpis nás bližšie obo-
znamuje s róznymi priestorami meštianskeho do-
mu: s izbami7 (stubn khomod,8 kleyn stubn) a ko-
morami9 napr. komoru pri izba (stubn kammer), so
skladom pri tejto komoře (qewelb10 nebn der selbn
kammer), s komorou nad bránou (kammer obn
dem Thor), so skladom potravin (speis kammer),
s výčapom (Schenkstubn), s maštalou a pivnicou
(hauskeller).
V prvej zo spomínaných izieb (stubn khomod) sa
spomína velká postel; mala běžné vybavenie — tri
spodné peřiny, tri velké a tri malé podušky a peri-

169