jajú, fajčia, resp. si krátia chvílu hrou na fujaře.
Na fujaru hrá aj muž stojací vpravo opodiaï.
Dalšia skupina kresieb je námetovo rozmanitej-
šia; uvádza do světa pestrých orientálnych roko-
kových féerií, slavností a hier. Procesia pozdíz
Bosporu (Prozession längs Bosporus — inv. č.
2874; 44,9x59,7) zobrazuje na pozadí panorama-
ticky rozvinutéj krajiny s dominantou rozlahlej
hraclnej stavby sprievod orientálně oblečených
postáv. Na pasparte kresby je dodatočný prípisok,
podlá ktorého orientalista prof. Duda určuje hrad
ako Rumeli Hissar, pevnost na európskom břehu
Bosporu. Kresba (obr. 3) registrovaná ako Skica
z Orientu — Hostina (Skizze aus dem Orient —
Gastmahl — inv. č. 2849; 48,8 x 45,8) poskytuje
v popředí pohlad na sprievod dvoch tureckých
hodnostárov následovaných tlmočníkmi, kým jej
pozaclie naplňa ruch svižné, iba náznakovo načrt-
nutého zástupu stojacích a sediacich mužov, za-
ujatých jedením. Kresba nazvaná Turecký ludový
tanec (Türkischer Volkstanz — inv. č. 2848;
37,4 x 58,7) je výtvarným prepisom do polkruhu
nastúpených tanečníkov a tanečnic, predvádzajú-
cich prizerajúcej sa spoločnosti kolektívny tanec.
Pripísaná poznámka tlmočí názor dr. Jordu (?),
podlá ktorého spodobení nie sú Turci, ale skór
Bulhaři. List má na rube další, starší prípisok
perom a atramentom, súdiac podlá charakteru
písma asi z polovice minulého storočia: ,,Palco f.
Constantinopoli 12 St.“ O tento údaj sa opiera,
zrejme, atribúcia prisudzujúca celý konvolút
mladšíemu, mnohostrannejšie nadanému synovi
Antonína Palka, Františkovi X. Karolovi Pálkovi.
Atmosféru galantných slávností francúzskeho
rokoka připomíná Hostina v lese (Gastmahl im
Walde — inv. č. 2855; 40,9 X 58). Poprecliu tejto
skice dominuje košatý strom obkolesený malým
pódiom a skupinka sediaceho muža a dvoch dal-
ších, stojacích postáv. V atmosferický vylahčenom
pozadí, vo vírivom pohybe čulého diania vidieť
mužov pojedajúcich z mís rozložených po zemi.
List evidovaný pod názvom Cirkusové predstavenie
(Art-Zirkus Vorstellung — inv. č. 2856; 50 x 43,7)
znázorňuje v priestranstve rozlahlej stlpovej sály
skupinu mužov vo vysokých čiapkach, ktorí sa
podriadújú príkazom velitela, upútavajúceho po-
zornost osobitne bohatou výzdobou hlavy. Do
středu kompozície je situovaný chlap vedúci
osedlaného koňa, kým v náznakovo načrtnutom
pozadí možno za istej súčinnosti fantázie identi-

fikovat skupinu zápoliacich zápasníkov. Kresba
Predvádzanie dvojzápasov so šablami (Vorführung
von Zweikämpfen mit Säbeln — inv. č. 2858;
46,8 x 59) zobrazuje v strednom pláne tri zápa-
siace páry, ktorých súboj sledujú v popředí aj
v pozadí kompozície početní diváci.
Zvyšné dve kresby možno zhruba charakterizo-
vat ako kostýmové štúdie, i kecl kresba spodobujú-
ca troch bojovníkov náznakovým rozvinutím po-
zadia prezrádza už konkrétné kompozičné záměry.
Kostýmová štúdia vznešenej Turkyne (Kostüm-
studie einer vornehmer Türkin — inv. č. 2852;
42,4 x 26,1) představuje mladú ženu vznosnej
postavy v dlhom honosnom hermelínovom plášti
a šate, spod ktorého vyčnievajú riasené nohavice.
Na hlavě má turban ozdobený po oboch bokoch
jemným peřím, v pravici drží zložený vejár. Kres-
bu doplňajú dve drobné marginálie — mäkko
načrtnutá postava sediaceho muža, azda strážců
háremu, ktorého profil nesie markantně negroiclné
črty, a jemná štúdia ženskej hlavy v turbane
(obr. 4). Kresba (obr. 5) nazvaná ako Skica z Orien-
tu — štúdie mužských kostýmov (Skizze aus dem
Orient — Männliche Kostümstudien — inv. č.
2854; 53,2 x 43,6) zobrazuje napokon na vyvýše-
nej schodovitej podeste troch mužov v tureckých
kostýmoch. Postava bojovníka situovaná do
středu kompozičného náčrtu drží v pozdvihnutej
pravici typickú tureckú zakrivenú šablu. Je odetá
do zelenomodrých nohavic, rozhalenej košele
a plášťa lemovaného kožušinou. Na bosých nohách
má 1’ahké jednoduché papuče, obuv prostého 1’udu.
Další ozbrojenec, ktorý tvoří jeho suitu, má v pra-
vici kopiju a v lavici kolt. Za ním, v priehlade,
vidief hlavu tretieho muža — vlajkonoša. Pozadie
tvoří priestranstvo širokého, figúrami oživeného
námestia, resp. nádvoria, ohraničeného monumen-
tálnou architektúrou a v úzadí rozlahlou palácovou
stavbou s vertikálami dvoch štíhlých veží-minare-
tov.
Vzhladom na relácie 18. storočia, ked kresba
nenadobudla ešte autonomně postavenie, ťažko
veriť, že by konvolút skúmaných kresieb předsta-
voval skutočne iba kreslenú „reportáž“, bez
dálšieho určenia. Pravděpodobnější je předpoklad
— a sám charakter niektorých kresieb tomu aj
nasvědčuje, — že ide o skice slúžiace na podopretie
pamäti, o napíňanie motivickej zásobnice pre defi-
nitivně kompozície. V oeuvri Františka X. Karola
Palka sa však kompozície s podobnou tematikou

170