Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (5.1971)

Neznámy majster: Pieta z Lipian, 1340—1350, detail.
Stav po restaurovaní

estetický účinek pozlátených partií rúcha, a tmele-
ním — bez pokusu o rekonštrukciu plastických
tvarov — sa scelil do hladkej plochy zničený po-
vrch šesťbokého podstavca. Na inkarnátoch s mno-
hými drobnými kazmi, ktoré boli najprv pracné
vytmelené, mohla sa použit imitujúca retuš. Týmto
riošením opticky získali obidve plastiky harmonic-
ky ladiaci vzhlad.
Na závěr možno povedať, že Pieta z Lipian je
nielen ojedinělým, aleaj vrcholným dielom vertikál-
neho typu piet, pravděpodobně к nám importo-
vaným dielom, v ktorom mystický výklad hmot-
ného světa je už čiastočne na ústupe, umělecká
reč sa opiera o vněmy zmyslového světa a v koneč-
nom hodnotení je formovaná realitou. Je dielom,
v ktorom sa spája ešte tichá monumentalita so
silou výrazu, ale svojím nevtieravým realizmem
ohlašuje už pátos nasledujúcich storočí.
Odkrytím povodněj gotickej polychromie v jej
autentickéj podobě na inkarnátoch vzrástol nielen
historický význam tohto pozoruhodného cliela, ale
aj umělecký a estetický význam, ktorý přesahuje
svoj prvotný geografický rámec. Ak na tejto báze
hodnotíme význam řezby z Lipian, stává sa ona
dóležitým ohnivkom v reťazi preverovania vývoj a
stredoeurópskeho umenia piet.
Všetky uvedené faktory spolu s novými poznat-
kami dávajú podnět, aby sa ustálili hranice dato-
vania Lipianskej piety do prvej polovice 14. storo-
čia, do rokov 1310 - 1350.

vyriešiť tento pálčivý — a pri restaurovaní gotic-
kých plastik z našich kostolov taký častý — pro-
blém, ale pre reštaurátora tým vznikla nevítaná
úloha.
Okolnosti, že funkcia tejto pamiatky — vyplýva-
júca z jej umiestnenia - je kultová, že inkarnát,
ktorý bývá vodidlom pri určovaní příslušnosti
к niektorým slohovým prejavom, bol v podstatě
intaktný, vynútili si, aby postihnuté časti oděvu
boli rekonštruováné.
Vonkajší plášť prehodený cez hlavu Bolestnej
Matky a bedrové rúško Krista boli povodně pozlá-
tené, na vnútorných stranách pastelovo modré,10
spodné rúcho Panny Márie bolo postriebrené
so zlatožltou vrstvou laku.11 Črievičky, na ktorých
sa farba zachovala na váčších ploškách, boli čierne,
podstavec pod nohami bol povodně zelený.
Rekonštrukciou poškodených častí sa originalita
výrazu diela nenarušila, obnovil sa len umelecko-

Poznámky
1 Torzo piety v Zemplínskom múzeu našiel dr. Jaroslav
Vízdal. Typ horizontálnej piety v značné poškodenom,
fragmentevitom stave, bez polychromie, bez noh Kristo-
vých, ruky zložené na 1’avej straně v Máriinej lavici,
hodné přeřezané. Stála pravděpodobně dlho vonku, dřevo
spráchnivené, 1’ahké, červotočivé. Rezbársky sú zacho-
vané len časti drapérií Panny Márie niže kolien.
2 Obidve piety pokryté značným množstvem vrstiev
premalieb, kriedových nánosov a nového zlátenia. Rad-
vanská s mnohými novými doplnkami. S restaurováním
radvanskej piety sa počítá v rokoch 1971—1972.
3 Restaurovala autorka příspěvku na žiadost majitela,
Rím.-kat. farského úřadu v Lipanoch.
4 Autor řezby musel pravděpodobně pri definitívnom
osadzovaní korpusu na Máriine kolená šikmo zrezať
z vnútornej, dlaňovej strany posledně články (brušká)
prstov, aby váha hornej časti těla, ktoré sa dotýkalo len

211