DOI article:
Butkovič, Stefan: Dubnícky opál a jeho miesto vo svetovom šperkárstve
DOI Page / Citation link:https://doi.org/10.11588/diglit.51699#0189
nosili opál ako amulet proti epidémiám — prvýkrát
sa o tom dočítáme roku 1609 u Boota de Boetius,
ktorý však odmieta svojským spôsobom akékolvek
vlastnosti opálu. Naproti tomu podlá H. Biehna na
ruskom cárskom dvore už v 18. storočí sa nesmel
nikto objavit so šperkami s opálovým osadením.
O jednom z najkrajších opálov světazvanomHoria-
ca Trója (Troiae incendium) sa hovoří, že bol
předaný do Anglicka za 320 libier iba preto, lebo
priniesol svojej majiteTke neštastie. Takmer neuvě-
řitelný je postoj anglického krála Eduarda VII.,
ktorý dal po nastúpení na trón všetky opály na
královských klenotoch nahradit rubínmi. Dokonca
si neprial ani to, aby sa na dvorskom ceremoniáli
objavovali šperky s opálovým osadením. Opačné
stanovisko mala královná Viktoria, ktorá mala
mimoriadne rada opál, ktorý vraj priniesol mnoho
úspechov v jej dlhom vladárení. Zaujímavý osud
mal jeden z najkrajších opálov z Dubníka, ktorý
darovalo město Budapešť princeznej Štefánii
belgickej pri korunovácii s korunným princom
Rudolfem 10. mája 1881. Bol to šperk s opálovým
osadením a briliantmi. Šperk pozostával z náramku
náušnic, náhrdelníka, spony na šaty, opasku a
ihlice do vlasov. Pretože jej manžel spáchal samo-
vražclu, připisovalo sa to tomuto opálu. Pověrčivá
princezná Štefánia sa svojho klenotu zbavila a t. č.
sa má nachádzať v Schatzkammer vo Viedni.
Sem sa dostal aj iný nádherný kus dubníckeho
opálu, ktorý bol připravený ako závěs, a preto
bol na vhodnom mieste predierkovaný. Bol ohod-
notený na 30 000 libier. V Schatzkammer je aj
iný opál, tzv. Wiener Milchopal, údajné z roku
1600.
Pokial ide o dokumentárny materiál, třeba po-
ukázat na to, že v pozostalosti známého slovenské-
ho zlatnického majstra Jána Szilassyho, z ktorého
diel usporiadalo Východoslovenské múzeum v Ko-
šiciach výstavu, bola monštrancia z minoritského
kláštora v Levoči. Na lunule monštrancie je malý
drahý opál typu harlekýn. PodTa datovania uvede-
ného v dedikačnom nápise, monštrancia pochádza
z roku 1758.
Iné opálové osadenie sme si ověřovali podlá
údajov Kornela Divalda z roku 1905 na cibóriu
v majetku r. k. farského úřadu v Prešove. Zacho-
vali sa na ňom dva opály. Jeden je neporušený,
kým druhý je velmi poškodený. Ide o opál pruho-
vaný, ktorý taktiež možno zařadit medzi tzv.
harlekýny. Podlá dedikačného nápisu na cibóriu
„Mária Langfedwin, geborene So wen ein“ ide
o prácu zo začiatku 19. storočia. Na monštrancii
v Bijacovciach nie je opál, ako sa domnieval K.
Divald. Medzi predmety zdobené opálmi patria aj
dva krčahy vystavované na výstave výrobkov
zlatnického řemesla, usporiadanej Slovenským
národným múzeom v Bratislavě na hrade roku
1968. Krčahy pochádzajú z dielne Bartolomeja
Weigla z Banskéj Štiavnice (údaj Evy Toranovej).
Vrchnáčiky krčahov sú osadené piatimi drobnými
opálmi, ktoré sú však popraskané. Práca sa datuje
do 17. storočia. Lea Holešovská uvádza tri šperky
zo zbierok Moravskej galérie v Brně, a to náramok,
brošňovú náušnicu a brošňový náramok, ktoré sú
osadené opálmi. Šperky s opálovým osadením sa
našli aj medzi zbierkami Umělecko-priemyselného
múzea v Prahe, a to spolu pät kusov (tri prstene,
jeden náramok, jeden náhrdelník). Sú okrem jed-
ného drobnejšie. Je dost dóvodov předpokládat,
že nie všetky pochádzajú z dubníckej lokality.
Osadené sú v zlaté.
Z pozoruhodnějších domácích šperkov s opálo-
vým osadením třeba uviest tie, ktoré tvoria súčast
dómskeho pokladu v Olomouci, v ktorom je šest
kusov s opálovým osadením. Osobitnú pozornost
zasluhuje prsteň s opálovým osadením. Je to dar
arcibiskupa dr. Kohna.
Za podpory Ministerstva kultúry Slovenskej
socialistickej republiky a Slovenskej vedecko-tech-
nickej spoločnosti mal som možnost vidiet v zahra-
ničí početné druhy šperkov, na ktorých ozdobu
bol použitý opál. Okrem toho videi som i rožne
spósoby spracovania opálu. Nepodařilo sa mi však
ověřit si správnost údajov tradovaných v litera-
túre. Navštívil som predovšetkým Schatzkammer
v Mnichove, kde som medzi vystavovanými expo-
nátmi nenašiel nijaké opály. V galérii Apollo
v Louvri, ba ani len na tzv. Svátej koruně Napoleona
Bonaparta, osadenej nespočetnými drahokamami
spracovanými v podobě kameí, nezistil som opál,
i ked sa v literatúre traduje, že právě rodina Napo-
leona Bonaparta mala opál v obzvláštnej obTube.
V Gewerbehalle a Ständige Musterschau v Idar/
Obersteine boli unikátně výrobky početných spra-
covatelov drahokamov a šperkov světověj úrovně.
Exponáty na obidvoch miestach priamo hýria
vynachádzavostou spracovania. Viac som mal
možnost vidiet priamo v dielni firmy Hugo Roose
und Söhne v předměstí Idar/Oberstein Kirsch-
weileri.
183
sa o tom dočítáme roku 1609 u Boota de Boetius,
ktorý však odmieta svojským spôsobom akékolvek
vlastnosti opálu. Naproti tomu podlá H. Biehna na
ruskom cárskom dvore už v 18. storočí sa nesmel
nikto objavit so šperkami s opálovým osadením.
O jednom z najkrajších opálov světazvanomHoria-
ca Trója (Troiae incendium) sa hovoří, že bol
předaný do Anglicka za 320 libier iba preto, lebo
priniesol svojej majiteTke neštastie. Takmer neuvě-
řitelný je postoj anglického krála Eduarda VII.,
ktorý dal po nastúpení na trón všetky opály na
královských klenotoch nahradit rubínmi. Dokonca
si neprial ani to, aby sa na dvorskom ceremoniáli
objavovali šperky s opálovým osadením. Opačné
stanovisko mala královná Viktoria, ktorá mala
mimoriadne rada opál, ktorý vraj priniesol mnoho
úspechov v jej dlhom vladárení. Zaujímavý osud
mal jeden z najkrajších opálov z Dubníka, ktorý
darovalo město Budapešť princeznej Štefánii
belgickej pri korunovácii s korunným princom
Rudolfem 10. mája 1881. Bol to šperk s opálovým
osadením a briliantmi. Šperk pozostával z náramku
náušnic, náhrdelníka, spony na šaty, opasku a
ihlice do vlasov. Pretože jej manžel spáchal samo-
vražclu, připisovalo sa to tomuto opálu. Pověrčivá
princezná Štefánia sa svojho klenotu zbavila a t. č.
sa má nachádzať v Schatzkammer vo Viedni.
Sem sa dostal aj iný nádherný kus dubníckeho
opálu, ktorý bol připravený ako závěs, a preto
bol na vhodnom mieste predierkovaný. Bol ohod-
notený na 30 000 libier. V Schatzkammer je aj
iný opál, tzv. Wiener Milchopal, údajné z roku
1600.
Pokial ide o dokumentárny materiál, třeba po-
ukázat na to, že v pozostalosti známého slovenské-
ho zlatnického majstra Jána Szilassyho, z ktorého
diel usporiadalo Východoslovenské múzeum v Ko-
šiciach výstavu, bola monštrancia z minoritského
kláštora v Levoči. Na lunule monštrancie je malý
drahý opál typu harlekýn. PodTa datovania uvede-
ného v dedikačnom nápise, monštrancia pochádza
z roku 1758.
Iné opálové osadenie sme si ověřovali podlá
údajov Kornela Divalda z roku 1905 na cibóriu
v majetku r. k. farského úřadu v Prešove. Zacho-
vali sa na ňom dva opály. Jeden je neporušený,
kým druhý je velmi poškodený. Ide o opál pruho-
vaný, ktorý taktiež možno zařadit medzi tzv.
harlekýny. Podlá dedikačného nápisu na cibóriu
„Mária Langfedwin, geborene So wen ein“ ide
o prácu zo začiatku 19. storočia. Na monštrancii
v Bijacovciach nie je opál, ako sa domnieval K.
Divald. Medzi predmety zdobené opálmi patria aj
dva krčahy vystavované na výstave výrobkov
zlatnického řemesla, usporiadanej Slovenským
národným múzeom v Bratislavě na hrade roku
1968. Krčahy pochádzajú z dielne Bartolomeja
Weigla z Banskéj Štiavnice (údaj Evy Toranovej).
Vrchnáčiky krčahov sú osadené piatimi drobnými
opálmi, ktoré sú však popraskané. Práca sa datuje
do 17. storočia. Lea Holešovská uvádza tri šperky
zo zbierok Moravskej galérie v Brně, a to náramok,
brošňovú náušnicu a brošňový náramok, ktoré sú
osadené opálmi. Šperky s opálovým osadením sa
našli aj medzi zbierkami Umělecko-priemyselného
múzea v Prahe, a to spolu pät kusov (tri prstene,
jeden náramok, jeden náhrdelník). Sú okrem jed-
ného drobnejšie. Je dost dóvodov předpokládat,
že nie všetky pochádzajú z dubníckej lokality.
Osadené sú v zlaté.
Z pozoruhodnějších domácích šperkov s opálo-
vým osadením třeba uviest tie, ktoré tvoria súčast
dómskeho pokladu v Olomouci, v ktorom je šest
kusov s opálovým osadením. Osobitnú pozornost
zasluhuje prsteň s opálovým osadením. Je to dar
arcibiskupa dr. Kohna.
Za podpory Ministerstva kultúry Slovenskej
socialistickej republiky a Slovenskej vedecko-tech-
nickej spoločnosti mal som možnost vidiet v zahra-
ničí početné druhy šperkov, na ktorých ozdobu
bol použitý opál. Okrem toho videi som i rožne
spósoby spracovania opálu. Nepodařilo sa mi však
ověřit si správnost údajov tradovaných v litera-
túre. Navštívil som predovšetkým Schatzkammer
v Mnichove, kde som medzi vystavovanými expo-
nátmi nenašiel nijaké opály. V galérii Apollo
v Louvri, ba ani len na tzv. Svátej koruně Napoleona
Bonaparta, osadenej nespočetnými drahokamami
spracovanými v podobě kameí, nezistil som opál,
i ked sa v literatúre traduje, že právě rodina Napo-
leona Bonaparta mala opál v obzvláštnej obTube.
V Gewerbehalle a Ständige Musterschau v Idar/
Obersteine boli unikátně výrobky početných spra-
covatelov drahokamov a šperkov světověj úrovně.
Exponáty na obidvoch miestach priamo hýria
vynachádzavostou spracovania. Viac som mal
možnost vidiet priamo v dielni firmy Hugo Roose
und Söhne v předměstí Idar/Oberstein Kirsch-
weileri.
183