Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

s nádychom modrastej, žltkastej alebo zelenkastej
farby. Je priesvitný a používá sa pri výrobě lač-
nějších ozdob. Zaraduje sa medzi ozdoby tretieho
radu. Jeho výskyt na Dubníku bol velmi hojný.
Machový opál (Moosopal) je vlastně mliečny
opál, prerastený čiernymi, v podobě stromu sa
rozvětvujúcimi skvrnami alebo žilkami (tzv. den-
dritmi).
Porcelánový opál je druh mliečneho opálu,
ktorý je celkom biely a nepriesvitný.
Prasopál a chyzopál je sfarbený do jablkovo-
zelenej farby.
Voskový opál (Wachsopal) má svoj názov od
farby žitého vosku. Na Dubníku ho ťažili hojné.
Opálachát sa vyznačuje jasnými i tmavšími
opalescenčnými vrstvičkami v základnej hmotě.
Dřevný opál sa radí medzi polopály. Sfarbený
je do hneda alebo do žita a vykazuje ešte štruktúru
dřeva, ktoré slúžilo na absorbovanie kremičitej
hmoty.
Menilit (Knollenopal) je nazvaný podlá svojho
náleziska v Menilmontant pri Paříži. Je hnedo a
sivo pruhovaný a nepriehladný.
Cacholong, nazvaný podlá riečky Cách v Mon-
golsku, často označovaný ako perleťový alebo
kalmycký opál. Dobré sa leští, preto sa používá
na ozdobné intarzie kalmyckých bohoslužobných
predmetov a zbraní.
Hyalit alebo sklený opál je celkom bezfarebný,
alebo len trocha hrajúci do modra. Má velmi pěkný
lesk. Velmi ťažko sa brúsi. Vyskytuje sa ako povlak
na iných horninách.
Hydrofan patří medzi najpozoruhodnejšie druhy
opálu, lebo vo vodě hrá farbami drahého opálu,
na suchu však tieto farby stráca.
Polopál je pomenovanie takého druhu opálu,
ktorý je velmi znečistěný rozličnými prímesami.
Je často pruhovaný, mútny a priehladný len na
hranách. Do skupiny polopálov patří ešte jasopál
a gejzirit.
V poslednom čase sa na trhu uplatňuje čierny
opál z Austrálie, ktorý sa v publikácii Encyklopedia
Britanica charakterizuje ako ,,kombinácia iridácie
rannej rosy s duhovými farbami na pozadí nočnej
temnoty“. Tento druh bol na Dubníku velmi
málo známy, i ked ho spomína napr. už Beudant.
V súvislosti s novým spracovaním opálu pre
komerčně ciele třeba pripomenúť aj tzv. opál-
doublette, ktorý dostal v medzinárodnej norme
pomenovanie Schichtopal. Ide o opál lepený na

opálovú matku alebo na iný ozdobný kameň (napr.
achát), potom leštený a upravovaný do komerč-
nej formy. Píše o tom Hans Flüchter. Iný variant
je Potch-Opal, ktorý má menej výraznú farbohru.
Sem třeba zařadit ešte triplety. Je to vlastně opál-
doublette, pokrytý krištálbvovu hmotou. I ked
vzhlad týchto upravených opálov je neobyčajne
pósobivý, pokladajú sa všeobecne za menej hod-
notné. Napriek tomu však všetky tri druhy majú
svoje pevné miesto v obchode s drahokamami.
Než opál dostane svoju komerčnú podobu, musí
prechádzať zložitou apretúrou plnou nepředvídatel-
ných nebezpečenstiev a překvapení. Bolo a ostalo
velkým uměním spracovatelov opálu zachovat
v surovině správné sfarbenie, zachovat čistotu
kameňa a uhádnut a vyjádřit v hierarchii draho-
kamov i správné miesto opálu na trhu. Pri dalších
úvahách vychádzame z parametrov dubníckeho
opálu, ktorý má žiariacu zložku raz vo forme širo-
kých plameňov, inokedy v malých bodkách zelenej,
belasej, žltej alebo červenej farby. Přitom je jeho
základná farba biela, niekedy sklená a priehladná,
zriedkavejšie hnědá, najzriedkavejšie čierna. Pri
spracovaní váčších kusov třeba clbať na to, že nie
každá část spracúvanej suroviny má rovnakú
opalescenciu. Předpokládá sa mnoho odborných
znalostí, aby spracovatel vybral zo suroviny tú
část, ktorá sa najlepšie hodí na ten-ktorý účel.
Je celkom nemožné podat v krátkom článku
všetky finesy spracovania opálu. Třeba však uviesť
aspoň dve informácie. Ked sa na světověj výstave
vo Viedni roku 1872 spomína jedna intaglia a jedna
kamea ako světový unikát, dnes sa s takým spra-
covaním střetáváme celkom bežne, o čom som sa
přesvědčil v Idar/Obersteine a potom v niektorých
západných múzeách. Chcel by som tým zdórazniť
změnu v technologii spracovania. Našiel sa totiž
spósob, ako spracovať tento křehký materiál do
foriem, ktoré boli vyhradené na spracovanie iných
známých drahokamov. Znamená to novů životnú
podmienku opálu, ktorú doteraz mali len iné dra-
hokamy. Už D. Lichard spomína, že odpad vznik-
nutý pri brúsení a leštení iných opálov záměrně
ničili, aby sa nedostal na trh. Po určitých skúsenos-
tiach ho rozdrvili na prášok, ktorý potom zdobil
písacie stoly boháčov a používal sa na osušovanie
písomností písaných atramentom. Táto otázka je
toho času vyriešená velmi jednoznačné, o čom som
sa přesvědčil priamo u výrobcov v Idar/Obersteine.
Novými metodami spracúvajú takmer celý odpa-

186