Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

3. Brána do záhrady, pravděpodobně skotská práca, ca 1875-76
(SNLM, sign. EX 555)

Odchovanci profesora viedenskej akademie Friedri-
cha von Schmidta, ako Imre Steindl a Frigyes Schu-
lek, sa zameriavali na rekonštrukcie významných
uhorských pamiatok stredovekej architektúry a pri-
nášali rad (zváčša nerealizovaných) návrhov na no-
vostavby. A v pozadí týchto pohybov sa aj tu, a ča-
som ovela doraznejšie ako inde, objavujú snahy
o sformulovanie uherského národného slohu. Archi-
tektura sa tu stávala nástrojom, ktorý mal napomocť
procesu zjednotenia multietnického kultúrneho
prostredia do uceleného prejavu, korešpondujúceho
s ideou uhorského státu, v ktorom pluralitě kultúr-
nych zdrojov a tradicii mala dominovat’ kultúra ma-
ďarského etnika.
Bullovu prvotnú ambíciu aktivně sa začlenit’ do
diania na uhorskej architektonické) scéně naznačujú
jeho rané projekty, ktorými sa zapájal do oficiálnych
architektonických súťaží v prvých rokoch svojho pó-
sobenia na Slovensku — boli to súťaže na stoličný dom
v Szentesi (1879), na. městský dom v Szatmár Németi
(1880) a na městský dom v Nagy Eneyedi (1880).34 35

Zrejme v nich však neuspel a to ho viedlo k sústre-
deniu sa na svoje užšie okolie. (Tento moment može
naznačovat’ aj přesun sídla a kancelárie do Martina
1883, ktorý bol predsalen akým-takým centrom.)
Z hladiska Bullovho situovania v dobových myšlien-
kových a architektonických prúdeniach však třeba
mať „uhorský kontext“ stále na zřeteli, aj keď sa zdá,
že podstatné váčšiu rolu u něho zohrávali impulzy
prichádzajúce zo západu.
Ako sme už naznačili, Bullova architektonická
aktivita sa uberala v troch základných štýlových po-
lohách, ktoré korešpondovali s prevládajúcimi súdo-
bými tendenciami a zodpovedali situácii architekto-
nického pluralizmu: Išlo predovšetkým o polohu
uplatňujúcu vyjadrovacie prostriedky neorenesancie,
ďalej o polohu inšpirovanú gotikou a napokon hnu-
tím Arts and Crafts ovplyvnené pokusy vytvořit’ „slo-
venský“ štýl. Pozrime sa teraz trochu bližšie na tieto
tri skupiny Bullových diel, pričom pozornosť zame-
riame predovšetkým na používané formové vzory
a motiváciu či zdroje ich uplatnenia.
Blažej Bulla a neorenesancia
Neorenesancia bola slohom profánnych stavieb, po-
nímala sa ako moderný sloh, umožňujúci rozvíjanie
a stvárnenie stavieb vyhovujúcich dispozičně a tech-
nicky moderným požiadavkam doby. Ideologicky sa
spájala s buržoáziou, resp. s meštianstvom a měst-
ským štýlom života. V tomto štýle sa stavali predo-
všetkým obytné domy a veřejné budovy, bola tiež slo-
hom školských budov a v zjednodušených obměnách
aj slohom stavieb účelových. V tomto zmysle s neore-
nesančným jazykom narábal aj Blažej Bulla.
V nadváznosti na to, čo vieme o Bullovom škole-
ní a čo možno vyvodit’ z charakteru jeho neskorších
návrhov a stavieb, možno odóvodnene předpokládat’,
že v tejto výrazovej polohe sa u něho jednalo najma
o odozvy z hlavného centra monarchie, Viedne, fil-
trované cez pražské (možno aj brněnské) prostredie.36
Ako reprezentantův tejto štýlovej polohy v Bullovej

34 Viacero skic zachytává stavby z exotických krajin (Egypt,
Tunis, Konštatinopol, Jeruzalém), no najdu sa aj listy
s detailami gotických stavieb (Westminster, Votivkirche).
Zdá sa, že váčšina týchto skic vznikla okolo polovice 1890-
tych rokov a prameňom překreslovaných vzorov bol časopis
The Graphie.

35 Návrhy, ktorými oboslal zmienené súťaže, sú evidované v zápis-
koch, ktoré spracovala ŠTRICOVÁ 1974, c. d. (v pozn. 1), s. 293.
36 Analogie možno, prirodzene, nájsť aj v Budapešti, ktorá však
ešte v 1880-tych rokoch bola takpovediac v závese za Vied-
ňou a iba postupné směrovala k „svojskému výrazu“.

208