Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

Kresbové studie к orientálnym námetom
Jeana Bapt. van Moura
ANNA PETRO VÁ-PLESKOTOVÁ

Zálubu v exotike, takú príznačnú pre umělecký
přejav v Europe v 18. storočí, demonstrovalo
výtvarné umenie tohto obdobia nielen lubivými
dekoratívnymi chinoisériami a japonériami; s ob-
1’ubou vyhladávalo aj motivy a sujety z Balkánu
a z Blízkého orientu, najma z Turecka. Přístup
к nim bol, pravda, podlá geografických a sociálno-
politických podmienok motivovaný často velmi
rozdielne, a preto mal aj diferencovánu, příchuť.
Na západe Európy bolo to predovšetkým fran-
cúzske maliarstvo, ktoré siahlo po tureckej exotike
s jemu příznačnou zápalistou dychtivosťou. Roz-
právkové bohatstvo sultána, pověstný oslnivý
lesk jeho dvora, dráždivá erotika háremov, trbhe-
tavá hra farieb drahých rúch vysokých hodnostá-
řův a ich metres, alebo pitoresknost ludového
oděvu, to všetko podněcovalo zvědavost, lákalo
к výtvarnému spracovaniu a nachádzalo priaznivú
ozvěnu v 1’ahtikárskej, no súčasne aj vedychtivej
francúzskej spoločnosti, ktorá v salónech i vo
vznikajúcich kluboch viedla bezbřehé, duchaplné
diskusie, odvážné rúcajúce vžité konvencie. Popři
túžbe po výnimočnosti a exotickosti záujem
o Orient tu podpořila aj osvietenská túžba po
poznaní nepoznaného, po odhalovaní a objasňovaní
tajuplného. Nechýbali ani politické pohnútky
oboznámit sa bližšie so spôsobom života a spolo-
čenskej organizácie mocného panstva Blízkého
východu, vedúceho po stáročia úspešnú expanzívnu
politiku. Popři „salónnych kompozíciách“, trak-
tujúcich malebné a pikantné scény, vznikali tu
súčasne doklady vážného, seriózneho, až vedecky
exaktného záujmu o Orient.
V juhovýchodnej a v časti strednej Európy,
ktoré na vlastnej koži pocítili tureckú velmocenská

expanziu a ktoré mali ešte v živej pamäti svoje
nedobrovolné prispievanie к zveladeniu bohatstva
obávanej osmanskej říše, podmienili pozornost
venovanú Orientu, pochopitelné, prevažne iné
momenty. Dlhotrvajúce boje, poldruhastoročné
obsadenie a plienenie Uhorska, ohrozenie Vieclne,
protirečivé antihabsburské spojenectvo časti u-
horskej šlachty sTureckom i thókólyovsko-rákóczi-
ovská emigrácia úzko spájali neblahé osudy tejto
časti Európy s dějinami Levantu.
Tieto vztahy dostávali svoj výraz predovšetkým
v grafike. Zaujali Lucasa Schnitzera (pósobil
přibližné v rokoch 1633 —1671), Georga Philippa
Rugendasa (1666 — 1742) i početných dalších ryt-
cov, no od konca 17. storočia boli aj v maliarstve
vyhladávaným sujetom. Inšpirovali napr. roz-
měrné plátno Bitva pri Osieku z roku 1688 od
Jeana Bapt. van der Meirena (1664- okolo 1708),1
batailistické obrazy nemecko-rakúskeho maliara
pósobiaceho aj v Bratislavě Augustina Querfurta
(1696 —1761),2 i pozoruhodné kompozície s ná-
metom údajného Rákócziho prijatia и sultána a
Obědu usporiadaného na počest Rákócziho, přecho-
vávané dnes v zbierkach Křesťanského múzea
v Ostrihome. Dali podnět к vzniku celého radu
fiktívnych portrétov vojakov a vojvodcov, ktorí
hrdinsky čelili náporu ťažko zdolatelných osman-
ských šiko v. Ako náhodné příklady připomeňme
tu z našich zbierok aspoň podobizeň turkobijcu
Mateja Gerebusa z Vlastivědného múzea v Sabi-
nove, alebo portrét Eugena Savojského, zaslúžilého
strojen požarevackého víťazstva nad Turkami
zo Statného kaštiela v Antole pri Banskej Stiav-
nici. V náboženskom maliarstve sa stal aktuálnym
motiv vykupovania kresťanov z tureckého otroctva

163