DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Bořutová, Dana: Hl'adanie peného bodu: k problematike uplatnenia historických vzorov v architektonickom koncepte Blaz̆eja Bullu
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0215
RESTAURATION
za Jím ICuJin
4. Návrh na hostinec v Dolnom Kubíne, 1880 (SNML, sign. EX 116)
6. Dom Matyugov-Obtulovičov v Trstenej, 1882
tvorbě možno zvoliť dolnokubínske stavby ako je
Městský / Zupný dom v Dolnom Kubíne (1880), Hostinec
v Dolnom Kubíne (1880) Gymnázium v Dolnom Kubíne
(1888—1889). Všetky tieto návrhy, napriek rozdie-
lom vo velkosti, počte podlaží či účele stavieb, uplat-
ňovali na priečeliach jasné a prehladné základné uspo-
riadanie, vymedzenie a rytmizovanie častí aj celku.
Z hladiska výrazu tvaroslovného aparátu pósobia
umiernene až triezvo a na artikuláciu používajú mo-
tivy ako je rustika na priečelných plochách a armova-
nie okrajov, připadne rizalitu alebo polí fasády. Zmys-
lom celého konceptu bolo navodit’ dojem poriadku,
jednoduchosti, primeranosti účelu. Tieto postupy pat-
řili v súdobej architektúre k široko užívaným, podob-
né ako priebežné parapetné a kordónové římsy.
Z množstva príkladov, ktoré reprezentujú takéto po-
stupy, možno uviesť stavby Teofila Hansena vo Viedni
či v Brně (Besedný dom, 1872; bývalý Pražákov palác,
1873), z českého prostredia možno spomenúť pražské
diela Barvitia a Ullmanna z přelomu 60. a 70. rokov
(Gröbova vila na Vinohradoch, 1870—1871, Lippmannova
vila, \36>S,Lannovavila, 1870 s Ullmannom, a ďalšie).
Ako výrazný charakterizačný prvok sa na neore-
nesančných stavbách objavuje akcentovanie středu
37 Objavuje sa například na Palladiových stavbách vil v okolí
Vicenzy — například Villa Godi, Lonedo di Lugo (návrh ca. 1540)
alebo Villa Saraceno Finale di Agugliano (návrh ca. 1545).
priečelia motívom trojice oblúkov, ktorý sa móže roz-
ličné obmieňať — na Dome Matyugu-Obtulovíča v Trstenej
(1882) má podobu troch jednoducho vedla seba
umiestnených okien - oblúkom zakončených výre-
zov v stene, na návrhu k Bullovmu vlastnímu domu
v Martine (1889) to bolo združené trojokno, kde jed-
notlivé okenné výřezy boli oddělené stlpikom,
a napokon v návrhu ma Národný dom v Martine (1888)
to bola trojica velkých francúzskych okien so záklen-
kom, vsadených do stredného rizalitu, členěného do
piatich polí rytmizovanou výbavou iónských stlpov.
Motiv troch oblúkových výrezov ako akcent stred-
nej časti stavby představoval konvenčnú a frekven-
tovanú neorenesančnú schému odvodenú z palladia-
nizmu.37 Podobné je to s rizalitom, ktorý je zvýrazně-
ný stípovou sústavou a nad římsou završený štítom,
ktorý tiež možno nájsť u Palladia.38 Táto schéma, obo-
hatená o rad dalších prvkov (aj z baroka) a variácií sa
stala často používanou a hojné sa objavovala predo-
všetkým na budovách veřejného charakteru vo Viedni
aj v Prahe - tam například v súťažných návrhoch na
Národní divadlo v Prahe z roku 1866 (například návrhy
architektův Niklasa, Ullmanna), či neskór například
v návrhu Josefa Schulza na divadlo v Dvore Královím
38 Například Palazzo Antoníni v Udine (ca 1556).
209
za Jím ICuJin
4. Návrh na hostinec v Dolnom Kubíne, 1880 (SNML, sign. EX 116)
6. Dom Matyugov-Obtulovičov v Trstenej, 1882
tvorbě možno zvoliť dolnokubínske stavby ako je
Městský / Zupný dom v Dolnom Kubíne (1880), Hostinec
v Dolnom Kubíne (1880) Gymnázium v Dolnom Kubíne
(1888—1889). Všetky tieto návrhy, napriek rozdie-
lom vo velkosti, počte podlaží či účele stavieb, uplat-
ňovali na priečeliach jasné a prehladné základné uspo-
riadanie, vymedzenie a rytmizovanie častí aj celku.
Z hladiska výrazu tvaroslovného aparátu pósobia
umiernene až triezvo a na artikuláciu používajú mo-
tivy ako je rustika na priečelných plochách a armova-
nie okrajov, připadne rizalitu alebo polí fasády. Zmys-
lom celého konceptu bolo navodit’ dojem poriadku,
jednoduchosti, primeranosti účelu. Tieto postupy pat-
řili v súdobej architektúre k široko užívaným, podob-
né ako priebežné parapetné a kordónové římsy.
Z množstva príkladov, ktoré reprezentujú takéto po-
stupy, možno uviesť stavby Teofila Hansena vo Viedni
či v Brně (Besedný dom, 1872; bývalý Pražákov palác,
1873), z českého prostredia možno spomenúť pražské
diela Barvitia a Ullmanna z přelomu 60. a 70. rokov
(Gröbova vila na Vinohradoch, 1870—1871, Lippmannova
vila, \36>S,Lannovavila, 1870 s Ullmannom, a ďalšie).
Ako výrazný charakterizačný prvok sa na neore-
nesančných stavbách objavuje akcentovanie středu
37 Objavuje sa například na Palladiových stavbách vil v okolí
Vicenzy — například Villa Godi, Lonedo di Lugo (návrh ca. 1540)
alebo Villa Saraceno Finale di Agugliano (návrh ca. 1545).
priečelia motívom trojice oblúkov, ktorý sa móže roz-
ličné obmieňať — na Dome Matyugu-Obtulovíča v Trstenej
(1882) má podobu troch jednoducho vedla seba
umiestnených okien - oblúkom zakončených výre-
zov v stene, na návrhu k Bullovmu vlastnímu domu
v Martine (1889) to bolo združené trojokno, kde jed-
notlivé okenné výřezy boli oddělené stlpikom,
a napokon v návrhu ma Národný dom v Martine (1888)
to bola trojica velkých francúzskych okien so záklen-
kom, vsadených do stredného rizalitu, členěného do
piatich polí rytmizovanou výbavou iónských stlpov.
Motiv troch oblúkových výrezov ako akcent stred-
nej časti stavby představoval konvenčnú a frekven-
tovanú neorenesančnú schému odvodenú z palladia-
nizmu.37 Podobné je to s rizalitom, ktorý je zvýrazně-
ný stípovou sústavou a nad římsou završený štítom,
ktorý tiež možno nájsť u Palladia.38 Táto schéma, obo-
hatená o rad dalších prvkov (aj z baroka) a variácií sa
stala často používanou a hojné sa objavovala predo-
všetkým na budovách veřejného charakteru vo Viedni
aj v Prahe - tam například v súťažných návrhoch na
Národní divadlo v Prahe z roku 1866 (například návrhy
architektův Niklasa, Ullmanna), či neskór například
v návrhu Josefa Schulza na divadlo v Dvore Královím
38 Například Palazzo Antoníni v Udine (ca 1556).
209