DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0028
24
Stadión v Delfách. Stav z polovice 2. storočia n. 1. Obr. je
převzatý z knihy M. Hürlimanna Das Mittelmeer
Rez hTadiskom Colossea v Říme. Obr. je převzatý z knihy
M. Majora Geschichte der Architektur
Třetí koridor obieha stadión po hornom okraji.
Spoločenský význam štadióna u starých Grékov
dokládá nielen mramorová realizácia so sochár-
skou výzdobou (Atény), ale aj kapacita jeho hfa-
diska: v Olympii převýšila 40 000, v Aténách
50 000 a v maloázijskom Efeze dokonca 70000
miest.7
V čase vel’kej přestavby Panatenajského štadió-
na stáli už v centre Rímskej říše, na Apeninskom
polostrove, amfiteátre. Římsky amfiteáter nemal
so športom nič spoločné. Odehrávali isa v ňom
nefudské gladiátorské 'boje a štvanice na zvěr,
teda události už z etického hfadiska zásadné od-
porujúce pojmu športu. No pre vývin moderného
štadióna má amfiteáter vačší význam než antický
bežecký štadión: dej sa v ňom odehrával na malej
oválnej pioche a tomu sa muselo prispósobiť aj
hfadisko. Netvoří už špalier pozdíž dráhy, ale
je koncentrické, s pódorysom tvaru málo výstred-
nej elipsy.
Najstarší amfiteáter sa zachoval v Pompejach,
kedysi mondénnom rímskom letovisku pod Vezu-
vom. Vznikol okolo roku 70 před n. 1. Stojí na
rovině, opretý o městské hradby. Jeho aréna bola
vhíbená a získaná pôda sa použila na stavbu ná-
sypu hfadiska. Novinkou je tu systém komuniká-
cií. Kým horná časť hfadiska je přístupná zvonka
schodišťami z okružného koridoru, obiehajúceho
po koruně násypu, středná a spodná časť sa za-
píňajú chodbami, vedúcimi popod násyp, z dru-
hého okružného koridoru, obiehajúceho pod po-
vrchem hfadiska. Střetáme sa tu teda s čiastoč-
ným premiestnením systému komunikácií pod
hfadisko.
O jeden a pol storočia mladšie římské Amphi-
theatrum Flavium (Colosseum), ktorým vývin
amfiteátru súčasne vrcholí aj sa končí, rozvíja
túto stavebná myšlienku do dósledkov. Povrch
híadiska tu spočívá na systéme okružných
chodieb, v pravidelných odstupoch lúčovito po-
spávaných a vrstvených do poschodí. Do vyšších
podlaží aj na povrch hfadiska vedú schodišťové
rampy. Hfadisko sa zapínalo z množstva pravi-
delné rozestavených prístupov súčasne a cesta
diváka po jeho povrchu bola minimálna. Or.gani-
záciou hfadiska stalo' sa Colosseum vzorom pre
zvyšok starověku, ale aj pre štadión modernej
éry.
Stadión v Delfách. Stav z polovice 2. storočia n. 1. Obr. je
převzatý z knihy M. Hürlimanna Das Mittelmeer
Rez hTadiskom Colossea v Říme. Obr. je převzatý z knihy
M. Majora Geschichte der Architektur
Třetí koridor obieha stadión po hornom okraji.
Spoločenský význam štadióna u starých Grékov
dokládá nielen mramorová realizácia so sochár-
skou výzdobou (Atény), ale aj kapacita jeho hfa-
diska: v Olympii převýšila 40 000, v Aténách
50 000 a v maloázijskom Efeze dokonca 70000
miest.7
V čase vel’kej přestavby Panatenajského štadió-
na stáli už v centre Rímskej říše, na Apeninskom
polostrove, amfiteátre. Římsky amfiteáter nemal
so športom nič spoločné. Odehrávali isa v ňom
nefudské gladiátorské 'boje a štvanice na zvěr,
teda události už z etického hfadiska zásadné od-
porujúce pojmu športu. No pre vývin moderného
štadióna má amfiteáter vačší význam než antický
bežecký štadión: dej sa v ňom odehrával na malej
oválnej pioche a tomu sa muselo prispósobiť aj
hfadisko. Netvoří už špalier pozdíž dráhy, ale
je koncentrické, s pódorysom tvaru málo výstred-
nej elipsy.
Najstarší amfiteáter sa zachoval v Pompejach,
kedysi mondénnom rímskom letovisku pod Vezu-
vom. Vznikol okolo roku 70 před n. 1. Stojí na
rovině, opretý o městské hradby. Jeho aréna bola
vhíbená a získaná pôda sa použila na stavbu ná-
sypu hfadiska. Novinkou je tu systém komuniká-
cií. Kým horná časť hfadiska je přístupná zvonka
schodišťami z okružného koridoru, obiehajúceho
po koruně násypu, středná a spodná časť sa za-
píňajú chodbami, vedúcimi popod násyp, z dru-
hého okružného koridoru, obiehajúceho pod po-
vrchem hfadiska. Střetáme sa tu teda s čiastoč-
ným premiestnením systému komunikácií pod
hfadisko.
O jeden a pol storočia mladšie římské Amphi-
theatrum Flavium (Colosseum), ktorým vývin
amfiteátru súčasne vrcholí aj sa končí, rozvíja
túto stavebná myšlienku do dósledkov. Povrch
híadiska tu spočívá na systéme okružných
chodieb, v pravidelných odstupoch lúčovito po-
spávaných a vrstvených do poschodí. Do vyšších
podlaží aj na povrch hfadiska vedú schodišťové
rampy. Hfadisko sa zapínalo z množstva pravi-
delné rozestavených prístupov súčasne a cesta
diváka po jeho povrchu bola minimálna. Or.gani-
záciou hfadiska stalo' sa Colosseum vzorom pre
zvyšok starověku, ale aj pre štadión modernej
éry.