Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

DOI Artikel:
Toranová, Eva: Údaje k bratislavskému cinárstvu a medikováčstvu v 16. storočí
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51720#0160
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
tamojšiu kuchyňu dodal lievik, opravil kotlík na
varenie rýb a na polievacej kanvici vyměnil výtoko-
vú rúru. 1591 opravil dve bratislavské fontány
a chrlič vody na dome městského richtára.44 1594
dodal na fontány, ktoré stáli na Rybnom náměstí
a na Chlebovom trhu nové perforované odtoky
a priletoval poškodené, odlomené časti.45 Okrem
toho zaplátal všetky kotly radničnej kuchyně. 1595
vyrobil pre bitúnok měděný kotoí a opravil fontá-
nu pri radnici. Pre mestskú faru kúpil magistrát
kotol.46 1596—1599 opravoval pravidelné kuchyň-
ské nádoby: vyrobil nové dná hrncom, nožičky na
panvice a scelil vaničku na chladenie nápojov.
Jacob Braun
1579 platí nájom za priestory pri „mníšskom kláš-
tere“ ,47 1582 opravil chrlič vody pri Michalskej
bráně — vyměnil staré polámané rúry a dodal nové
— s predierkovanými hlavicami odtokov.48
Martin Winkler
1591—1597 je medzi nájomníkmi priestorov pri
„mníšskom kláštore“.49 1592 kúpil magistrát dva
vovnútri pocínované kotly na varenie rýb pre
miestnu faru; zaplatil za kotly Winklerovi 1 toliar
a 2 solidy.50

Komorné knihy sú uložené v Archíve města Bratislavy.
V poznámkovom aparáte ich citujem skratkou AMB KK, ďalej
uvádzam rok záznamov a signatúru.
1 Hospodářsky život města viedol od středověku komor-
ník, ktorý stál na čele mestskej komory. Záznamy o príjmoch
a výdavkoch města zapisovali do samostatných knih. Příjmy
města plynuli z daňových poplatkov mešťanov, z dávok za víno,
pivo, ryby, dřevo, a pod., z nájomného od obchodníkův a reme-
selníkov, z platieb za udelenie meštianskeho práva atď. Výdavky
města sa týkali predovšetkým stavebných práč na hradbách,
baštách a bránách, na radnici a na Zelenom dome. Zapisovatel"
přísné specifikoval nákup stavebného materiálu — dřeva, železa
a kameňa, samostatné zapisoval platby za kamenárske, murár-
ske a tesárske práce, honoráre dlaždičovi, kováčovi, zámečníko-
vi, maliarovi, kachliarovi, sklářovi, stolárovi, studniarovi, kraj-
čírovi za šitie odevov mešťanostovi, městským ůradníkom a slu-
hom, medikováčovi, cinárovi, ďalej mzdy ůradníkom, robotní-
kom, žoldnierom, strážnikom, poslom, lesníkovi, hájnikovi atď.
K výdavkom sa radili aj rožne hostiny a dary vzácným návště-
vám.
2 AMB KK, r. 1588, K-163, 164: ...an der lateinischen
schul ein Sunnenjahr zu machen.
3 AMB KK. r. 1535—1536. K-86; r. 1540—1541, K-92;
r. 1541—1542, K-93; r. 1545—1546, K-99.

Z komorných knih 16. storočia sa dozvedáme
nové mená majstrov a spoznávame sortiment ich
výrobkov. Cinári dodávali stolový riad, misy, Haše,
výčapné kanvice a korbele pre magistrátně hostiny.
Okrem toho malí spolu s medikováčmi podiel na
údržbě městských fontán a vodovodných potrubí.
Medikováči vyrábali nádoby a kotly pre kuchyně
v radnici,51 v Zelenom dome a na mestskej faře.
Střechy a veže významnějších budov pokrývali
a zdobili helmicami i figurálnymi chrličmi. Údaje
o Steffenovi Starkenloffovi kompletizujú obraz ci-
nárskej rodiny Starkenloffovcov a spresňujú atri-
búciu cínovej odmerky zo zbierok bratislavského
Městského muzea. Nejasne čitatelnú majstrovskú
značku na tejto odmerke připisovali členovi tejto
rodiny, nie však Steffenovi, ktorého osobnost’ dote-
rez nebola známa. Novozískané informácie pred-
stavujú zasa medikováča Grohwitscha ako typické-
ho reprezentanta svojho řemesla, ktorý od figurál-
nych práč po prosté opravy kotlov a hrncov robil
všetko, čo od něho konzument žiadal. Údaje z ko-
morných knih sú podkladom pre novů kapitolu
historie bratislavského cinárstva a medikováčstva
v období renesancie.

4 AMB KK, r. 1535—1536, K-86; Die Wochen Martini hat
Mathias Prantner als forster die Linten am Platz gesetzt.
5 Samostatné knihy novoprijatých mešťanov boli v Brati-
slavě od roku 1633, dovtedy zaznamenávali platenie poplatkov
za udelenie meštianskeho práva do komorných knih.
6 Záznamy spomínajú Leden resp. Kramerläden an dem
Münch Kloster (v středověku přistávali ku kostolným múrom
dřevené Stánky obchodníkův) a Zinns aus dem Weittenhoff (stál
na mieste Mirbachovho paláca).
7 AMB KK, r. 1535, K-84; Záznamy hovoria o Zinnschei-
ben (ploché taniere v podobě cínových doštičiek), dazur futeral
und Zinn futeral flaschen; die Stadt Wappen auf gedachten Zeug
zu machen.
8 AMB. KK, r. 1536-1537, K-88; r. 1537—1538, K-89:
r. 1539—1540, K-90.
9 AMB KK. r. 1540—1542, K-92.
10 AMB KK. r. 1546—1547, K-100: Zahlt Andre Zinngies-
ser von alten Zinn ain vierdling.
" AMB KK, r. 1550—1551, K-109: ...gemain Stadt fla-
schen resp. Kellerflaschen — nazývali tak súbory fliaš a tanierov
v prepravnom púzdre; v minulosti ich používali s oblubou na
cestách.
12 AMB KK. r. 1555—1556. K-115.
13 AMB KK, r. 1561—1562, K-124, 125: ...aus alten Zinn-

152
 
Annotationen