Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 181
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0187
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Dubnícky opál a jeho miesto vo svetovom šperkárstve

ŠTEFAN BUTKOVIČ

Domnievam sa, že sáčasnému slovenskému čitate-
lovi šlová ,.drahý opál“ alebo obec Červenica na-
voclia len matné představy čohosi, čo je velmi
vzdialené od ruchu denného života. To isté možno
povedat i o dalších pojmoch, ktoré sprevádzali
jediný slovenský drahý kameň s ustálenýmnázvorn
„drahý opál“ (po maďarský nemes opál, franc,
opale, angl. precious opal, tal. opalo). Zdórazňu-
jem, že ide o ustálený názov, pretože z velkého
množstva pomenovaní, ktorými bol tento drahý
kameň vo svojej historii označovaný vo světověj
literatúre, bolo sa třeba rozhodnúť pre najvhodněj-
ší. Daniel Lichard sa prihováral za pomenovanie
„slovenský opál“, ked dr. J. Szabó navrhoval
názov „magyar opál“. Ked sa potom v maďarskej
odbornéj literatúre ujalo pomenovanie „nemes
opál“, bol pre slovenská odborná terminológiu
ustálený nie právě najvýstižnější názov „drahý
opál“. Vo světověj odbornej literatáre střetáváme
sa aj s dalšími názvámi, ktorými sa označuje opál
buď z komerčnej stránky, alebo ako určitý druh
základného minerálu. Záujem světověj veřejnosti,
a teda aj náš, sa však sástreďuje na ten druh opálu,
ktorý už Plinius charakterizoval ako kameň,
v ktorom je jemnější oheň ako oheň karbunkula
(t. j. žeravého uhlia, Š. B.), prenikavý purpur
ametystu, zelenkasté more smaragdu a ďalšia
zmes farieb v ich neuveritelnom lesku. Znalec
opálu z 19. storočia Vargas Bedemar doplňa tuto
klasická charakteristiku, ked’ hovoří: „Zdá sa, že
príroda urobila žartík vo svojej roztopašnej hre
s jedným z najšlachetnejších druhov drahokamov.
Jeho optické pósobenie je velké, i ked’ jeho hod-
nota nezodpovedá princípom hodnotenia draho-
kamov podlá tvrdosti. Lebo i vzácnejšie druhy
opálov sá poddajné, mákké a citlivé na vzduch,

vodu a teplotu. Opál je pokladom, vyžadujácim
si najstarostlivejšiu ochranu, ktorá si plné zaslu-
huje.“
Tento náš drahý kameň mal vo svete počas
mnohých stáročí monopolně postavenie, pretože
ho až do roku 1872 vo váčšom množstve tažili len
pri obci Červenice, ktorá leží medzi Prešovom a
Košicami. Do světa sa dostal buď ako opál z Červe-
nice, alebo z Dubníka, alebo v najstarších časoch
ako opál z Orientu. Osada Dubník leží v oblasti,
kde boli najváčšie historické nálezy tak na povrchu,
ako aj neskoršie v rámci banského dobývania.
Z topografických názvov sa tu spomínajá najma
Libanka a Šimonka. Posledný názov sa spomína
aj preto, lebo je to zároveň názov najvyššieho
štítu Slánského pohoria.
R. Biehm připisuje právě Plíniovi zásluhy o svě-
tová popularitu opálu najma v sávislosti s Nóniom,
o ktorom napísal, že radšej volil vyhnanstvo, ako
by sa bol vzdal svojho prsteňa osadeného istým
druhom opálu pomenovaným potom po ňom. Pli-
nius dává výraz svojmu údivu, a to tak pokial’ ide
o Nónia, ako aj o Antonia, že mohlo vzniknát
medzi nimi také velké nepriatel’stvo kvóli tomuto
drahokamu. Ale už H. O. Lenz si kladie otázku, či
Plíniom spomínaný „pederas“ je skutočný drahý
opál, alebo je to len napodobenina drahého opálu
napr. z krištála. Hovoří, že ak připustíme napodo-
beninu, potom mohlo ist o napodobeninu z krištála,
pretože iné nerasty tohto druhu nemohli Rimania
poznat.
Z Plíniových úvah možno usudzovat aj na to,
že opál bol v období rímskej a hádám aj gréckej
kultáry známější, než by sa z tradovaných infor-
mácií mohlo předpokládat. Mnohí bádatelia hla-
clajá zmienku o opále už v Biblii. Vieme však, že

181
loading ...