Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 176
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0182
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
rého z následovníkův Jeana Bapt. van Moura,
najskór niektorého Levantínca, resp. v Oriente
trvale usadeného maliara, dověrně oboznámeného
s majstrovou kompozičnou i maliarskou manie-
rou.27 V tomto zmysle možno hovořit o van Mouro-
vej škole, ako ju uvádza R. van Luttervelt.
Určenie Jeana Bapt. van Moura ako autora série
orientálnych kresieb z Knižnice viedenskej Aka-
démie výtvarných umění zbavuje dosial’ iba kuso,
neúplne známy oeuvre F.X.K. Palka chybné tra-
dovanej atribúcie. O akú správu, resp. údaj sa
opierala dodatočná poznámka na jednej z kresieb,
prisudzujúca autorstvo jemu, resp. jeho otcovi
alebo bratovi, dnes ťažko zistit. Nie je vylúčené,
že skice sa našli v pozostalosti niektorého z Pal-
kovcov. Vieme, že prvými zberatelmi kresieb a
rytin boli právě umělci. Vtedy, keď sa inšpirácia
alebo poučenie na cudzej predlohe posudzovali
ináč alebo prinajmenšom zhovievavejšie, výtvar-
níci podobné praktické pomócky rádi vyhladávali.
Je, pravda, možné, že v tomto případe zaujala
zberateTa skór exotickosť námětu, poodhalujúceho
závoj tajuplného Orientu.
Ak znova pozorné skúmame kresby z Knižnice
viedenskej Akadémie výtvarných umění, dochádza-
me к názoru, že sú svojím rodokmeňom skutočne
bližšie francúzskej ako stredoeurópskej maliarskej
škole z polovice 18. storočia, zameranej prostred-
níctvom Viedne na vedúcich majstrov talianskeho,
najma benátského raného settecenta. Ich zázemie
netvoří pátos, nabubrenost a dramatickosť monu-
mentálneho baroka, ale skór triezvejší názor
francúzskeho klasicizmu, realistické pozorovanie
a pregnantná konkrétnost holandského maliarstva
17. storočia.
Pokial’ možno súdit bez priamej znalosti mate-
riálu, podlá fotografií, ktoré máme к dispozícii,
v porovnaní so skúmanými kresbami a skicami
představuje van Mourov maliarsky přejav určitý

slohový, a v niektorých prípadoch aj umělecký
regres. Maliarska realizácia nespíňa očakávania
vyvolané letmými náčrtmi a záznamami. Rozpor
medzi pokročilejším, sviežim kresliarskym a retar-
dovanějším, ,,unavenějším“, suchším maliarskym
vyjádřením je markantný najma na figúrach, ktoré
v malbách strácajú křehkost a nenútenost svojich
náčrtov, stávajú sa hmotnějšími a v gestách
ťažkopádnejšími. Volná, vzdušná kompozícia kre-
sieb je na plátnach zhuštěná. Lahkost kresby za-
mieňa úzkostlivá viazanost štetca, ktorá sa uvol-
ňuje iba v prospektových, najma však v menej
konkrétných, šťavnato malovaných krajinářských
partiách, ako napr. na obraze Gréci tancujúci khorru
(obr. 8), resp. na širokom vedutovom zábere Cari-
hradu so serailom (obr. 9). Je pravděpodobné, že
na škodu umeleckej stránky věci pri konečnej
realizácii ruku umelca do značnej miery zvažovala
požiadavka objednávatela, kladúca doraz na
dóslednú a detailnú historickú a portrétnu prav-
divost.
Neštylizované kresby vo viedenskej Akadémii
sú preto najpriamejšou výpoveďou o charaktere aj
o miere nadania svojho tvorců, o povahe jeho
uměleckého temperamentu. Svedčia o jeho vztahu
к réalité, o potrebe neustálého obnovovania kon-
taktu so skutočnostou. V ich svetle ukazuje sa
Jean Bapt. van Mour ako pohotový, a priam
bytostný kresliar, ktorý v medziach svojho talentu
nielen napíňa, ale aj dotvára obraz francúzskeho
umenia doby Eudovíta XIV. a jeho nástupců,
ktorá so záujmom upierala svoj pohlad na exo-
tický Orient. V jej kontexte je dóstojným pred-
chodcom i súputníkom cesty, ktorú vo svojich
kompozíciách a historických plátnach tak majstrov-
sky završili Antoin Watteau, Jean Joseph Pater,
Nicolas Lancret (1690—1743), alebo vo Francúzsku
školený a Orientom očarený Švajčiar Jean Etienne
Liotard (1702-1789).

Poznámky

1 V zbierkach Statného kaštiela v Betliari, inv. č. 109.
2 Dva Querfurtove oleje s podobnou tematikou, t. č.
pojaté do stálej inštalácie Starého světového umenia
Mestskej galérie v Bratislavě, sú v zbierkach Slovenského
múzea v Bratislavě.
3 V zbierkach bratislavskéj Mestskej galérie ju připo-
míná vynikajúca Podobizen muža v turbane, spájaná na-
teraz s menom Adama Mányokiho. (Podlá nás je skór

dielom niektorého o generáciu mladšieho, benátsky
orientovaného stredoeurópskeho portretistu.) V našom
prostředí přetrvala táto móda až do začiatku 19. storočia.
Svedčia o nej ešte napr. niektoré podobizně spišského
maliara Jozefa Czauczika (1780—1857). Pozři Anna
Petrová-Pleskotová, К počiatkom realizmu v sloven-
skom maliarstve, Bratislava 1961, v katalogu c. d., č.
126 a 138.

176
loading ...