Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 92
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0098
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
32 Георг Гросс (1893—1959) — немецкий художник-экспрес-
сионист, график и карикатурист.
23 Růžena Kotoučková-Binderová, Karikatury v satiric-
kom časopise Šlehy, рукопись диссертационной работы, Фи-
лософский факультет Брненского университета, стр. 84,.

21 Vojtech Tilkovský, 30 rokov výtvarnejpráce Štefana Bed-
nára, Bratislava 1956, стр. 6.
25 Ladislav Sau čin, Výtvarné umenie na východnom Sloven-
sku 1918—1938, Košice 1964, стр. 25.

Proletárska tematika v slovenskom výtvarném umění

Štúdia sleduje reagovanie slovenského výtvarného ume-
nia na obdobie sociálnych zápasov po roku 1918, užšie
vymedzené vzťahom k proletárskemu obsahu. Proletársky
orientovaná, sociálně angažovaná tvorba, aj keď sa
nestala ťažiskovým prúdom, představuje nezanedbatel-
ní! tendenciu v slovenskom výtvarnom vývine. Formo-
vala sa v širokom rozpátí, od uvádzania námetov pracu-
júceho člověka chápaných ako motiv maliarskeho žánru
k námetom námezdného robotníka-proletára, v zmysle
spoločenskej kritiky a politickej výzvy. Už vo vidiecko-
žánrovom maliarstve vystupuje sociálno-kritický akcent,
najma u autorov, ktorým išlo o hlbší, komplexnější ponor
do života a prostredia vidieckeho člověka. V ich úsilí
o výraz 1’udu a kraj a sa za symbolikou Slovenska vynímá
baladická atmosféra, osudy plné strasti, stará bieda
v nových pomeroch, v postavách dědinských proletárov.
Proletárska tematika našla plnšie uplatnenie v mestskom
maliarskom žánri, grafike, kresbe a úžitkovej grafike,
v ktorých výtvarní umělci bezprostředné reagovali na
sociálnu skutočnosť. Adekvátně vývinu spoločenskej
situácie silněl kritický přízvuk a tendenčný výraz výtvar-
ných práč. Kedže východné Slovensko patřilo medzi naj -
zaostalejšie oblasti a dósledky nespravedlivých pomerov
sa tu prejavovali najpronikávejšie, právě umělci z okruhu
Košic položili základy pre proletársky angažovaný přejav
(Krón, Bauer, Bendík, Jakoby). Aj proletariát stredo-
slovenských banských miest našiel svojich tlmočníkov

v radoch výtvarných umelcov (Angyal, Gwerk). Okrem
výtvarných umelcov, čo výslovné zamerali svoju pozor-
nost na robotnícku triedu a na tvorbu odkrývajúcu
společenské neduhy, ako bieda, hlad, nezaměstnanost,
vystahovalectvo, sociálně angažovaný prúd posilnili
aj umělci, ktorí sa proletárskej tematiky dotkli popři
prevažne odlišných zámeroch výtvarného programu
(maliari Križan, Fulla, Galanda, Majerník, Weiner-Král,
Čemický, Hložník, sochári Majerský, Ihriský, Štefunko,
Gibala).
Naj významnější přínos výtvarných hodnot v kriticko-
tendenčnom úsilí představuje tvorba K. Sokola, ktorá
zahrnuje celý komplex proletárskej problematiky. Vo
výtvarných odvetviach, v ktorých bola nevyhnutná
priama výzva s jasným politickým postojom, bolo vela
anonymity a výtvarnej nedokonalosti. Politická kresba,
satira, karikatúra, plagátová tvorba, pokroková tlač
nemalí k dispozícii vela výtvarné připravených spolu-
pracovníkův (Bednář, Lörincz, Fedora). К proletárskej
tematike sa vracali slovenskí umělci aj po oslobodení.
Dodatočné reakcie na situáciu spřed desatročí nemajú,
prirodzene, významový dosah autentických súvekých
výtvarných práč. Sú však dokladom, že pokrokové
tradicie proletariátu zostali živé a našli výtvarný výraz
v tvorbě maliarov, grafikov, sochárov, v širokom registri
výt varno-názorových poloh.

92
loading ...