Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 19
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0023
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
19

12 Přenosný oltář na štyroch stípovitých nožkách. Skupina
Raskovce. Rozměry: v 19,5 cm, 0 ú 37X32 cm. Velke Ras-
kovce, okres Trebišov. Fotografin M. Cervenanskeho


v niektorých západných kultúrnych okruhoch.
Oibidva príipady ilustrujú dobová podmienenosť
vzniku a trvania umenia vóbec; v změněných
podmienkach stráca zvyčajne i výtvarný přejav
svoje dobové opodstatněme, bezprostredne späte
s dosiahnutým stupňom hospodářského a spolo-
censkeho vývinu.
Ak berieme do úvahy čo aj najváčšie vyrobky
ne°litickej hlinenej plastiky, dospejeme k poznat-
ku, ze všetky zachované výrobky patria do sku-
piny tzv. drobnej plastiky. Neznamená to vsak,
že drobný výtvarný přejav bol jediným, výluč-
ným druhom uměleckého stvárňovania skutocnos-
i-i> no zváčša bol — ako sa to už niekolkokrat
podotklo — v službě súvekýoh kultových nahla-
d°v a predstáv ako dóležitej časti nadstavby
vtedajšej společnosti. V oblastiach, kde boli a su
Porodné podmienky priaznivejšie na zachovanie
archeologických nálezov, zistili sa na tejze civi-
ii^acnej úrovni aj doklady monumentalnej plasti-
ky; přitom náplň obidvoch oblasti vytvarnej
tvorby sa zdá v podstatě totožná (bycie hlavy
a ine, napr. v Alaça Hüyük). Niektore nalezove
komplexy už i za terajšieho stavu badania do-
v°luju předpokládat přibližné analogický stav
aj u nás: v jednej jame s keramikou starovoluto-
Vej kultúry na neolitickom sídlisku v Bini sa na-
ehádzali červeným okrom pomalované bycie tohy,
. boli pravděpodobně organickými časťami
lnác z hliny vytvořených, žial, svojho času nevy-
Pálených velkých býčích hláv. Podobné i „venu-
se mohli byť v niektorých případech iba drob-
nýrni napodobneninami váčších, kombinovanou

technikou (organické a neorganické látky) vy-
hotovených rodových matiek, uctievaných podlá
noriem súvekého náboženstva.
Zo stručného prehladu neolitických „umělec-
kých výrobkov“ vyplývá, že na severe Karpatskej
kotliny bola už tvorba v súlade s vývinom na
okolitom území značné vzdialená od začiatkov
výtvarného prejavu. Vo svojom súhrne zachycuje
vyhraněný vývinový úsek, pričom sú v nej bada-
tel’né nepřetržité intenzívně kontakty, najmä
s juhovýchodným prostředím. V tom sice usta-
vičné nadväzuje na kolísku prvotných impulzov,
ktoré podmienili jej vznik, jednako možno spozo-
rovať, že .sotva zapustila kořene, stala sa nevy-
hnutnou sprievodnou zložkou hmotnej kultúry
postupné sa vystriedajúcich pravěkých společností
v mladšej době kamennej. Ako taká nadobudla,
pochopitelné, velmi skoro domáci svojráz, ba
možno hovořit’ priamo o lokálnych, z uměleckého
hladiska samostatných oblastiach s výrazným
miestnym koloritom (napr. stredoslovensko-seve-
romaďarská oblast ibukovohorskej kultúry). Me-
ravosť náboženských predstáv a len velmi po-
zvolné sa meniaca hospodářská základňa počas
zhruba 2000 rokov však predbežne nedovolujú
zachytit vnútornú dynamiku plastickej tvorby.
Na druhej straně, ak súčasný stav bádania aspoň
rámcovo vystihuje povodnú situáciu v tvorbě
plastik, tak smerom k mladším vývinovým hori-
zontům badat tendenciu rozmnožit počet stvár-
ňovaných objektov a pokúsiť sa o váčšiu variabi-
litu v ich výtvarnom podaní.

Ak chceme napokon zhrnúť základné znaky
toho mála, čo nám z výtvarného prejavu neolitic-
kého člověka zostalo (resp. čo sa doteraz u nás
objavilo), tak predovšetkým třeba spomenúť jeho
obsahový determinizmus. Sama tvonba, konkrétné
plastika, zdá sa, má přitom, aj napriek charakte-
ristike spomenutej v úvode (představuje v istom
zmysle realizáciu kolektívneho super-ego) i znaky
individuálnej tvorivej činnosti. Bol to najmä pri-
rodzený cit pre formu, ktorý dostal svoj adekvát-
ny výraz raz vo1 váčšej, inokedy v menšej miere
vo výtvarnej produkcii. Z toihto důvodu o sério-
vej výrobě kultových predmetov v mladšej době
loading ...