Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

DOI Artikel:
Paulík, Jozef: Začiatky hlinenej plastiky na Slovensku I
DOI Seite / Zitierlink:
https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0016

DWork-Logo
Überblick
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
12

Už na začiatku nacím poukázat’ na skutočnosť,
že hliněná plastika sa vo výtvarnom umění jedno-
tlivých období neobjavuje vyrovnané a rovno-
měrně a nie je vždy samozřejmým a rovnocenným
doplňkem ostatných odvětví výtvarnej tvorby.
V sile a různorodosti, v akej sa zachytává „hněď“
po vzniku hrnčiarstva, nesprevádza celú neskor-
šiu umeleckú činnost’ vnútrokarpatského obyvatel-
stva, iba možno povedať, že v istých vývínových
úsekoch sa stává jej nepodstatnou sprievodnou
zložkou. Najmá po dokonalejšom zvládnutí tech-
niky spracovania nových materiálov s civilizačným
významom, predovšetkým bronzu, ocitá >sa hliněná
plastika v niektorých kultúrnych oblastiach stred-
nej a mladšej doby bronzovej akoby až na peri-
férii výtvarného umenia. Další rozmach a súčasne
i posledný vrchol modelovania hliny nastáva po-
tom až na konci pravěku (v užšom zmysle tohto
pojmu), a to právě na základe syntézy výsledkov
dosiahnutých v kovoch a novovzniknutých hrn-
čiarskych postupov vo výrobě a výzdobě keramiky.
Jednako bola plastika raz organickejším, inokedy
menej výrazným sústavným vedfajším produktom
nepretržitej hrnčiarskej tvorby. V materiálnej
časti tohto příspěvku sa postupné zoznámime
s exponátmi, ktoré reprezentuji! najstarší vek sa-
mostatnej plastickej tvorby, ilustruji! postupy pri
jej aplikácii na rozličných keramických formách.
Nálezy bolo možno z váčšej časti vidieť a študovat’
na výstave Z klenotnice slovenského pravěku
v Slovenskom národnom múzeu (september až de-
cember 1975).
Kým napr. na susednej Moravě sa začiatočný
stupeň modelovania hlíny viaže ešte k závěrečné-
mu úseku staršej' doby kamennej, na Slovensku ho
představuje súhrn neolitických výrobkov, ktorých
vznik podmienila až existencia rozvinutého hrn-
čiarstva. Ojedinělé doklady starších, paleolitic-
kých hliněných plastik u nás dokladajú v tomto
smere iba značnú nerovnoměrnost vo vývine, po-
chopitelné, nerovnoměrnost’ nie vo1 velmi1 podstat-
nej zložke materiálnej kultúry, reprezentujucej
inak rovnaký spoločensko-hospodársky stupeň
v obidvoch oblastiach. No nálezy na južnej Mo-
ravě sú svedectvom, že předpoklady vzniku vše-
stranného modelovania hlíny bolí už v mladopa-
leolitických domácích kultúrach; dalším, zložitej-
ším stupňom sa javí z tejto stránky výroba kera-

miky. K nej dospělo však 1’udstvo v inom prostředí
a medzi hliněnou plastikou člověka staršej doby
kamennej a mladšej doby kamennej nieto v stre-
doeuTÓpiskom prostředí ani výrobnej, ani umelec-
kej kontinuity.
V mladšej'době kamennej sa v rámci -ro-zvinutej
hrnčiarskej výroby prvý raz osamostatňuje i tvor-
ba plastik. Obídve výtvarné oblasti úzko súviseli
a navzájem, ako sa to už spomenulo, sa neraz
v podstatnej miere ovplyvňovali. Kým v rámci
keramiky sa rozlišuje úžitkový a kultový tovar,
plastické stvárnenie hlíny može byť zasa samo-
statné alebo aplikované (na keramike). Dobové
motivy isú rámc-ovo troj-aké: antropomorfné, zo-
omorfné a modely civilizačných výdobytkov (mo-
dely nábytku, pecí, oltárov, chrámov, chát a i).
Aplikácía plastických motívov na keramike je
najčastejšie neúplná, čiastková (zvieracie, zváčša
býčie hlavičky — hlavný zoomorfný motiv;
1’udské nohy, príjpadne ruky — hlavný antropo-
morfný motiv); tu ide zváčša o keramiku úžit-
kovú. Výnimku tvoría akiste případy, keď sa ako
čiastkový antropomorfný motiv na keramike
uplatňuje 1’udský obličaj.
Váčšina přenesených číastkových motívov mala
totiž na keramike i úžitkovú funkcíu — bolí to
súčasne symetricky rozložené výčnelky-ušká a tu
sa výrazné prejavuje na každodenných hrnčiar-
skych výrobkoch spojitost’ funkčnosti s estetickým,
ako to vidieť napr. na váze 1’udu želiezovskej kul-
túry z Dvorov nad Žitavou (obr. 1). Naproti tomu
vý-nimočný výskyt 1’udských obličaj ov na nádo-
bách prezrádza súčasne ich nezvyčajný ráz.
V protiklade 's prevládajúcou skupinou aplikova-
ných číastkových prvkov, ktoré vystupujú vždy
ako zdražené motivy a móžu byť rozložené na
celom povrchu nádob, přenesený 1’udský obličaj
sa nachádza pravidelné v hornej časti keramické-
ho tvaru a nestrpí vedla seba ďalšie analogické
motivy. Takisto v protiklade s predtým vyme-
dzenou skupinou prenášaných „úžitkových“ mo-
tívov, ktoré sú výrazné plastické, je ludský obli-
čaj podaný poměrně plošné, pretože funkciu
hlavy preberá zvyčajne horná časť nádoby. Na
črepe zo Sikeničky z okruhu želiezovskej kerami-
ky (obr. 2) je obličaj organicky vsadený ako po-
loreliéf do- rytej dobovej výzdoby schémy, ktorá
ho účinné dotvára. O tom, že ide o znázornenie
 
Annotationen