vratových snažení prinášajú podstatný změnu
orientácie, smerom od poloh udržujúcich kontinui-
tu s tradíciou k progresivně orientovaným preja-
vom. Na oboch póloch tohto procesu je charakte-
ristickou jednoduchost’ výtvarného přístupu. Na
jednej straně vyplývajúca z nedostatočných pred-
pokladov pre náročnejšie koncepcie. na druhej
straně išlo o jednoduchost’ programový, ako dósle-
dok triezvych výtvarných názorov konštruktivizmu
a funkcionalizmu, kde jednoduchost’ uměleckého
výrazu zodpovedala štýlovým zákonitostiam vý-
tvarné] kultúry, zahrnujúc knižný tvorbu. V prie-
behu dvadsiatych rokov dožívala ešte tradícia kla-
sickej, grafickou technikou riešenej knižnej ilustrá-
cie v kombinácii s elementárnymi typografickými
postupmi, aplikujúcimi sadzbu v rozvrhu na stře-
dový os a konvenčnú výzdobu stránky, resp. obál-
ky sústavou liniek a rámováním (Andrej Kováčik).4
Paralelné s tým, uplatňuje sa forma knižnej obálky
kombinujúca typografické riešenie s perokresbo-
vou ilustráciou, aké reprezentuje tvorba Martina
Benku, sústredená intenzívně na obdobie od polo-
vice dvadsiatych do polovice tridsiatych rokov.
Benkova knižná tvorba uplatňuje analogické zámě-
ry ako jeho maliarske diela: národnú motiváciu,
monumentalizujúcu formu, a v případe knižných
práč k tomu přistupuje zvýšená miera dekoratív-
nosti a funkčný kontext s knihou.5 Benka svojimi
návrhmi knižných obálok vykonal vo svojej době
záslužné dielo, hlavně obohatením a rozšířením
registra upravovateíských poloh. Z hladiska celko-
vého vývinu slovenskej krásnej knihy však význam-
nější přínos reprezentuje jeho ilustračná tvorba,
ideove i výtvarné harmonicky korešpondujúca a po
stránke uměleckého výrazu súzvučiaca s charakte-
rem literárnych předloh.6
Od začiatku dvadsiatych rokov významné zasia-
hol do formovania názorov v knižnej tvorbě Miku-
láš Galanda. Ako prvý výtvarný interpret Dobšin-
ského zbierok slovenských pověstí pertraktoval pe-
rokresby tušom ako optimálnu formu vo vztahu
k daným edičným možnostiam, v ktorej zaznieva
ešte secesné cítenie.7 Po období výtvarnej spoluprá-
ce s revue DAV v rokoch 1924—26 v Prahe, na
přelome dvadsiatych a tridsiatych rokov koncetro-
val tvořivý pozornost’ opáť na slovenský knihu,
hlavně ako ilustrátor.8 S rozhladom v aktualitách
výtvarnej moderny a skúsenosťou maliara a grafika

EÖtCIÄ
MLADÝCH SLOVENSKÝCH AOTOftOV

;VAN HORVÁTH
Člověk na ulici


B R A T I S L A V A - P R A Jí A
VYSÁVÁ 3 VÁZ SLOVENSKÉHO STL’0 BN7-STV*
HÁKLAOOM M-OPOLßÄ MA2ÁČA V PRASE.

J. Horváth, Člověk na ulici. Nakladatel L. Mazáč Praha 1928


< ; Vijí
Z PATRICIJSKEJ
ZÁHRADY


KNiŽNtCA SÍOU \SDUf POHLAOÍ.K
SVÀZOK Xíi.

V. Rolko, Z patricijskej záhrady. Matica slovenská Martin 1930.
Ilustrácie a grafická úprava Jaroslav Vodrážka

jwhniy sklehÉriýni
žáwfeoin.
’ ÔdppWtù« mit l'.SŸSiivii ibraliitn, .i’rRiel
í.ieho,í«.»i:hcel sa .«->:<;<» oč;'i pozristakc kebý
hol yiíJký hrásch spáchal; „Už oilcisitovšlí.“ :
„Kíti?“ sHiibteraui. Vy iiej'«-
»öförai.aicii'injeöliazn'öi v&ftlozradtía.iliíli
S« mli zas*, A k'.i:l. sfe feilt v&sr» vsatííi iiopiti,
syíi-dcl içh späht;;* Ibrahim chceí hovoi-i (
hexsterastne, jehopži sa 'nrn v&tk iprfelvily.
n&l&l Iniliti teraz. 4c<?s>i ii* <;sprti~
vcsílnaiife,
líeč «sni thrahúnon jia fiáiirařJ podával
ruku. uevedeî sons sa aihžat, «l>y suris sa liti
jiftöpyt«! : „A slečna Bvgiita?“ Zahlaifeî sa «lu
vrmai. íistó jfeii.i ««lakryly rizxažrahí zuby a nos
nuirarfiatiol irsniov faiaäsiu. „Baášej-yy než.
inýO Vlak zapiskaí,policí «a. Partir,c’asl tnou-
ririutpeu...


1. Horváth, Vízum do Európy. UBS Bratislava 1930. Grafická
úprava Jozef Rybák, kresby Mikuláš Galanda

215