Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 5.1971

Page: 251
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1971/0257
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Jaroslav Bureš, prom. hist., Středověké stavby
slovenských mendikantů,
posudok kandidátskej dizertačnej práce

Rozsiahly Burešov rukopis sprevádzaný podrobné
spracovaným poznámkovým aparátom vznikol
predovšetkým — ako sám autor v úvode zdůraz-
ňuje — z potřeby zaujat stanovisko к architektuře,
ktorá zaberá v gotike osobitné miesto v rámci
jednotlivých slohových vrstiev. Jaroslav Bureš
chce ist dalej, ked hovoří: „Chceme vyzvednout
svéráz nekatedrální estetiky v její určenosti tradi-
cemi a v jejím dalším působení“ (str. I), z čoho,
pochopitelné, vyplývá, že bude v práci sledovat
vlastnú reholnú problematiku, jej význam v kon-
texte tvorby na našom území a jej přínos do
celkového slohového vývinu. Z tohto hladiska
třeba súhlasit v zásadě i s rozdělením jeho práce,
v ktorej považujem za najzávažnejšie kapitoly
tretiu až piatu zaoberajúce sa počiatkami mendi-
kantov u nás, ich hlavnými stavbami od posled-
ných desatročí 13. storočia (Bratislava, Košice)
až do konca 14. storočia (Levoča), ako aj formulo-
váním záverov o přínose tohto staviteTstva do
obrazu gotickej architektúry. Nazdávam sa, že
v týchto rozsiahlych pasážach uplatnil autor naj-
výraznejšie svoju metodickú připravenost, širokú
znalost literatúry aj schopnost aplikovat ostatné
pramene na skúmanú problematiku. Napokon J.
Bureš sám hovoří v úvode (str. II), že — „osu
celého výkladu tvoří řádové stavby v Bratislavě,
Košicích a Levoči“ — čo poclla mojej mienky
zodpovedá postupu, slohovo-kritickému přístu-
pu, ako aj objektívnemu postojů к stavitel-
ským zámerom mendikantov u nás. Analýza
tvaroslovného aparátu a dispozičných typov tých-
to stavieb v daných historických a výtvarných
súvislostiach umožňuje totiž Burešovi zvolit širokú
porovnávaciu základňu s príkladmi ostatnej európ-
skej architektúry a dostatečné materiálové zá-
zemie príkladov dóležitých pre zhodnotenie našich
pamiatok. Odlišné sa mi javí potom otázka řehol-
ných stavieb na Slovensku v 15. storočí, čo tvoří
náplň šiestej kapitoly predloženej práce. Kaplnka
sv. Jána pri františkánskom kláštore v Bratislavě
je — ako na to poukázal niekoTkokrát V. Mencl —
realizáciou vychádzajúcou z celkom iných výtvar-
ných zdrojov, slohových a funkcionálnych súvislos-

tí, a preto sa posunuje už mimo problematiky
vlastného jadra Burešovej práce. Obdobné — aj
ked z iných východiskových poloh — třeba uvážit,
nakolko je únosné sledovanie dalších, už neskoro-
gotických stavieb na Slovensku v tomto kontexte.
Předpokládám, že autorov záměr tu bol diktovaný
snahou po úplnom vyčerpaní problému aj v změně-
ných podmienkach 15. storočia, no slohové ten-
dencie stavby košických františkánov alebo kláš-
torného kostola v Okoličnom z konca 15. storočia
(aby som menoval len najdóležitejšie) sú už natolko
určované príkladom popredných stavitelův silněj-
ších hút (v Košiciach katedrála sv. Alžběty),
vtedajšími všeobecne závaznými změnami výtvar-
ného myslenia vrcholiacich neskorogotických umě-
leckých koncepcií, že předpokládaná diferencova-
nost řeholných stavieb od ostatnej stavitelskej
produkcie stráca svoje opodstatněme. Pochopitel-
né, nemienim tým povedat, že si autor týchto
skutečností nie je sám vědomý, napokon sa pri
jednotlivých stavbách na dostatočnom priestore
zaoberá aj širšími otázkami neskorej gotiky, no
chcel som len naznačit, že přínos reholnej architek-
túry do 15. storočia nemá v nasleclujúcom časovom
úseku rovnocennú obdobu.
Burešova práca okrem vlastného preukázania
dostatočne hlbokej umeleckohistorickej erudície
a schopnosti sledovat v širokých konfrontáciách
jádro otázky (i ked by možno rukopis získal přesu-
nutím mnohých, najma historických a archívnych
údajov do poznámkového aparátu) má aj svoj
objektivny dosah a význam. Predovšetkým nazerá
na jednu zložku gotickej architektúry na našom
území zo širších hladísk jej celkového vývinu
i s pokusom zaujat stanovisko к jej periodizácii a
slohovému rozvrstveniu (na začiatku štvrtej kapi-
toly). V tejto súvislosti by však bolo potřebné
zhodnotit detailnějšie sám materiál, najma šířku
všetkých komponentov, ktoré sa zúčastňujú na
rozvoji architektúry spolu s vlastným stavebným
a urbanistickým utváraním slovenských miest. Aj
ked totiž prináša toto obdobie stavby, ktoré reagu-
jú poměrně pohotovo na hlavně centrá stredo-
európskeho vývinu — hoci zvyčajne sprostredko-

251
loading ...