DOI Artikel:
Vítovsky, Jakub: Lampa z pozostalosti králʹovnej Žofie Bavorskej v Mestskom múzeu v Bratislave
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51720#0052
identická s lampou v Bratislavě, niet za daných
okolností žiadnych pochýb.
Královná Žofia sa narodila roku 1376 v Mnichove
ako dcéra hornobavorského vojvodu Jána II. a Katarí-
ny z Gorice. Za německého a českého krála Václava sa
vydala 2. mája 1389 v Chebe. Václav bol vtedy mladým
vdovcom. Bol dvadsaťosemročný a Žofia mala trinásť
rokov. Václav zdědil po svojom otcovi cisárovi Karlovi
IV., ktorý bol velmi úspěšným panovníkom a z Prahy
vytvořil hlavně politické a kultúrne centrum svojej říše,
velké bohatstvo a moc; na rozdiel od svojho otca bol
však nekonformným, prehnane kultivovaným a tak
trochu dekadentným človekom. Tieto, ako aj iné
nepriaznivé okolnosti předurčili úpadok jeho vlády.
Medzi Václavom a Žofiou sa však vytvořil dobrý vztah.
Po svojom příchode do Ciech žila Žofia striedavo
v Prahe, na manželových vidieckych hradoch a vo
svojich venných mestách, ktoré získala roku 1393 po
smrti cisárovnej Alžběty v súlade s českým zemským
právom. So svojím dvorom sa vyberala aj do cudziny.
Žofiina česká korunovácia sa zdržala kvóli politickým
nepokojom a konala sa až 15. marca 1400. V tom istom
roku zosadili Václava z německého trónu, vládu nad
Čechami si však udržal. Obaja královskí manželia
podporovali náboženské reformně hnutie a Jána Husa.
Keď však husitské hnutie prerástlo do revolúcie a král
roku 1419 zomrel, Žofia sa ocitla na čele protihusitskej
strany. Na krátký čas zastupovala Václavovho brata
Žigmunda ako česká panovnická. Roku 1420 sa připoji-
la k Žigmundovmu cisárskemu dvoru a přežila s ním
neúspešnú krížovú výpravu proti husitom. Až roku
1423 sa usadila v Bratislavě, kde zomrela 4. novembra
1428, oddávajúc sa velkému pokániu.
Žofia vynikala krásou a spoločenskou inteligenciou.
Bola vzdělaná a ovládala štyri jazyky. Na svojom dvore
pěstovala svetskú hudbu a tanec. Potrpěla si na
kurtoázne zábavy i na drahocenné devocionálie. Vo
dvorskom protohumanistickom prostředí sa stýkala
s rozličnými významnými osobnosťami. Podobné ako
Václav však mala i mnoho nepriatelov. Tí ju opísali ako
krutú vlčicu, ba dokonca ako kúzelníčku žijúcu po
Václavovej smrti so Žigmundom. Po revolúcii sa Žofia
snažila zachovat’ si všetkými silami svoj královský
majestát. Do Bratislavy si priviedla dvoranov a dvorné
dámy. Svoj poklad pokial možno šetřila a od Žigmunda
vymáhala dóchody z venných miest. Tieto však boli
v rukách husitov a Žofiine nerealistické požiadavky
viedli nakoniec k roztržke, ktorú Žigmund vyriešil tým,
že dal znepriatelenú Žofiu strážit’. Žofiinými bratmi boli
bavorskí vojvodovia Ernest a Viliam. Žofia zamýšlala
újsť za nimi do Mnichova, v rozhodujúcom momente
roku 1426 však od tohto záměru upustila. Odklad útěku
spósobil právě poklad, ktorý sa nedal tajné z Uhorska
vyviezť. Myšlienkami na útek z Bratislavy sa Žofia
zaoberala ešte niekolko mesiacov před svojou smrťou. '
K vyčleneniu lampy a niektorých dalších predmetov
od pozostalosti došlo krátko po smrti Žofie. Královnině
klenoty zhromaždené v jej bratislavskom hospíciu
spísali v dňoch 17. —21. januára 1429. Pretože Žofia
zomrela ako bezdětná, jej dedičmi boli vojvodovia
Ernest a Viliam. Královná však v testamente pamätala
aj na veritelov, dvoranov a zádušné bohoslužby.6 Podlá
dohody vykonávatelov testamentu so Žigmundom
a oboma vojvodami sa mali konávať hlavně v bratislav-
skom dóme. Kaplnka na přízemí pri chrámovej věži tu
mala byť upravená aj pre Žofiin hrob.7 K splneniu
testamentárneho odkazu však chýbala peňažná hoto-
vosť. Vojvoda Viliam, ktorý prišiel osobné do Bratisla-
vy a uznal Žofiine požiadavky voči Žigmundovi za
nereálne, povolil 11. mája 1429 Žofiinym dvoranom,
aby v případe, že nebudú moct’ závět inak splniť, siahli
na Žofiine klenoty.8 O šesť dní neskór, 17. mája 1429,
vydal Žigmund bavorským splnomocnencom sprievod-
ný list na vývoz klenotov z Uhorska.9 Tak sa stalo, že
bližšie neurčenú časť pokladu previezli do Mnichova,
zatial’ čo lampa a niektoré iné klenoty použité na
zaplatenie dlhov a bohoslužieb ostali v Bratislavě.
Zistenie, že lampa patřila královnej Žofii, stavia jej
problematiku do nových súvislostí. Akiste pochádza
z pražských dvorských zbierok, v predhusitskej době
preslávených svojím bohatstvom. Královi Václavovi
připisovali jeho súčasníci takmer chorobnú zálubu
v klenotoch.10 Václavové pozoruhodné zbierky však
zanikli hned’ po revolúcii a nezachovali sa ani příslušné
účty a súpisy. Váčšina Václavových klenotov sa dostala
za vojen do rúk husitov a zmizla bez stopy. Z klenotov
zachráněných Václavovým dedičom Žigmundom sa
zachovalo len tak trochu sporné Václavovo sedlo11
a niekolko iluminovaných rukopisov. Z nich sa preslá-
vili Václavové astrologické rukopisy, rukopis Willehal-
ma a najmá štyri zvázky nádherné vyzdobenej Biblie
objednanej Václavom a Žofiou čoskoro po svadbe. Táto
Lampa krátovnej Žofie, detail baldachýnu s jantarovou soškou. Foto Mikuláš
Červeňanský
46
okolností žiadnych pochýb.
Královná Žofia sa narodila roku 1376 v Mnichove
ako dcéra hornobavorského vojvodu Jána II. a Katarí-
ny z Gorice. Za německého a českého krála Václava sa
vydala 2. mája 1389 v Chebe. Václav bol vtedy mladým
vdovcom. Bol dvadsaťosemročný a Žofia mala trinásť
rokov. Václav zdědil po svojom otcovi cisárovi Karlovi
IV., ktorý bol velmi úspěšným panovníkom a z Prahy
vytvořil hlavně politické a kultúrne centrum svojej říše,
velké bohatstvo a moc; na rozdiel od svojho otca bol
však nekonformným, prehnane kultivovaným a tak
trochu dekadentným človekom. Tieto, ako aj iné
nepriaznivé okolnosti předurčili úpadok jeho vlády.
Medzi Václavom a Žofiou sa však vytvořil dobrý vztah.
Po svojom příchode do Ciech žila Žofia striedavo
v Prahe, na manželových vidieckych hradoch a vo
svojich venných mestách, ktoré získala roku 1393 po
smrti cisárovnej Alžběty v súlade s českým zemským
právom. So svojím dvorom sa vyberala aj do cudziny.
Žofiina česká korunovácia sa zdržala kvóli politickým
nepokojom a konala sa až 15. marca 1400. V tom istom
roku zosadili Václava z německého trónu, vládu nad
Čechami si však udržal. Obaja královskí manželia
podporovali náboženské reformně hnutie a Jána Husa.
Keď však husitské hnutie prerástlo do revolúcie a král
roku 1419 zomrel, Žofia sa ocitla na čele protihusitskej
strany. Na krátký čas zastupovala Václavovho brata
Žigmunda ako česká panovnická. Roku 1420 sa připoji-
la k Žigmundovmu cisárskemu dvoru a přežila s ním
neúspešnú krížovú výpravu proti husitom. Až roku
1423 sa usadila v Bratislavě, kde zomrela 4. novembra
1428, oddávajúc sa velkému pokániu.
Žofia vynikala krásou a spoločenskou inteligenciou.
Bola vzdělaná a ovládala štyri jazyky. Na svojom dvore
pěstovala svetskú hudbu a tanec. Potrpěla si na
kurtoázne zábavy i na drahocenné devocionálie. Vo
dvorskom protohumanistickom prostředí sa stýkala
s rozličnými významnými osobnosťami. Podobné ako
Václav však mala i mnoho nepriatelov. Tí ju opísali ako
krutú vlčicu, ba dokonca ako kúzelníčku žijúcu po
Václavovej smrti so Žigmundom. Po revolúcii sa Žofia
snažila zachovat’ si všetkými silami svoj královský
majestát. Do Bratislavy si priviedla dvoranov a dvorné
dámy. Svoj poklad pokial možno šetřila a od Žigmunda
vymáhala dóchody z venných miest. Tieto však boli
v rukách husitov a Žofiine nerealistické požiadavky
viedli nakoniec k roztržke, ktorú Žigmund vyriešil tým,
že dal znepriatelenú Žofiu strážit’. Žofiinými bratmi boli
bavorskí vojvodovia Ernest a Viliam. Žofia zamýšlala
újsť za nimi do Mnichova, v rozhodujúcom momente
roku 1426 však od tohto záměru upustila. Odklad útěku
spósobil právě poklad, ktorý sa nedal tajné z Uhorska
vyviezť. Myšlienkami na útek z Bratislavy sa Žofia
zaoberala ešte niekolko mesiacov před svojou smrťou. '
K vyčleneniu lampy a niektorých dalších predmetov
od pozostalosti došlo krátko po smrti Žofie. Královnině
klenoty zhromaždené v jej bratislavskom hospíciu
spísali v dňoch 17. —21. januára 1429. Pretože Žofia
zomrela ako bezdětná, jej dedičmi boli vojvodovia
Ernest a Viliam. Královná však v testamente pamätala
aj na veritelov, dvoranov a zádušné bohoslužby.6 Podlá
dohody vykonávatelov testamentu so Žigmundom
a oboma vojvodami sa mali konávať hlavně v bratislav-
skom dóme. Kaplnka na přízemí pri chrámovej věži tu
mala byť upravená aj pre Žofiin hrob.7 K splneniu
testamentárneho odkazu však chýbala peňažná hoto-
vosť. Vojvoda Viliam, ktorý prišiel osobné do Bratisla-
vy a uznal Žofiine požiadavky voči Žigmundovi za
nereálne, povolil 11. mája 1429 Žofiinym dvoranom,
aby v případe, že nebudú moct’ závět inak splniť, siahli
na Žofiine klenoty.8 O šesť dní neskór, 17. mája 1429,
vydal Žigmund bavorským splnomocnencom sprievod-
ný list na vývoz klenotov z Uhorska.9 Tak sa stalo, že
bližšie neurčenú časť pokladu previezli do Mnichova,
zatial’ čo lampa a niektoré iné klenoty použité na
zaplatenie dlhov a bohoslužieb ostali v Bratislavě.
Zistenie, že lampa patřila královnej Žofii, stavia jej
problematiku do nových súvislostí. Akiste pochádza
z pražských dvorských zbierok, v predhusitskej době
preslávených svojím bohatstvom. Královi Václavovi
připisovali jeho súčasníci takmer chorobnú zálubu
v klenotoch.10 Václavové pozoruhodné zbierky však
zanikli hned’ po revolúcii a nezachovali sa ani příslušné
účty a súpisy. Váčšina Václavových klenotov sa dostala
za vojen do rúk husitov a zmizla bez stopy. Z klenotov
zachráněných Václavovým dedičom Žigmundom sa
zachovalo len tak trochu sporné Václavovo sedlo11
a niekolko iluminovaných rukopisov. Z nich sa preslá-
vili Václavové astrologické rukopisy, rukopis Willehal-
ma a najmá štyri zvázky nádherné vyzdobenej Biblie
objednanej Václavom a Žofiou čoskoro po svadbe. Táto
Lampa krátovnej Žofie, detail baldachýnu s jantarovou soškou. Foto Mikuláš
Červeňanský
46