Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

Fachabtheilung für :


Lehrgegenstände
Wöchent-
liche
Stunden-
zahl
Bestätigung des Professors
oderDocenten über die Auf-
nahme des Studirenden
zu den Vorlesungen
éč
Co
l
/C
ičUr/rcándt
j±_
J
3.
t/p\
6

2. Školský záznam (tzv. Meldungsbogen) opredmetoch, ktoré si B.
Bulla zapísal počas stádia na Nemeckom polytechnickom institute Krá-
Fovstva českého v Prahe v akademickom roku 1815116 (SNK-ALU
v Martine, sign. C25)

Klučovou postavou neorenesancie v Čechách bol
architekt Josef Zítek, Bullov profesor na technike,
známy predovšetkým ako autor stavby Núrodného di-

vadla (1868-1883) ^Rudolfina (1876Ý884).* * * * * * * * * 24 Hlav-
nú líniu jeho tvorby představovala neorenesancia, pri-
čom vo svojej tvorbě zužitkoval úzké kontakty s ak-
tuálnymi trendami viedenského architektonického
prostredia, skúsenosti z pobytov vTaliansku, i silný
vzťah k domácej tradicii. Popři neorenesancii sa však
- příznačné pre dobu - po istý čas zaoberal aj návrh-
mi v neogotickom slohu, ktorý uplatnil v návrhoch
kostolov:25 * V tejto súvislosti je pre nás zaujímavé, že
na objednávku rakúskeho ministerstva kultu urobil
neogotický návrh na katolicky kostol v obci Raková na
Slovensku é* Vzhladom na Zítkov význam ako vedú-
cej osobnosti architektúry a na vzájomný kontakt
učitel’ — žiak možno oprávněně předpokládat, že Zít-
kova tvorba bola pre Bullu vzorom a že jeho tvorbu
sledoval aj po skončení svojich štúdií.
Okrem spomenutých diel mohol mladý Bulla v čase
svojho pražského pobytu obdivoval celý rad dalších
zaujímavých a významných stavieb, reflektujúcich,
resp. spoluformujúcich súdobé trendy architektúry -
spomedzi nich třeba spomenúť například stavbu ob-
chodného domu Haas (1869—1871) od jedného z po-
predných architektův viedenskej Ringstrasse, Teofila
Hansena, ktorý za kamenným priečelím ukrýval vol-
né riešený vnútorný priestor s kovovou konštrukciou.
Medzi dochovanými dielami z Bullovej pozůsta-
losti27 sa nachádza viacero kolorovaných kresieb, ktoré
podlá všetkého vznikli počas Bullovho pražského štú-
dia. Možno tu spomenúť kresbu označenú ako Chrám
v byzantském slohu,29, dalej kresbu Nádrazie Franz-Jo-

výzdoba; — ako příklad možno uviesť Schnirchov dom (1872-
77), dom na Poštovej ulici, 1876-77), dom na Sadovej ulici
(1882), dom na Královské) ulici (1885), alebo Wiehlov vlast-
ný dom na Václavskom náměstí v Prahe (1895-96). Antonín
Wiehl (1846—1910) bol odchovancom profesora Zítka. Bliž-
šie k jeho tvorbě, resp. k otázke národního slohu pozři VYBÍ-
RAL 1997, c. d. (vpozn. 22); — VYBÍRAL,}.: Hledání národ-
ního stylu. In: Česká architektura na prahu moderní doby. Devate-
náct esejů o devatenáctém století. Praha 2002, s. 141-158.
24 Opravu Národného divadla po požiari mal na starosti Josef
Schulz, ktorý spolupracoval aj na stavbě Rudolfina. V roku
1874 bola na túto stavbu vypísaná súťaž, v ktorej zvíťazil Zít-
kov návrh. Ako profesor bol na pražská techniku povolaný
v roku 1864.
25 Po skončení štúdií krátko pracoval pre Josefa Krannera, ne-
skór, v roku 1858 získal cenu za ideálny návrh na „velký far-
ský kostol“, stvárnený v neogotickom slohu. - Bližšie pozři
DVOŘÁKOVÁ, Z.: Josef Zítek. Praha 1983.

26 Návrh kostola bol v póvodnom zámere koncipovaný ako neo-
gotický, s asymetricky umiestnenou vysokou vežou. Priestor
zahrnoval predsieň, páť polí krížovej klenby a polygonálne
presbyterium. Pri realizácii v rokoch 1870-74 bol tento návrh
kvóli nedostatku finančných prostriedkov pozměněný. Výrazná
redukcia sa týkala celkovej dížky kostola, výšky kostolnej veže
a zjednodušenia celého formového aparátu. — Bližšie pozři
LUKÁCOVÁ, E.: Vývin architektúry na Slovensku v rokoch
1848-1890. In: Ars ’12-’14, 1974, č. 1-6, s. 97-143, na s.
115; - TORAN 1965, c. d. (vpozn. 5), s. 176.
27 Súbor architektovej pozůstalosti, obsahujúci jeho architektonické
návrhy, skice a rozličné výtvarné práce, sa nachádza v Slovenskem
národnom literárnom múzeu v Martine (dalej len SNLM).
28 Chrám v byzantskom slohu, elevácia, predný pohíad, kolorovaný
tuš, kartón, 22 x 15,7 cm (SNLM, sign. EX 220). Rezpozdlž-
ny, kolorovaný tuš, kartón, 21,9 x 15,3 cm (SNLM, sign. EX
85). Obe tieto diela sú v archíve SNLM uložené a popísané
nezávisle, evidentne však navzájom súvisia a zobrazujú iden-

206