Oltář sv. Anny v levočskom farskom kostole

LIBUŠA CIDLINSKÁ

Koniec 15. stor. je pre spišské mestá obdobím
prvého velkého hospodářského rozkvetu. Konsoli-
dácia pomerov za krála Mateja Korvína, dobudo-
vanie a rozšírenie obchodných stykov s inými
krajinami, podnikavost a pracovitost obyvatelstva
majú za následok neobyčajnú hospodársku prospe-
ritu, ktorá zanechala svoje najvýraznéjšie stopy
v sídle správy Spišskej župy, v Levoči. Na bohat-
stvo a moc mešťanov poukazujú domy, raclnica
i mocné hradby. Ak si však tieto stavby zachováva-
jú predovšetkým svoj úžitkový charakter, z ume-
leckej stránky zámožnost města dodnes dosvěd-
čuje zariadenie jeho farského chrámu sv. Jakuba.
Začiatkom 16. stor. tento blahobyt stále ešte
trvá, hoci sa čoraz viacej objavujú náznaky, dáva-
júce tušit nové časy a ďalekosiahle změny, a to
změny nielen hospodářské a politické, vyvolané
objavením Ameriky a rozšiřuj úcim sa tureckým
nebezpečenstvom, ale aj kultúrne, poclmienené
šíriacimi sa humanistickými a reformačnými my-
šlienkami, s ktorými sa pohybliví Levočania stře-
távali na svojich cestách a ktoré prinášali domov.
Roku 1513 sa stal levočským městským farárom
tamojší rodák Ján Henckel, neobyčajne vzdělaný
a scestovaný humanista, ktorý tu vo svojom úřade
zotrval až do r. 1522,1 ked odchádza do Košic. Za
jeho pósobenia dokončený bol hlavný oltář farské-
ho kostola — ktorý je zo stránky sochárskej i ma-
liarskej dovršením vývoj a gotického slohu na
Slovensku — dielo rezbára Pavla z Levoče. Hen-
ckelovým darom je oltář sv. Jánov2 v tom istom
chráme, ktorý takisto vyšiel z Pavlovej dielne, ale
celým svojím charakterom svědčí o nastupujúcorn
novom slohu, uplatňujúcom sa predovšetkým
na dekoratívnych řezbách.

Pokial’ ide o oltář sv. Anny, posledný oltář
chrámu z neskorogotického obdobia, Gaspar Hain
zaznamenává v Levočskej kronike, že oltář jestvo-
val už r. 1516 a že benefícium z něho mal kňaz-
kantor.3 Keclze v středověku oltáře vznikali jednak
podlá potřeby a jednak aj podlá možností róznych
donácií a základín, ktoré mali altaristu aj uživit,
je pravděpodobné, že oltář sv. Anny podobné ako
oltář sv. Jánov vznikol na popud farára Henckela
krátko po jeho nastúpení, ale před r. 1516, a že
dovtedy nemal na menze nijakú výzdobu. Tomu,
že zakladatelům oltára je farár Henckel, nasvědčo-
vala by ešte jedna okolnost. Kult sv. Anny, matky
P. Márie, koncom středověku sa neobyčajne rozší-
řil ako dósledok velmi silné rozvinutého marián-
ského kultu. Rodina sv. Anny, jej traja manželia
a děti z týchto zväzkov, ako aj další příbuzní,
skuteční a domnělí, stávajú sa hlavnými postavami
legiend o sv. Príbuzenstve, vznikajúcich ako pro-
dukt meštianskej scholastiky. Hoci sa v týchto
legendách javí snaha po reálnom vyjádření faktov,
Často boli biblické údaje a vzájomé příbuzenské
vztahy měněné velmi svojvolné. Jednu z týchto
legiend o sv. Príbuzenstve zhrnul do básně v he-
xametroch pařížsky teolog a kancelář univerzity
Ján Gerson, známy predbojovník za reformu církvi
v rámci nej samej, ktorého si Henckel velmi ctil
a vážil.4
Triptychon, ktorý dnes stojí na menze oltára sv.
Anny, objednal Henckel u vedúceho levočského
rezbára majstra Pavla pravděpodobně súčasne
s oltárom sv. Jánov, ktorý podlá letopočtu a nápisu
pochádza z r. 1520. Obidva oltáře sú svojou archi-
tektúrou, usporiadaním jednotlivých častí a deko-
ráciou takmer totožné.

145