DOI Artikel:
Šášky, Ladislav: Reštaurovanie ranobarokovej sochy Madony z Mestskej galérie v Bratislave
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51699#0219
uviedla rozsah a charakter poškodenia dřeva, roz-
sah a charakter nových doplnkov a charakter novej
polychromie. Konstatovala, že podstatná část
plastiky bola vyřezaná z jedného kusá lipového
dřeva, ktoré bolo vzadu korytovite vydlabané dlá-
tom polkruhového profilu a už póvodným rezbárom
doplněné spředu troma vsaclenými časťami
korunou Madony, 1’avou rukou Madony, povodně
asi so žezlom, a pravou rukou Ježiška, pravdě-
podobně zdvihnutou v žehnajúcom geste. Tieto
nasadené časti neskór zrejme odpadli, preto ich
pri niektorej neskoršej opravě sochy znova doplnil
rezbár, ktorému ohýbalo pravé umělecké cítenie,
lebo doplňky pósobili velmi neorganicky. Dřevo
bolo silné napadnuté červotočou, najma jeho zadná
strana, a miestami bolo spráchnivené, najma
v spodnej časti, v dósledku čoho posledný restaurá-
tor doplnil podstavec a črievice Madony. Hlava
Madony mala vzadu hlbšie praskliny a na temene
otvor, póvodný pracovný otvor, hlboký 2,5 cm.
Ďalej sa zistilo, že drapéria Madony bola po rne-
chanickom poškodení doplněná štyrmi novými
kusmi dřeva a v spodnej časti váčšími tmelmi.
Póvodná plastika bola postavená na nový podsta-
vec a jej stabilita bola zabezpečená hranolem, ktorý
bol zapuštěný do podstavca a vsadený do koryto-
vite vydlabaného otvoru na zadnej straně plastiky.
Na plastike bolo viac hrubých súvislých náterov
a podkladových vrstiev, ktore skreslovali jemnost
řezby; posledná vrstva svojou surovou farebnosťou
pósobila velmi neesteticky. Celý povrch poslednej
premalby pokrývala hrubá vrstva nečistoty.
Uvedené zistenia umožnili vykonat umělecko -
historický rozbor a slohové zaradenie plastiky.
Plastika, vysoká 165 cm, patří, ako som už spome-
nul, к tradičnému typu stojасеj Madony; aj jej
výtvarný typ je velmi konvenčný. Pozoruhodná je
však tým, že patří ku skupině slovenských rano-
barokových plastik, na ktorých ešte viclieť remi-
niscencie stredovekej sochárskej tvorby. Silné
pretiahnutú postavu Madony s krátkým driekom
zachytil rezbár v obvyklom kontraposte, s jednou
nohou pevnou a druhou mierne předsunutou a
v kolene skrčenou, čo mu umožnilo trocha oživit
hieratický postoj Márie výrazným přehnutím těla
v tvare obráteného S. Ináč je pohybová aktivita
Márie minimálna; okrem kontrapostu a esovitého
prehnutia těla naznačovala pohyb len 1’avá ruka
Márie, ktorou asi okázale dvíhala svoje žezlo.
Vertikalitu nápadné pretiahnutej postavy zdóraz-
1. Socha Madony před restaurováním
ňuje úprava drapérie, najma ostro řezané а к zemi
spaclávajúce záhyby spodného rúcha i vertikálně
záhyby plášťa, padajúce z ramien organicky nadol
к zemi. Trocha malebnosti do tejto poměrně jedno-
duchej kompozície vniesol rezbár úpravou lávej
časti plášťa, ktorú si Madona pridržiava pravou
rukou pod Ježíškovým telom, a tým zakrýva
preclnú část Máriinho těla. Táto část plášťa má
komplikovanejšiu úpravu a je najpósobivejšou
častou drapérie. Záhyby sú tu vyššie, zářezy hlbšie,
okraje sa riasia v plytkých kaskádách. Pre úpravu
213
sah a charakter nových doplnkov a charakter novej
polychromie. Konstatovala, že podstatná část
plastiky bola vyřezaná z jedného kusá lipového
dřeva, ktoré bolo vzadu korytovite vydlabané dlá-
tom polkruhového profilu a už póvodným rezbárom
doplněné spředu troma vsaclenými časťami
korunou Madony, 1’avou rukou Madony, povodně
asi so žezlom, a pravou rukou Ježiška, pravdě-
podobně zdvihnutou v žehnajúcom geste. Tieto
nasadené časti neskór zrejme odpadli, preto ich
pri niektorej neskoršej opravě sochy znova doplnil
rezbár, ktorému ohýbalo pravé umělecké cítenie,
lebo doplňky pósobili velmi neorganicky. Dřevo
bolo silné napadnuté červotočou, najma jeho zadná
strana, a miestami bolo spráchnivené, najma
v spodnej časti, v dósledku čoho posledný restaurá-
tor doplnil podstavec a črievice Madony. Hlava
Madony mala vzadu hlbšie praskliny a na temene
otvor, póvodný pracovný otvor, hlboký 2,5 cm.
Ďalej sa zistilo, že drapéria Madony bola po rne-
chanickom poškodení doplněná štyrmi novými
kusmi dřeva a v spodnej časti váčšími tmelmi.
Póvodná plastika bola postavená na nový podsta-
vec a jej stabilita bola zabezpečená hranolem, ktorý
bol zapuštěný do podstavca a vsadený do koryto-
vite vydlabaného otvoru na zadnej straně plastiky.
Na plastike bolo viac hrubých súvislých náterov
a podkladových vrstiev, ktore skreslovali jemnost
řezby; posledná vrstva svojou surovou farebnosťou
pósobila velmi neesteticky. Celý povrch poslednej
premalby pokrývala hrubá vrstva nečistoty.
Uvedené zistenia umožnili vykonat umělecko -
historický rozbor a slohové zaradenie plastiky.
Plastika, vysoká 165 cm, patří, ako som už spome-
nul, к tradičnému typu stojасеj Madony; aj jej
výtvarný typ je velmi konvenčný. Pozoruhodná je
však tým, že patří ku skupině slovenských rano-
barokových plastik, na ktorých ešte viclieť remi-
niscencie stredovekej sochárskej tvorby. Silné
pretiahnutú postavu Madony s krátkým driekom
zachytil rezbár v obvyklom kontraposte, s jednou
nohou pevnou a druhou mierne předsunutou a
v kolene skrčenou, čo mu umožnilo trocha oživit
hieratický postoj Márie výrazným přehnutím těla
v tvare obráteného S. Ináč je pohybová aktivita
Márie minimálna; okrem kontrapostu a esovitého
prehnutia těla naznačovala pohyb len 1’avá ruka
Márie, ktorou asi okázale dvíhala svoje žezlo.
Vertikalitu nápadné pretiahnutej postavy zdóraz-
1. Socha Madony před restaurováním
ňuje úprava drapérie, najma ostro řezané а к zemi
spaclávajúce záhyby spodného rúcha i vertikálně
záhyby plášťa, padajúce z ramien organicky nadol
к zemi. Trocha malebnosti do tejto poměrně jedno-
duchej kompozície vniesol rezbár úpravou lávej
časti plášťa, ktorú si Madona pridržiava pravou
rukou pod Ježíškovým telom, a tým zakrýva
preclnú část Máriinho těla. Táto část plášťa má
komplikovanejšiu úpravu a je najpósobivejšou
častou drapérie. Záhyby sú tu vyššie, zářezy hlbšie,
okraje sa riasia v plytkých kaskádách. Pre úpravu
213