DOI Heft:
Nr. 2
DOI Artikel:Bořutová, Dana: Hl'adanie peného bodu: k problematike uplatnenia historických vzorov v architektonickom koncepte Blaz̆eja Bullu
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.52804#0213
sefské,* * 29 30 kresbu evidovanú v archíve ako Brána do zá-
hrady či vyobrazenie městského zákutia s hradba-
mi.31 Do pražského obdobia zrejme spadá aj Projekt
restaurácie v NusliachP2 Tieto kresby a návrhy potvr-
dzujú, že základná orientácia, ktorú Bullovi dala škola,
mierila k neorenesančnému prúdu architektúry ako
hlavnému štýlu tej doby. Patřilo k zvyklostiam ar-
chitektonickej výuky v 19- storočí, že mladí adepti
architektúry si popři školských cvičeniach vytvárali
súbory architektonických kresieb stavieb, ich častí či
detailov (zobrazovaných podlá skutečnosti alebo podlá
iných vyobrazení), ktoré neskór vo svojej praxi mohli
využívat’ ako zásobnicu príkladov, vzorov a motívov
(v našom prostředí máme takýto postup dobré dolo-
žený na příklade tvorby Ignáca Feiglera mladšieho).33
V pozůstalosti Blažeja Bullu nachádzame celý rad ar-
chitektonických skic, svedčiacich o tom, že aj v ne-
skorších rokoch svojej praxe si kresebne zachytával
motivy, ktoré ho zaujali — například na stránkách za-
hraničných časopisov. Objavujú sa tu tie najrozmani-
tejšie motivy, zachytené neraz útržkovito a rozmiest-
nené po liste bez kompozičného záměru, s krátkou
poznámkou, udávajúcou názov zobrazenej stavby
a prameň.34 Súbor možných inšpiračných zdrojov do-
plňa zbierka tlačí a výstrižkov z novin a časopisov,
zachytávajúcich významné stavby z rozličných miest
ako například New York, Washington, Melbourne,
ale aj Lipsko, Viedeň, Benátky, Padova či Rím.
Ako sme už spomenuli, domov sa mladý archi-
tekt vrátil k roku 1878 a usadil sa najprv v Dolnom
Kubíne. Aj ked vazby, ktoré ho spájali s Prahou zrej-
me nikdy nespretrhal, nevyhnutné sa v tomto prostře-
dí dostal do novej situácie. Ked sa rozhodol usadit’
v rodnom kraji, teda v provincii dosť odlahlej a vzdia-
lenej od centra uherského králdvstva a zároveň dy-
namického ohniska architektonickej profesie, ktorým
vtedy bola Budapešť, iste si uvědomoval a zvažoval
tickú stavbu, resp. návrh na stavbu, ktorá sa výrazom radí
k o hlukovému štýlu (Rundbogensti\).
29 Nádražie Franz-Josefské v Prahe, architektonická kresba, zobra-
zujúca priečelie budovy, kolorovaný tuš na papieri, 17,2 x 24,6
cm (SNLM, sign EX 346). Na atike nad vstupom je datovanie
1875.
30 Nárys, pero/kolorovaný tuš, papier, 22,5 x 16,5 cm, podlepe-
né, paspartované 32 x 24 cm (SNLM, sign. 555).
širšie súradnice svojho pósobenia. Z hladiska typu
svojho vzdelania a orientácie v súdobej architektúre
celkom dobré zapadal do rámca uhorskej architekto-
nickej scény. Podobné ako Praha, aj Budapešť bola
z hladiska architektúry výdatne ovplyvňovaná dianím
vo Viedni a usilovala sa nasledovať tamojošie trendy.
Od počiatku sedemdesiatych rokov 19- storočia sa
začala rozvij ať horúčkovitá stavebná činnost’, vedená
politicky motivovanou snahou prebudovať město na
úroveň primeranú mocenskému centru monarchie,
rovnocennému s Viedňou. Hospodářsky vzostup, kto-
rý postupné nastal po rakúsko-uhorskom vyrovnaní,
umožnil stavebnú konjunktúru, ktorá sa napokon, po
období stupňovania v metropole samej, v posledných
dekádách 19- storočia z Budapešti rozšířila aj do pro-
vincií. Je len prirodzené, že silný vzostup stavebnej
činnosti blahodárné působil na rozvoj architektonic-
kej profesie - rozvijalo sa odborné a akademické vzdě-
láváme, zakladali sa architektonické spolky, odborné
časopisy. Nové budovanie moderného uhorského štátu
prinášalo množstvo velkorysých oficiálnych objedná-
vek, na rozličných úrovniach štátnej a verejnej sprá-
vy sa vypisovalo množstvo architektonických súťaží.
Zároveň však rastúca centralizácia politického a spo-
lečenského života viedla aj v oblasti architektúry k to-
mu, že v provinčných centrách posobiaci architekti
a stavitelia sa dostávali na okraj a nijako nemalí šancu
konkurovat’ kolegom, ktorí sa po štúdiu usadili v hlav-
nom meste a tam si založili svoje kancelárie alebo
priamo zaujali miesta v projektových kanceláriách
štátnej správy. Z hladiska architektonicko-štýlových
prúdení a dominancie neorenesančného slohu bola
situácia v Budapešti podobná pražskej. Aj tu sa popři
„medzinárodnej“ neorenesancii, velkolepo reprezen-
tovanej predovšetkým dielom Miklósa Ybla, a jej —
postupem času — čoraz rozmanitějších variantech,
objavujú stavby inšpirované gotikou a romanikou.
31 V archívnej evidencii nesie označenie „Pohíad na hradby a časť
hradnej architektúry“, kolorovaná kresba, papier 17,8 x 21,5
cm, podlepené 22 x 29 cm (SNLM, sign. EX 345).
32 Projekt restaurácie vNusliach, pero/tuš, akvarel, papier, 48,1 x
78,5 cm (SNLM, sign. EX 128).
33 Tému spracovala Zuzana LABUDOVÁ: Stavitelská rodina Fe-
iglerovcov a architektura Bratislavy v 19- storočí. Diplomová prá-
ca, Katedra dějin výtvarného umenia, Filozofická fakulta Uni-
verzity Komenského, Bratislava 1998.
207
hrady či vyobrazenie městského zákutia s hradba-
mi.31 Do pražského obdobia zrejme spadá aj Projekt
restaurácie v NusliachP2 Tieto kresby a návrhy potvr-
dzujú, že základná orientácia, ktorú Bullovi dala škola,
mierila k neorenesančnému prúdu architektúry ako
hlavnému štýlu tej doby. Patřilo k zvyklostiam ar-
chitektonickej výuky v 19- storočí, že mladí adepti
architektúry si popři školských cvičeniach vytvárali
súbory architektonických kresieb stavieb, ich častí či
detailov (zobrazovaných podlá skutečnosti alebo podlá
iných vyobrazení), ktoré neskór vo svojej praxi mohli
využívat’ ako zásobnicu príkladov, vzorov a motívov
(v našom prostředí máme takýto postup dobré dolo-
žený na příklade tvorby Ignáca Feiglera mladšieho).33
V pozůstalosti Blažeja Bullu nachádzame celý rad ar-
chitektonických skic, svedčiacich o tom, že aj v ne-
skorších rokoch svojej praxe si kresebne zachytával
motivy, ktoré ho zaujali — například na stránkách za-
hraničných časopisov. Objavujú sa tu tie najrozmani-
tejšie motivy, zachytené neraz útržkovito a rozmiest-
nené po liste bez kompozičného záměru, s krátkou
poznámkou, udávajúcou názov zobrazenej stavby
a prameň.34 Súbor možných inšpiračných zdrojov do-
plňa zbierka tlačí a výstrižkov z novin a časopisov,
zachytávajúcich významné stavby z rozličných miest
ako například New York, Washington, Melbourne,
ale aj Lipsko, Viedeň, Benátky, Padova či Rím.
Ako sme už spomenuli, domov sa mladý archi-
tekt vrátil k roku 1878 a usadil sa najprv v Dolnom
Kubíne. Aj ked vazby, ktoré ho spájali s Prahou zrej-
me nikdy nespretrhal, nevyhnutné sa v tomto prostře-
dí dostal do novej situácie. Ked sa rozhodol usadit’
v rodnom kraji, teda v provincii dosť odlahlej a vzdia-
lenej od centra uherského králdvstva a zároveň dy-
namického ohniska architektonickej profesie, ktorým
vtedy bola Budapešť, iste si uvědomoval a zvažoval
tickú stavbu, resp. návrh na stavbu, ktorá sa výrazom radí
k o hlukovému štýlu (Rundbogensti\).
29 Nádražie Franz-Josefské v Prahe, architektonická kresba, zobra-
zujúca priečelie budovy, kolorovaný tuš na papieri, 17,2 x 24,6
cm (SNLM, sign EX 346). Na atike nad vstupom je datovanie
1875.
30 Nárys, pero/kolorovaný tuš, papier, 22,5 x 16,5 cm, podlepe-
né, paspartované 32 x 24 cm (SNLM, sign. 555).
širšie súradnice svojho pósobenia. Z hladiska typu
svojho vzdelania a orientácie v súdobej architektúre
celkom dobré zapadal do rámca uhorskej architekto-
nickej scény. Podobné ako Praha, aj Budapešť bola
z hladiska architektúry výdatne ovplyvňovaná dianím
vo Viedni a usilovala sa nasledovať tamojošie trendy.
Od počiatku sedemdesiatych rokov 19- storočia sa
začala rozvij ať horúčkovitá stavebná činnost’, vedená
politicky motivovanou snahou prebudovať město na
úroveň primeranú mocenskému centru monarchie,
rovnocennému s Viedňou. Hospodářsky vzostup, kto-
rý postupné nastal po rakúsko-uhorskom vyrovnaní,
umožnil stavebnú konjunktúru, ktorá sa napokon, po
období stupňovania v metropole samej, v posledných
dekádách 19- storočia z Budapešti rozšířila aj do pro-
vincií. Je len prirodzené, že silný vzostup stavebnej
činnosti blahodárné působil na rozvoj architektonic-
kej profesie - rozvijalo sa odborné a akademické vzdě-
láváme, zakladali sa architektonické spolky, odborné
časopisy. Nové budovanie moderného uhorského štátu
prinášalo množstvo velkorysých oficiálnych objedná-
vek, na rozličných úrovniach štátnej a verejnej sprá-
vy sa vypisovalo množstvo architektonických súťaží.
Zároveň však rastúca centralizácia politického a spo-
lečenského života viedla aj v oblasti architektúry k to-
mu, že v provinčných centrách posobiaci architekti
a stavitelia sa dostávali na okraj a nijako nemalí šancu
konkurovat’ kolegom, ktorí sa po štúdiu usadili v hlav-
nom meste a tam si založili svoje kancelárie alebo
priamo zaujali miesta v projektových kanceláriách
štátnej správy. Z hladiska architektonicko-štýlových
prúdení a dominancie neorenesančného slohu bola
situácia v Budapešti podobná pražskej. Aj tu sa popři
„medzinárodnej“ neorenesancii, velkolepo reprezen-
tovanej predovšetkým dielom Miklósa Ybla, a jej —
postupem času — čoraz rozmanitějších variantech,
objavujú stavby inšpirované gotikou a romanikou.
31 V archívnej evidencii nesie označenie „Pohíad na hradby a časť
hradnej architektúry“, kolorovaná kresba, papier 17,8 x 21,5
cm, podlepené 22 x 29 cm (SNLM, sign. EX 345).
32 Projekt restaurácie vNusliach, pero/tuš, akvarel, papier, 48,1 x
78,5 cm (SNLM, sign. EX 128).
33 Tému spracovala Zuzana LABUDOVÁ: Stavitelská rodina Fe-
iglerovcov a architektura Bratislavy v 19- storočí. Diplomová prá-
ca, Katedra dějin výtvarného umenia, Filozofická fakulta Uni-
verzity Komenského, Bratislava 1998.
207