Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (38.2005)

6. Návrh na stavbu vlastného rodinného domu v Martine, 1889
(SNLM, sign. EX 224)


7. Návrh na stavbu (Národného) Domu v Martine, ako bol publikova-
ný v Národných novinách, 1888 (SNK-ALU, sign. LM 4024)

(1868). Kompozičně schémy týchto priečelí nachádzajú
odozvu v Bullovom martinskom Národnom domeM
Skupinu stavieb stvárnených prostriedkami neore-
nesančnej architektúry dopíňa ešte prostý jednopodlaž-
ný Orszdghov dom v Dolnom Kubíne (1893) a stavby
v Ziline, ktoré javia stopy vplyvu nemeckej renesancie
— Městský dom v Ziline (1888) a Spaný o lov dom v Ziline
(1893). Na okraj ešte možno dodat’, že kontrakcia troch
středných osí priečelia sa objavovala aj vo variante bez
oblúkov, s oknami pravoúhlého tvaru, v edikulách či
bez nich, ako vcelku běžný spósob oživenia priečelia —
Bulla ho uplatnil na už spomínaných stavbách hostin-
ca a župného domu v Dolnom Kubíne.
Blažej Bulla a neogotika
Ako příklady pre túto skupinu Bullových stavieb mož-
no uviesť predovšetkým Evanjelický kostol v Dolnom
Kubíne (1882, realizácia 1892—1893) a Kostol v Krdíovej
Lehote (1881). Obe stavby svojím stvárnením jedno-

39 V súvislosti s touto stavbou sa objavuje ešte ďalšia možná in-
špiračná súvislosť, a tou je list zo spomínanej Bullovej zbierky
tlačí označený ako „Das Clubhaus des Kaufmännischen Vereins zu
Leipzig“ (SNLM, sign. EX 208). Zobrazuje stavbu akcentova-
nú trojosovým rizalitom s oblúkovými oknami, ktorý má na
poschodí pilastre a hoře trojúhelníkový tympanon. Postranné

značné navodzujú slohovú spojitost’ celkovými pro-
porciami stavby, členěním těla stavby pomocou ope-
rákov, uplatněním lomených oblúkov v tvare okien
a v případe dolnokubínskeho kostola aj v nikách čle-
niacich a rytmizujúcich vstupnú frontu. Inak pósobí
stvárnenie exteriéru stavieb poměrně jednoducho,
celkový účinok sa zakladá na kontraste plochých
a plasticky vystupujúcich prvkov, resp. na kontraste
steny a okenných výrezov. Dóraznosť dodává přemyš-
lená a vyvážená hmotová kompozícia a jej takpove-
diac skulpturálne kvality, vyvolávajúce pri všetkej jed-
noduchosti foriem poměrně bohatú hru světla a tieňa.
Na rozdiel od bohato kamenársky zdobených neogo-
tických „katedrál“39 40 exteriér Bullových stavieb pre-
zentuje redukciu plastických (kamenárskych) článkov
a výzdoby, ktorá korespondovala s trendami neogo-
tickej architektúry, vychádzajúcimi z Británie.
Ideál gotiky ako pravého křesťanského štýlu, ako
jediného primeraného štýlu křesťanských kostolov, tu
nastolil vo svojich teoretických prácach z konca 30.
okná poschodia sú edikulové, pravoúhlé, v přízemí všetky okná
majú záklenok. V úpravě priečelia sa tiež objavuje armovanie
a rustika, hoře je atika s vázami.
40 Například Votivkirche vo Viedni (1856), Heinrich von Fer-
stel.

210