Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

6. Levoča, г. к. f, kostol sv. Jakuba, oltář sv. Anny, na
zadnej straně pravého oltárneho křídla Emerius
a Memeria

7. Levoča, r. k. f. kostol sv. Jakuba, oltář sv. Anny, na
zadnej straně pravého oltárneho křídla Mária Kleofá-
šova s dětmi

rezbárom oltára sv. Anny zo Sabinova a kalvárie
zo Sp. N. Vsi, ktorú Wiese23 považoval za neskoré
dielo Pavlovo z obdobia po r. 1520. Vo svojej naj-
novšej publikácii o neskorogotickom sochárstve
na Slovensku Homolka 24 připisuje levočský oltář
sv. Anny nadanému pomocníkovi majstra Pavla,
ktorý v jeho dielni pósobil dlhší čas a po dokončení
tohto oltára odišiel do Šariša. Tomuto rezbárovi,
ktorého podlá jeho najvýznamnéjšieho diela nazý-
vá majstrom sabinovského oltára Zvestovania,
Homolka připisuje celú skupinu soch.

Za jeho najstaršiu prácu pokládá sochu sv.
Margity z hlavného oltára v Mlynici, ktorú Wiese25
pokládal za Pavlovo dielo, pričom poukazuje na
jej formálnu blízkost к madone z Eubice a tiež
к reliéfu Sv. Juraj z hlavného oltára v Sp. Sobotě,
ktorý Wiese zas připisoval Pavlovi. Homolka mu
ďalej připisuje madonu v Spišsko m muzeu v Levoči
a podstatné časti levočského oltára sv. Anny,
ktorý vznikol podlá Pavlovho návrhu. Po odchode
z Levoče založil tento rezbár dielňu pravděpodobně
v Sabinove, kde z jeho rúk vyšiel oltář Zvestovania

151