Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 26
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0030
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
26

atletika, popularitou1 za kolektívnymi hrami
(futbal, rugby, kriket) zaostávala. Jej centrom
už v šesťdesiatych rokoch boli stadióny pri Lillie
Bridge! a Stamford Bridgei (dnes Chelsea F. C.);
druhý z nich bol s oválnou i s rovnou 200-yardo-
vou běžeckou dráhou, zrušenou pri neskoršej pře-
stavbě.
Druhá polovica minulého storočia bola nielen
renesanciou sportu, ale aj obdobím zvýšeného
záujmu o antická kul túru. Nie náhodou sú prvými
európskymi centrami 1’ahkej atletiky popři Lon-
dýne univerzitně mestá Oxford a Cambridge.
Kapitoly o gréckych športových hrách s citováním
Pauisania, Pindara alebo Xenofomta bežne nachá-
dzame vo vtedajších učebniciach gréckych reálií.
Roku 1875 začali Adler s Curtiusom archeologic-
ký výskům v Olympii, a keď ho o 6 rokov zasta-
vili, boli hlavné časti olympijského štadióna od-
kryté. Vtedy už 1’ahká atletika zapustila pevné
kořene nielen na britských ostrovech vrátane
Irska, ale aj za oceánom v USA. Roku 1892 vy-
stupuje Pierre Coubertin, profesor starověkých
dějin na parížskej Sorbonne, po prvý raz s ná-
vrhům na obnovenie olympijských hier, ktoré by
spájali športovcov celého světa. Myšlienka vzpla-
nie. Už roku 1896 konajú sa v Aténách prvé
novodobé olympijské hry. Ich dejiskom bol starý
Panatenajský stadión, zrestaurovaný do podoby
z prvej polovice 2. storočia n. 1.; len jeho závo-
disko bolo čiastočne prispósobené požiadavkám
moderných čias. Akú úlohu zohral tento antický
štadión v dějinách športovej architektúry, ukáže
sa neskoršie, najmä v USA, kde napriek chicag-
skej škole klasicizujúci historizmus přežívá až
do tridsiatych rokov nášho storočia. Hladisko
tvaru U sa tam stále vyskytuje, hoci v 20. storočí
už nie je funkčně odůvodněné.
Středná Europa za vývinom v anglosaském
svete dlho zaostávala. Věnovala sa najmä futbalu.
Súičasne s obnovou Panatenajského štadióna sta-
via sa v Budapešti ovela menší Milenárny štadión
(1896) ako najváčší štadión podunaj.skej monar-
chie. Zachovala isa z něho v půdoryse dva rázy
zalomená tribuna s obnovenou fasádou, podobnou
domovej, s asymetrickou dřevenou střechou na
železnej trámovej konštrukcii a na dřevených
pilieroch. Hoci si stavba nekládla vyššie umělecké
ciele a je velmi závislá od britských vzorov, z jej

interiéru dýchá cosi z intimnosti středoeurópskej
secesie. Milenárnym štadiónom s kapacitou viac
akoi 8000 miest Budapešť značné předstihla obi-
dve konkurenčně metropoly monarchie, Viedeň
i Prahu. Vo Viedni vzniklo roku 1900 ihrisko na
Hohe Warte, zrušené roku 1921. Súčasne si praž-
ská Slávia postavila na Letnej štadión s 333 m
dlhou běžeckou dráhou a prvou krytou tribúnou
na území dnešnej ČSSR. Projektantom tejto obe-
tavo postavenej stavby, bez umeleokej ceny, bol
předseda klubu stavitel’ Ankert.12 Roku 1910
stavbou dnes už neexistujúceho štadióna Ferenc-
városa s priestrannými krytými dřevenými tri-
bunami anglického typu Budapešť svoj náskok
před Prahou a Viedňou ešte zváčšila, ale i tento
štadión bol bez uměleckých hodnot. Překvapuje
však, že štadión ani na úrovni Milenárneho nemal
Paříž, napriek zemepisnej blízkosti Albionu;
druhé novodobé olympijské hry sa konajú v Bou-
lognskom lesíku roku 1900 v improvizovanom
prostředí a tretie roku 1904 v St. Louis v USA
v areáli světověj výstavy. IL a III. olympijské
hry sklamali vcelku tak zo športového, ako aj
architektonického hïadiska.
V Londýne roku 1907 pre IV. olympijské hry
(roku 1908) vybudovaný štadión na Shepherďs
.Bush, dnešný štadión vo White City, bol nová-
torským pokusem, hoci nakoniec zaviedol vývin
do slepej uličky. Staří Gréci odbavovali olympij-
ské hry v areáli súvisiacom s posvátným hájom:
športoviská sa nachádzali na jeho okrajoch, ba
povodně štadión do hája hliboko1 zasahoval.13
Toto miestne sústredenie objektov moderně olym-
pijské hry spočiatku nepřevzali. Vrátili sa k němu
až Angličania, a to v ešte důslednejšej podobě
než staří Gréci; pokusili sa všetiky olympijské
disciplíny vtěsnat' do jediného objektu. Pozdlž
pomedznej čiary ihriska vo White City vyhíbili
plavecký bazén rozmerov 100 X 16 m, a 1/3 míle
(536 m) dlhú bežeckú dráhu obkolesili ešte klope-
nou cyklistickou. Důsledkom tejto koncentrácie
disciplín, ktorá miala aj svoje klady, do jediného
rozsiahleho priestoru bolo přílišné vzdialenie
diváka od událostí na závodisku. Hladisko nad-
väzovalo na britská tradíciu. Pozůstávalo z dvoch
asi 130 m dlhých, krytých, navzájem rovnocen-
ných tribún, spojených v zákrutách oblúkmi, a
celé spočívalo na ocelověj konštrukcii. Celkove
loading ...