DOI Artikel:
Orišková, Mária: Niekoľko poznámok ku knihe S. A. Mansbacha "Modern Art in Eastern Europe: From the Baltic to the Balkans, ca. 1890-1939"
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51725#0295
peme ako rámec, v ktorom dielo funguje, resp.
ako významové súvislosti, ktoré sú zahrnuté
v diele či dielach. Okrem významových kontex-
tov obsiahnutých vovnútri diela, každé dielo fun-
guje vo vonkajšom, ale vefmi konkrétnom, his-
torickom, politickom, spoločenskom alebo in-
štitucionálnom rámci (alebo vo viacerých naraz).
K pochopeniu určitého diela možno dospieť štú-
diom kontextu například prostredníctvom tex-
te v/dokumento v, ktoré rozširujú kontext a umož-
ňujú vidieť okrem úzko estetických aj iné súvis-
losti či funkcie diela. Ako už bolo spomenuté,
Mansbachove bádatefské možnosti v oblasti štú-
dia textov boli vo východnej Europe obmedze-
né. Zdá sa, že sa prête viac-menej musel spo-
1’ahnúť na „viděné“ umělecké diela v róznych
zbierkových inštitúciách, alebo publikované
v knihách a katalógoch. Ak vezmeme do úvahy
jeho „priamu“ skúsenosť, tak potom sú preňho
mnohé diela čitatefné ako autonomně estetické
objekty.23 Tie potom umiestňuje do „svojho“
západného štandardného systému dějin moder-
ného umenia, zužitkovávajúc dostupné textové
zdroje získanej (regionálnej) literatúry a tiež úst-
né informácie od miestnych špecialistov z róz-
nych inštitúcií. Je samozřejmé možné vykladať
dielo, či skupiny diel „zvnútra“, „z něho Samé-
ho“, čo sa priam núka pri modemistických die-
lach s ich autonomistickou ambíciou. Je však
zřejmé, že modemistický pojem autonómneho
diela bol iba označením pre nové používanie
diela a aj dielo chápané umelcom ako autonom-
ně funguje v určitom kontexte. Historicko-spo-
ločenský kontext s celým radom symptómov,
vzťahov a okolností fungovania móže však uká-
zat’ umělecké diela ako produkty špecifickej si-
tuácie, ktorú ony samé možu tiež spoluutvárať
a tak móže dochádzať k legitimizácii diel kon-
textem, alebo viacerými kontextami.24
Ak v modemom umění idea autonomie diela
dlho maskovala kontext umenia ako spoločen-
skej praxe, tak v případe Mansbachovej knihy
z konca deváťdesiatych rokov to ešte stále platí.
Kontext historický je tu zredukovaný a buď sa
jedná o výpočet historických událostí, ktoré sa
tu chápu jednoducho ako nespochybnitefné, raz
a navždy dané fakty (zdroje nie sú uvádzané, až
na malé výnimky, napr. publikácia The History
ofPoland since 1963, Cambridge 1983), alebo
ide o základné faktografické údaje týkajúce sa
například zahraničných a domácích výstav či
pobytov v zahraničí, ktoré sú prebraté z niekof-
kých katalógov25 a ktoré mnohokrát nie sú bliž-
šie vysvětlené. A keďže autor čerpá z textov, kto-
ré nemalí ambíciu kriticky přehodnocovat’, ale
skór rekonštruovať, afirmovať a miestami i glo-
rifikovat’ výtvory domácích avantgárd, mnohé
modemistické konštrukcie, předsudky či dokon-
ca klišé sú tu vefmi vypuklé. Mansbachov pří-
stup je rozhodne modernisticky determinovaný
a to dokonca do tej miery, že miestami máme
pocit akéhosi nechceného pokračovania mýto-
tvorby modemizmu, hoci umenie, ktorému je táto
kniha věnovaná, je zjavne iba doplnkom vefkej
stavby modemizmu. Kým „domáce“ texty mý-
tizujú z jasných dóvodov - zváčša koňští tuovať
domácu tradíciu, národné povedomie alebo uká-
zat’ paralelnosť a inokedy zas oneskorenosť do-
máceho umenia voči západoeurópskemu, ame-
rický autor má prinajmenšom iný vzťah k tomu-
to umeniu a inú perspektivu.
Vhodným príkladom na ilustrovanie kontex-
tu, resp. jeho zúženia (v rámci akýchsi štandar-
dných modemistických pojmov a konštrukcií),
móže byť Mansbachova interpretácia českého
kubizmu. V podkapitole nazvanej „Kubizmus
a Skupina “ autor píše: „Kubišta a Filla odcesto-
vali do Paríža, kde sa střetli s kubizmom Picas-
sa a Braqua a pod ich vplyvom vytvořili unikát-
ny český idiom, který bol fúziou expresionistic-
kých tém, skúseností a modelov s formálnym
jazykom analytického kubizmu. Tento inovova-
ný slovník vynikajúco komunikoval s ikonogra-
fiou existenciálnej úzkosti, ktorá hlboko ovlá-
dala pražskú avantgardu“ (s. 26). Následuje des-
kripcia diel Gutfreunda, Kubína, Procházku,
Kubištu, Zrzavého a Čapka, v kterých „sa spája
vofná adaptácia kubistických modelov s expre-
289
ako významové súvislosti, ktoré sú zahrnuté
v diele či dielach. Okrem významových kontex-
tov obsiahnutých vovnútri diela, každé dielo fun-
guje vo vonkajšom, ale vefmi konkrétnom, his-
torickom, politickom, spoločenskom alebo in-
štitucionálnom rámci (alebo vo viacerých naraz).
K pochopeniu určitého diela možno dospieť štú-
diom kontextu například prostredníctvom tex-
te v/dokumento v, ktoré rozširujú kontext a umož-
ňujú vidieť okrem úzko estetických aj iné súvis-
losti či funkcie diela. Ako už bolo spomenuté,
Mansbachove bádatefské možnosti v oblasti štú-
dia textov boli vo východnej Europe obmedze-
né. Zdá sa, že sa prête viac-menej musel spo-
1’ahnúť na „viděné“ umělecké diela v róznych
zbierkových inštitúciách, alebo publikované
v knihách a katalógoch. Ak vezmeme do úvahy
jeho „priamu“ skúsenosť, tak potom sú preňho
mnohé diela čitatefné ako autonomně estetické
objekty.23 Tie potom umiestňuje do „svojho“
západného štandardného systému dějin moder-
ného umenia, zužitkovávajúc dostupné textové
zdroje získanej (regionálnej) literatúry a tiež úst-
né informácie od miestnych špecialistov z róz-
nych inštitúcií. Je samozřejmé možné vykladať
dielo, či skupiny diel „zvnútra“, „z něho Samé-
ho“, čo sa priam núka pri modemistických die-
lach s ich autonomistickou ambíciou. Je však
zřejmé, že modemistický pojem autonómneho
diela bol iba označením pre nové používanie
diela a aj dielo chápané umelcom ako autonom-
ně funguje v určitom kontexte. Historicko-spo-
ločenský kontext s celým radom symptómov,
vzťahov a okolností fungovania móže však uká-
zat’ umělecké diela ako produkty špecifickej si-
tuácie, ktorú ony samé možu tiež spoluutvárať
a tak móže dochádzať k legitimizácii diel kon-
textem, alebo viacerými kontextami.24
Ak v modemom umění idea autonomie diela
dlho maskovala kontext umenia ako spoločen-
skej praxe, tak v případe Mansbachovej knihy
z konca deváťdesiatych rokov to ešte stále platí.
Kontext historický je tu zredukovaný a buď sa
jedná o výpočet historických událostí, ktoré sa
tu chápu jednoducho ako nespochybnitefné, raz
a navždy dané fakty (zdroje nie sú uvádzané, až
na malé výnimky, napr. publikácia The History
ofPoland since 1963, Cambridge 1983), alebo
ide o základné faktografické údaje týkajúce sa
například zahraničných a domácích výstav či
pobytov v zahraničí, ktoré sú prebraté z niekof-
kých katalógov25 a ktoré mnohokrát nie sú bliž-
šie vysvětlené. A keďže autor čerpá z textov, kto-
ré nemalí ambíciu kriticky přehodnocovat’, ale
skór rekonštruovať, afirmovať a miestami i glo-
rifikovat’ výtvory domácích avantgárd, mnohé
modemistické konštrukcie, předsudky či dokon-
ca klišé sú tu vefmi vypuklé. Mansbachov pří-
stup je rozhodne modernisticky determinovaný
a to dokonca do tej miery, že miestami máme
pocit akéhosi nechceného pokračovania mýto-
tvorby modemizmu, hoci umenie, ktorému je táto
kniha věnovaná, je zjavne iba doplnkom vefkej
stavby modemizmu. Kým „domáce“ texty mý-
tizujú z jasných dóvodov - zváčša koňští tuovať
domácu tradíciu, národné povedomie alebo uká-
zat’ paralelnosť a inokedy zas oneskorenosť do-
máceho umenia voči západoeurópskemu, ame-
rický autor má prinajmenšom iný vzťah k tomu-
to umeniu a inú perspektivu.
Vhodným príkladom na ilustrovanie kontex-
tu, resp. jeho zúženia (v rámci akýchsi štandar-
dných modemistických pojmov a konštrukcií),
móže byť Mansbachova interpretácia českého
kubizmu. V podkapitole nazvanej „Kubizmus
a Skupina “ autor píše: „Kubišta a Filla odcesto-
vali do Paríža, kde sa střetli s kubizmom Picas-
sa a Braqua a pod ich vplyvom vytvořili unikát-
ny český idiom, který bol fúziou expresionistic-
kých tém, skúseností a modelov s formálnym
jazykom analytického kubizmu. Tento inovova-
ný slovník vynikajúco komunikoval s ikonogra-
fiou existenciálnej úzkosti, ktorá hlboko ovlá-
dala pražskú avantgardu“ (s. 26). Následuje des-
kripcia diel Gutfreunda, Kubína, Procházku,
Kubištu, Zrzavého a Čapka, v kterých „sa spája
vofná adaptácia kubistických modelov s expre-
289