Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

a vykonává úlohu akéhosi parapetu, ktorý podo-
piera oplotenú záhradu.30 Závažný je fakt, že
z ostatných stien kvádrovanie zmizlo a uvolnilo
miesto pre rozvinutie ornamentálnych foriem.
Parapet v přízemí Thurzovho domu iluzívnym
perspektivným prehlbením nadobudol priestoro-
vosť a charakter pevnej, plnej hmoty, ktorá do
istej miery dodává ornamentu i figurálnym dějo-
vým kompozíciám priestorové posunutie do hlbky.
Obieha všetky štyri steny. Ilúziu hmotnosti a
priestorovosti vytvárali malované lisény, ktoré
diagonálně prekračujú okraj. V mieste, kde sa
střetává parapet s ostatnou malbou, miestnosť sa
zdanlivo rozšiřuje.
V podjazde Zvolenského hradu priebežná římsa
tvoří zároveň patku ornamentu.
V oboch prípadoch slovenských malieb ide
o celkom osobitý přístup к problému, o svojský
variant stádia premeny závěsu na nový, netradičný
útvar, celkom nezávisle od dobových príkladov.
Domnievamie sa však, že napriek tejto osobitosti
přístupu v oboch prípadoch ide o pretrvávanie
staršej konvencie členenia steny.
Použitie ohraničených figurálnych námetov sa
začiatkom tretej štvrtiny 15. storočia vytráca a na-
hrádza ho súvislý rastlinný ornament. Tento jav
uvádza Weingartner tiež ako charakteristický.
Pripúšťa však výnimočné případy, ako v meštian-
skom dome na Rosengasse v Halle pri Innsbrucku,
kde rámovaný figurálny obraz si vymedzuje ohra-
ničenú plochu v ornamente.31
Odlišný je vztah postavy a ornamentov v Reifen-
steine, v tzv. Zelenej sále horného hradu.32 V man-
dorle zakomponovaná postava Panny Márie s die-
ťaťom, stoj аса na kosáku mesiaca, ako aj do orna-
mentu volné vkomponovaná postava sv. Wolfgan-
ga napriek tomu, že nemajú výrazné ohraničenie,
významovo prevyšujú ornament plochou steny,
ktorú zaberajú, i výsostnosťou svojho postavenia
v rámci náboženskej tradicie. Ornament však
zaplňa všetky ostatné steny a vytvára atmosféru
miestnosti; uplatňuje sa v plnej miere.
Konzervativnější je vztah figurálnych kompozícií
a rastlinného ornamentu v Banskej Bystrici, kde
listy tesne priliehajú к okrajom obrazov. Tlmená
kresba ornamentu, nenápadné, rytmicky organizo-
vané linie ponechávají! figurálnym kompozíciám
možnost plné sa uplatnit. Zaujímavé je ohraničenie
Tança s medveďom, ktorý je volné zakomponovaný
do ornamentu, ale napriek tomu je i s ornamentom


19. Orava — hrad, torzo korvínskeho erbu na východnej
stene 2. poschodia donjonu, 1480—1483

ohraničený plošným pásom. Ornament je celkove,
ako sme už povedali, vo vztahu к tematickým
vyobrazeniam druhotný; obrazy sa divákovi vnu-
cuj ú umiestnením nad parapetom, přibližné vo
výške oči a zaberajú takú plochu, že ornament má
možnost emotívneho pósobenia až po nich.
Ojedinělý je vztah ornamentu a medailónu
v klenbe podjazdu Zvolenského hradu. Spomenuli
sme už, že ornament preniká končekmi listov do
okrúhleho rámu, v ktorom je svätec. Neobvyklý
je tento vztah preto, lebo doteraz sme sa střetli iba
s tendenciou postupného miznutia rámových
obrazov, ich nahrádzaním ornamentom a para-
lene s tým i s postupným organickejším včleňová-
ním kompozičných figurálnych celkov do orna-
mentu. Konflikt rámu figurálneho obrazu s orna-
mentom zmiernila váčšia expanzívnost ornamentu.
Významové sú obe časti výzdoby rovnocenné.
Do korvínskych malieb Oravského hradu boli
zakomponované dva erby, rámované niekolko-

135