DOI article:
Štěpánek, Pavel: Oscar Domínguez na Slovensku
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51713#0214
Odpovedy mi ýeje červená
Budá a červená
Ani purpur ani vatra ani ruýa ani jen a
Červená ako vyschlá krv dona Quijota
7 ktorej sa narodí
(Rudolf Fábry)
2. Oscar Domínguez o umění (Umenie, duben
1949, s. 51-52)
Komentář redakce:
„1Zjanuári málo bratislavské umeniamilovné obecenstvo
moýnosť vidieť v Umeleckej besede sloven skej výstavu španiel-
skeho maliara a pariýskeho emigranta Oscara Domingueya.
Jeho diela vybudili. yaslúýenú poyornosť a boli příčinou
polemiky o poslaní moderního umenia v socialistickej spoloč-
nosti. Poýiadali sme majstra Domingueya, aby nám napísal
niekol’ko aforiymov o umění, čím by pnblíýil citatel’om svoju
tvorbu. Prinášame niekol’ko jeho myšlienok, konfrontujúcich
na druhej straně nasledujúceho listu jeho nâhl’ad s náyorom
francúyskeho maliara André Fougerona.“
Nyní následuje Domínguezův text:
„Picasso ray royprával, ako mu istý starý španielsky
maliar, specialista v mal’ovani náboženských motívov, hovoriac
o svojom spásobe tvorby, povedal: Ak to má bradu, je to svátý
Joyef ak je to bey brady, je to Panna Máňa. ‘ Aképoučenie
pre toho, kto hl’adà odpověď na kaýdé,prečo‘ v maliarstve!
Domnievam sa, ýe maliaň sú 1’udia, ktoň vel’mi nepremýš-
l’ajú, najmä niepň svojejpráci, a ýe robia to, co majú robit’
- či uý dobré, či yle - lebo nemóyu inakšie. Je to ich spósob
vyjadrovania sa. Nemóyu ýiťbeypráce, práca je ich radosťou,
je vsak súčasne aj drámou: věčná nespokojnosť, ilúyia, ýe sa
im dielo podaňlo, potom najtrpkejšie sklamanie a ynechutenie
sebou samým, a potom velká nádej, ýe ray yyíťayia, jeden
jediný ray celkom.
Pochopit’ umělecké dielo neynamená vidieť to, čo před-
stavuje. Díváme sa na Velasqueyove ýnfantky' — dielo naj-
väcsieho, najvýynačnejšieho maliara — realistu. ILudia vidia
len mladéprinceyné, ich sáty, ich účesy: nevidia však umenie.
Myslia, ýepochopili, pretoýe viděli obray. Ak im ukáýeme
moderný obray nevidia o ničviacej ani menej. Avšak vprvom
pripadepochopili obray 1’ahkopochopitelný, v druhompripade
viděli súhrn ýoňem, ktorý im nič nehovoří a ktorý nevedia
pomenovať. Dielo samé im celkom uniká. Je to ako keď sa
analfabet poyerá na knihu. Realistické maliarstvo je teda
rovnako ťaýko pochopit’ ako maliarstvo moder né. Maliar vie,
prečo táto modrá je pěkná popň tento yelenej. Ak to však
chce vyjadňť, neyostáva mu iné, ako pouýiť ohavný / 52.7
ýargón, ktorý vymyslelipre tento účel. Například: bieloba je
dobré umiestená uprostřed, tá červená tlačípriliš nal’avo, táto
farba vystupuje y obrayu. Co to ynamená?
Básnik — nehovořím len o tom, ktorýpíše verše — yachytí
nejakú myšlienku a jeho duch jupřetvoří, oýivíju ayda iným
ýjvotom, ako ýjvotom, ktorý jej chce dať maliar. Podlieha
emócii. Nevnímá vec citovo —je to otřas alebo pocit— a potom
si duch roypráva čo chce a beýí svojou vlastnou cestou.
V skutočnostipochopit’ takú umeleckú techniku maliara,
ako aj citovost’ básníka, moýno iba pomocou ymyslových
a citových vnemov.
Ako topovedalEluard, básnik je ten, kto inšpiruje a nie
ten, kto je inšpirovaný — to platí aj o umělcovi. Koho bude
inšpirovať a ako? Kaýdý tu móýe nájsťčo hl’adà, boči to tam
autor nevloýil. Stačí si len priât’.
V umění nejestvuje,prečo' ani ,ako‘. Keďyačínam ma-
lovat’ obray kým nakreslím prvá čiaru, neviem, či to bude
mačka alebo šijací stroj: ale obray sa yačína a pociťujem
uý všetku jeho náročnost’: problém pomaly royyíja vlastnú
yákladnú myšlienku: třeba ho vyriešiťčiarou a farbou, v kaý-
dom případe aspoň sa o to pokusit’, pričom člověk naráýa na
ťaýkosti, ako yachovať duševný stav alebo okamih jasnovid-
nosti, hněv i ymierenie. Priynávam sa, ýe sa mi niekedy stane,
ýe vyhřeším svoje obrayy, ak sú ku mne příliš kruté.
umění sa výdy všetky teorie rodia aý ,potom ', lebo
umenie jestvuje len vtedy, keď sa yrodí: díváme sa na obrayy,
sochárske diela, a len potom o nich royprávame. A teorie,
ktoré potom prichádyajú, sú iba klasifikácie. Nemyslím,
ýe by sa van Gogh vel’mi staral o impresioniym, on, ktorého
snom bolo mal’ovat’ ako Millet. A dnes jepilierom teorie, na
ktorú ani nemyslel.
V umění som nikdy nemal rád teorie a roypraiy. Na to
sú diela, aby royprávali o tom všetkom, vo všetkých odboroch
umenia. Móýeme teda celkom dobré nahradit’ všetko to, čo
som právě povedal, takto:
Bia bia bia bia bia. Bia bia? Bia bia bia bia bia bia bia
bia: bia bia bia! bia bia bia! bia bia bia! Bia bia bia bia.“
206
Budá a červená
Ani purpur ani vatra ani ruýa ani jen a
Červená ako vyschlá krv dona Quijota
7 ktorej sa narodí
(Rudolf Fábry)
2. Oscar Domínguez o umění (Umenie, duben
1949, s. 51-52)
Komentář redakce:
„1Zjanuári málo bratislavské umeniamilovné obecenstvo
moýnosť vidieť v Umeleckej besede sloven skej výstavu španiel-
skeho maliara a pariýskeho emigranta Oscara Domingueya.
Jeho diela vybudili. yaslúýenú poyornosť a boli příčinou
polemiky o poslaní moderního umenia v socialistickej spoloč-
nosti. Poýiadali sme majstra Domingueya, aby nám napísal
niekol’ko aforiymov o umění, čím by pnblíýil citatel’om svoju
tvorbu. Prinášame niekol’ko jeho myšlienok, konfrontujúcich
na druhej straně nasledujúceho listu jeho nâhl’ad s náyorom
francúyskeho maliara André Fougerona.“
Nyní následuje Domínguezův text:
„Picasso ray royprával, ako mu istý starý španielsky
maliar, specialista v mal’ovani náboženských motívov, hovoriac
o svojom spásobe tvorby, povedal: Ak to má bradu, je to svátý
Joyef ak je to bey brady, je to Panna Máňa. ‘ Aképoučenie
pre toho, kto hl’adà odpověď na kaýdé,prečo‘ v maliarstve!
Domnievam sa, ýe maliaň sú 1’udia, ktoň vel’mi nepremýš-
l’ajú, najmä niepň svojejpráci, a ýe robia to, co majú robit’
- či uý dobré, či yle - lebo nemóyu inakšie. Je to ich spósob
vyjadrovania sa. Nemóyu ýiťbeypráce, práca je ich radosťou,
je vsak súčasne aj drámou: věčná nespokojnosť, ilúyia, ýe sa
im dielo podaňlo, potom najtrpkejšie sklamanie a ynechutenie
sebou samým, a potom velká nádej, ýe ray yyíťayia, jeden
jediný ray celkom.
Pochopit’ umělecké dielo neynamená vidieť to, čo před-
stavuje. Díváme sa na Velasqueyove ýnfantky' — dielo naj-
väcsieho, najvýynačnejšieho maliara — realistu. ILudia vidia
len mladéprinceyné, ich sáty, ich účesy: nevidia však umenie.
Myslia, ýepochopili, pretoýe viděli obray. Ak im ukáýeme
moderný obray nevidia o ničviacej ani menej. Avšak vprvom
pripadepochopili obray 1’ahkopochopitelný, v druhompripade
viděli súhrn ýoňem, ktorý im nič nehovoří a ktorý nevedia
pomenovať. Dielo samé im celkom uniká. Je to ako keď sa
analfabet poyerá na knihu. Realistické maliarstvo je teda
rovnako ťaýko pochopit’ ako maliarstvo moder né. Maliar vie,
prečo táto modrá je pěkná popň tento yelenej. Ak to však
chce vyjadňť, neyostáva mu iné, ako pouýiť ohavný / 52.7
ýargón, ktorý vymyslelipre tento účel. Například: bieloba je
dobré umiestená uprostřed, tá červená tlačípriliš nal’avo, táto
farba vystupuje y obrayu. Co to ynamená?
Básnik — nehovořím len o tom, ktorýpíše verše — yachytí
nejakú myšlienku a jeho duch jupřetvoří, oýivíju ayda iným
ýjvotom, ako ýjvotom, ktorý jej chce dať maliar. Podlieha
emócii. Nevnímá vec citovo —je to otřas alebo pocit— a potom
si duch roypráva čo chce a beýí svojou vlastnou cestou.
V skutočnostipochopit’ takú umeleckú techniku maliara,
ako aj citovost’ básníka, moýno iba pomocou ymyslových
a citových vnemov.
Ako topovedalEluard, básnik je ten, kto inšpiruje a nie
ten, kto je inšpirovaný — to platí aj o umělcovi. Koho bude
inšpirovať a ako? Kaýdý tu móýe nájsťčo hl’adà, boči to tam
autor nevloýil. Stačí si len priât’.
V umění nejestvuje,prečo' ani ,ako‘. Keďyačínam ma-
lovat’ obray kým nakreslím prvá čiaru, neviem, či to bude
mačka alebo šijací stroj: ale obray sa yačína a pociťujem
uý všetku jeho náročnost’: problém pomaly royyíja vlastnú
yákladnú myšlienku: třeba ho vyriešiťčiarou a farbou, v kaý-
dom případe aspoň sa o to pokusit’, pričom člověk naráýa na
ťaýkosti, ako yachovať duševný stav alebo okamih jasnovid-
nosti, hněv i ymierenie. Priynávam sa, ýe sa mi niekedy stane,
ýe vyhřeším svoje obrayy, ak sú ku mne příliš kruté.
umění sa výdy všetky teorie rodia aý ,potom ', lebo
umenie jestvuje len vtedy, keď sa yrodí: díváme sa na obrayy,
sochárske diela, a len potom o nich royprávame. A teorie,
ktoré potom prichádyajú, sú iba klasifikácie. Nemyslím,
ýe by sa van Gogh vel’mi staral o impresioniym, on, ktorého
snom bolo mal’ovat’ ako Millet. A dnes jepilierom teorie, na
ktorú ani nemyslel.
V umění som nikdy nemal rád teorie a roypraiy. Na to
sú diela, aby royprávali o tom všetkom, vo všetkých odboroch
umenia. Móýeme teda celkom dobré nahradit’ všetko to, čo
som právě povedal, takto:
Bia bia bia bia bia. Bia bia? Bia bia bia bia bia bia bia
bia: bia bia bia! bia bia bia! bia bia bia! Bia bia bia bia.“
206