11
výraznejšie v podobě samostatných volných plas-
tik.
Dve oblasti výtvarnej doby, ktorých sme sa
dotkli v súvise so vznikom hrnčiarstva na začiatku
niladšej' doby kamennej — antropomorfná kera-
mika a samostatná volná plastika — navzajom
hlboko súviseli, až do takej miery, že o dvoch
Přísné oddělených oblaistiach umeleckej činnosti
na tomto začiatočnom vývinovom úseku realizacie
„uměleckých“ úsilí vlastně ani nemožno hovořit’.
Jednotiacim prvkom celej tvorby s ďalekosiahlym
významom v živote, hlboko zakořeněným vo vě-
domí všetkých členov matriarchálnej neolitickej
&poločnosti, bola tradičná časť spomenutej nad-
stavbové] sféry: vzájomne spátý, různorodým
sposobom popreplietaný zväzok kultových ná-
hladov, vytvárajúcich zložitý náboženský systém
najstarších rolníkův. Hlavně znaky tohto systému
našli svoj adekvátny odraz vo výtvarnej tvorbě,
ktorá vychádzala v podstatě z rovnakých dobo-
vých postulátov (i výtvarných možností). Už
v prostředí najstarších kultúr dedinskej civilizacie
sa však vytvořilo v umeleckom prejave niekolko,
' z dnešného hl'adiska 1’ahko odlíšiteTných sposo-
dov uměleckého zmocnenia sa hmoty. Zlozitosť
kultových predstáv si vyžadovala totiž pri jedno-
tlivých obetných, adoračných a iných úkonoch
°sobitné formy; utvárali sa s cielom vymanit’ sa
z Uizkej róznorodej závislosti od přírody. Mala
sa zaistiť úrodnost’, vyvolat’ dážď, odvrátit' burky,
Zabezpečiť plodnost’ zvierat a pod. Každodenně
Potřeby neolitického člověka málo zaistiť1 suveke
náboženstvo, čo vzápatí podmienilo i ďalsi roz-
mach tvořívej činnosti. Ďalej uvadzame schemu
rozvetvenej keramickej tvorby v neolite so zrete-
!om na kultové výrobky.
O
©
® | kultová keramiko-
® ®
zoomorfné a antropomorfně |
rmnmi]
® (-.nezdobená užitková keramika |
©LT" -
Íúplné zoomorfné a antrogo J
morfné motivy _]“
"cjastková aplikáciá~| | plasbkä^aplikovaná |
Schéma vzájomnej spätosti neolitickej keramickej výtvar-
nej tvorby so zretelom na súveké kultové výrobky
Pri hodnotení pravekej plastiky máme k dispo-
zícii, najmä vďaka výskumom v posledných troch
desaťročiach po oslobodení, poměrně ucelené do-
bové súbory, ktoré pozostávajú z vdeších, chro-
nologicky ohraničených vývinových úsekov. V kaž-
dom z nich sa dá rozlišit už za dnešného stavu
bádania viac alebo menej tiež intrakultúrna
(v archeologickom zmysle), resp. intraskupinová
variabilita v tvorbě. Právě znaky, na základe
ktorých možno toto rozlíšenie urobit’, predstavujú
vo svojom «úhrne užší kolektívny ráz tvořívej
činnosti, v zázemí ktorej sa črtá niekedy priam
individuálny přístup k riešeniu základných prob-
lémov v tejto oblasti výtvarného umenia. Hoci
napriek niektorým náznakom podobného rázu
zostávala plastika aspoň počas prvých troch tisíc-
ročí na našom území iba prejavom kolektívneho
super-ego, výrazový pohyb v rámci platných no-
riem nádob údol občas maximálně možné rozpätie:
v takýchto prípadoch vznikali ojedinělé výnimoč-
né umělecké výrobky v súvekej tvorbě. Příklady
na to, hoci nie v rovnakej hodnotě a miere, po-
skytuje takmer každý dobový súbor, počnúc
mladšou1 dobou kamennou a končiac včasnohis-
torickými vývinovými úsekmi, v ktorých sa na
území Slovenska objavili prvé historicky známe
etniká (Skýti, Trákovia, Kelti). Výrobky spome-
nutého charakteru vždy v niečom podstatnom
dovršujú celý predchádzajúci vývin, sú konečnou
realizáciou výtvarných snáh mnohých predchá-
dzajúcich generácií a vždy tvoria aj východisko
na ďalšiu1 tvorbu, pre ktorú udávajú základné
nové štýlové podněty. Ich předběžná výnimočnosť
može byť však, v súlade s charakterom dobových
podmienok, za ktorých vznikali, iba zdánlivá, ale
poskytujú oporné body pri hodnotení v mnohých
obdobiach najdóležitejšej časti pravěkého umenia
— hlinenej plastiky. Vzhfadom na jej výskyt
v mnohorakom stvárnení možno rozoznať nie-
kolko hlavných dobových súborov. V chronolo-
gickou! poradí sú to nálezové súbory z týchto
siedmich vývinových epoch: A. mladšia doba
kamenná; B. doba měděná; C. staršia a středná
doba bronzová; D. mladšia doba bronzová; E.
staršia doba železná; F. mladšia doba železná;
G. doba římských provincií. V tomto příspěvku
sa venujeme začiatkom plastického stvárňovania
hlíny.
výraznejšie v podobě samostatných volných plas-
tik.
Dve oblasti výtvarnej doby, ktorých sme sa
dotkli v súvise so vznikom hrnčiarstva na začiatku
niladšej' doby kamennej — antropomorfná kera-
mika a samostatná volná plastika — navzajom
hlboko súviseli, až do takej miery, že o dvoch
Přísné oddělených oblaistiach umeleckej činnosti
na tomto začiatočnom vývinovom úseku realizacie
„uměleckých“ úsilí vlastně ani nemožno hovořit’.
Jednotiacim prvkom celej tvorby s ďalekosiahlym
významom v živote, hlboko zakořeněným vo vě-
domí všetkých členov matriarchálnej neolitickej
&poločnosti, bola tradičná časť spomenutej nad-
stavbové] sféry: vzájomne spátý, různorodým
sposobom popreplietaný zväzok kultových ná-
hladov, vytvárajúcich zložitý náboženský systém
najstarších rolníkův. Hlavně znaky tohto systému
našli svoj adekvátny odraz vo výtvarnej tvorbě,
ktorá vychádzala v podstatě z rovnakých dobo-
vých postulátov (i výtvarných možností). Už
v prostředí najstarších kultúr dedinskej civilizacie
sa však vytvořilo v umeleckom prejave niekolko,
' z dnešného hl'adiska 1’ahko odlíšiteTných sposo-
dov uměleckého zmocnenia sa hmoty. Zlozitosť
kultových predstáv si vyžadovala totiž pri jedno-
tlivých obetných, adoračných a iných úkonoch
°sobitné formy; utvárali sa s cielom vymanit’ sa
z Uizkej róznorodej závislosti od přírody. Mala
sa zaistiť úrodnost’, vyvolat’ dážď, odvrátit' burky,
Zabezpečiť plodnost’ zvierat a pod. Každodenně
Potřeby neolitického člověka málo zaistiť1 suveke
náboženstvo, čo vzápatí podmienilo i ďalsi roz-
mach tvořívej činnosti. Ďalej uvadzame schemu
rozvetvenej keramickej tvorby v neolite so zrete-
!om na kultové výrobky.
O
©
® | kultová keramiko-
® ®
zoomorfné a antropomorfně |
rmnmi]
® (-.nezdobená užitková keramika |
©LT" -
Íúplné zoomorfné a antrogo J
morfné motivy _]“
"cjastková aplikáciá~| | plasbkä^aplikovaná |
Schéma vzájomnej spätosti neolitickej keramickej výtvar-
nej tvorby so zretelom na súveké kultové výrobky
Pri hodnotení pravekej plastiky máme k dispo-
zícii, najmä vďaka výskumom v posledných troch
desaťročiach po oslobodení, poměrně ucelené do-
bové súbory, ktoré pozostávajú z vdeších, chro-
nologicky ohraničených vývinových úsekov. V kaž-
dom z nich sa dá rozlišit už za dnešného stavu
bádania viac alebo menej tiež intrakultúrna
(v archeologickom zmysle), resp. intraskupinová
variabilita v tvorbě. Právě znaky, na základe
ktorých možno toto rozlíšenie urobit’, predstavujú
vo svojom «úhrne užší kolektívny ráz tvořívej
činnosti, v zázemí ktorej sa črtá niekedy priam
individuálny přístup k riešeniu základných prob-
lémov v tejto oblasti výtvarného umenia. Hoci
napriek niektorým náznakom podobného rázu
zostávala plastika aspoň počas prvých troch tisíc-
ročí na našom území iba prejavom kolektívneho
super-ego, výrazový pohyb v rámci platných no-
riem nádob údol občas maximálně možné rozpätie:
v takýchto prípadoch vznikali ojedinělé výnimoč-
né umělecké výrobky v súvekej tvorbě. Příklady
na to, hoci nie v rovnakej hodnotě a miere, po-
skytuje takmer každý dobový súbor, počnúc
mladšou1 dobou kamennou a končiac včasnohis-
torickými vývinovými úsekmi, v ktorých sa na
území Slovenska objavili prvé historicky známe
etniká (Skýti, Trákovia, Kelti). Výrobky spome-
nutého charakteru vždy v niečom podstatnom
dovršujú celý predchádzajúci vývin, sú konečnou
realizáciou výtvarných snáh mnohých predchá-
dzajúcich generácií a vždy tvoria aj východisko
na ďalšiu1 tvorbu, pre ktorú udávajú základné
nové štýlové podněty. Ich předběžná výnimočnosť
može byť však, v súlade s charakterom dobových
podmienok, za ktorých vznikali, iba zdánlivá, ale
poskytujú oporné body pri hodnotení v mnohých
obdobiach najdóležitejšej časti pravěkého umenia
— hlinenej plastiky. Vzhfadom na jej výskyt
v mnohorakom stvárnení možno rozoznať nie-
kolko hlavných dobových súborov. V chronolo-
gickou! poradí sú to nálezové súbory z týchto
siedmich vývinových epoch: A. mladšia doba
kamenná; B. doba měděná; C. staršia a středná
doba bronzová; D. mladšia doba bronzová; E.
staršia doba železná; F. mladšia doba železná;
G. doba římských provincií. V tomto příspěvku
sa venujeme začiatkom plastického stvárňovania
hlíny.