Slovenská neskorogotická ornamentálna nástěnná
malba v profánnej architektuře

EVA ĎURDIAKOVÁ

Eva Ďurdiaková (1944—1969), ktorá pochádzala rodom zo slovenskej diaspory na madarskej Dolnej zemi,
patřila medzi nádeje slovenského dějepisu umenia. V jej pozostalosti sa zachoval rukopis, ktorého podstatnú část
uveřejňujeme. Štúdia je přepracováním a čiastočným doplněním časti diplomovej práce, ktorú autorka úspěšně
obhájila pod vedením dr. J. Kostku a za oponentúry dr. K. Kahouna na Filozofickej fakultě Univerzity Komenského
v Bratislavě. Předčasný skon jej znemožnil formulovat text do definitívnej podoby; pokládáme však zachovaný
rukopis za zaujímavý do tej miery, že sme sa rozhodli část z něho uveřejnit i napriek tomu, že vieme, že sa
autorka chcela к práci ešte vrátit a že už nemá možnost svoje názory v eventuálnej polemike obhájit.
Autorka sa v článku zameriava na vývojové premeny najdóležitejšieho dekoratívneho prvku neskorogotickej
nástennej malby, a to akantových rozvilín. Svoju pozornost sústreduje na ich tvary, zdánlivý pohyb i farebnú
realizáciu, ako aj na ich vztah к architektúre vnútorných priestorov а к figurálnym zložkám malby. Rádi by sme
upozornili na skutočnost, že autorka vědomě nerieši problém vzniku neskorogotického nástěnného ornamentálneho
maliarstva, ani sa nepokúša slovenské nástěnné malby zařadit do širšieho kontextu európskeho vývoj a. Vývin na
Slovensku a v Tirolsku porovnává preto, že pri zriedkavejšom výskyte tohto druhu maliarstva na našom území jej
tirolské maliarstvo uvedeného odvetvia, ktoré čiastočne poznala z autopsie, dalo vhodnú možnost komparácie
a analogie.
Redakcia

Nástěnná ornamentálna malba druhej polovice
15. storočia sa na Slovensku podlá doterajšieho
stavu výskumu profánnej arcliitektúry nachádza
na Zvolenskom hrade, v tzv. thurzovskom dome
v Banskej Bystrici a v bývalom donjone Oravské-
ho hradu.1
Zvolen
Typologické zaradenie malieb Zvolenského hra-
du, ich datovanie a umělecké hodnotenie je velmi
problematické. Ich súčasný stav je pre presnú
analýzu nepostačujúci. Móžeme sa oprief len
o niekolko detailov, ktoré sa zachovali v póvodnom
stave, a o niekolko záznamov v literatúre z čias,
ked bol stav malieb zrejme lepší. Móžeme teda
vytvárať iba hypotézy.

Ornamentálna malba pokrývá predovšetkým
valenú klenbu podjazdu severného křídla (obr.l).
Plocha klenby bola pomalovaná arabeskovou
výzdobou na zelenom podklade. Dnes sú viditelné
lúčovité čiary, kombinácie kvetov a listov bielej,
žltej a tmavohnedej farby. Tmavšie plochy boli
kontúrované bielou líniou, ktorá nahrádzala
tieňovanie. V střede v kruhovom ráme sa nachádza
poprsie svätca alebo krála na modrom pozadí. Nad
jeho hlavou sa zachovali pozostatky po koruně
alebo svatožiare. Ramená mal zaodeté tmavohně-
dým plášťom, v ruke držal žezlo alebo říšské
jablko. Okolo krku na okruží bol povodně nápis,
z ktorého už před sto rokmi bolo viditelné len
majuskulové ,,S“. Okolo obrazu bol nápis na bielej
ploché, písaný minuskulou.2
Druhý nález sanachádzalna 1. poschodí južného
křídla hradu, okolo neskorogotického portálu

121