7. Ambrogio Lorenzetti, Madona s dieťaťom a sväticami
(Pinacoteca, Siena)

8. Giovanni da Rimini, detail Posledného sudu, okolo 1315
(Museo della Città, Rimini)

jät’ s menom Giovanniho. V případe Ostrihomu
je situácia odlišnejšia; tu musíme opustit Tos-
kánsko druhej polovice 14. storočia, kterému
by skór zodpovedali apoštol i sazdického pres-
bytéria, a musíme sa sústrediť na počiatky Gi-
ottovho pósobenia, pretože fundamentem štu-
dovaných malieb je giottovské podanie 1’udskej
figury jeho rannej tvorby.
No ešte predtým by sme malí vylúčiť aj štý-
lovú afinitu k malbě sienského okruhu a tvorbě
Ambrogia Lorenzettiho, [Obr. 7] kde nachádza-
me podobné robustné postavy ovinuté v tenkej
drapérii, póvabné naklonenie hlavy a strohú ges-
tikuláciu štíhlých rúk, no podané viac sochársky
pevnou rukou, malbou „otesávajúcou“ masivně
tvary so subtilnými detailami, formovanými ne-
poddajnou kontúrou.
Na začiatku tejto štúdie soin sa detailnejšie
zmienila o konkrétných osobných kontaktech
uhorských klerikov s Bolognou a ohistorickom
pozadí kultúrnej výměny medzi uhorským dvo-
rom a univerzitným městem Emilie. Pri hïadani
a specifikovaní štýlovej afinity ostřihomské]
malby k umenia talianskeho trecenta sa budem
pohybovat' v blízkom regióne Romagne. Tamoj-
ší umělci v prvej polovici 14. storočia velmi

promptně a svojrázne reagujú na „modernost“
Giottovoho umenia. Reč bude o tzv. riminskej
škole, ktorá vzniká počas Giottovho pobytu
v meste,22o niekolkýchjej hlavných protagonis-
tech, kterých maliarsky přejav je napriek použí-
vaniu morfologicky příbuzných fyziognomic-
kých typov natolko individuálny, že ich nemož-
no zamieňať. Tento podobný figuratívny reper-
toár skupiny riminských umelcov spósobilo ich
takmer súčasné formovanie sa v dielňach fun-
gujúcich na platformě příbuzenských vzťahov
a rovnocennou participiáciou členov „botteghi“
na rozsiahlych uměleckých podujatiach.23 Roz-
hodujúcou výzdobou z hladiska uměleckého
vývinu regiónu, v ktorej sa konfrontuji! tunajší
majstri s giottovským modelom, představeným
na freskách horného kostela v Assisi a na dnes
už zaniknuté] výzdobě povodně františkánské-
ho kostela (Tempio Malatestiano), je výmalba
kostela SanťAgostino v Rimini.24 [obr. 8-11]
Dokázali svojrázne překonat Giottov model jeho
novým reinterpretovaním cez prizmu predchá-
dzajúceho regionálneho umenia, úzko přepoje-
ného s byzantským výtvarným poňatím až na-
tolko, že ich malba v sebe organicky obsiahne
amalgám giottizmov, byzantinizmov a gotizujú-

68