DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0032
28
Stadión Harvardské) univerzity. Fotografia E. Kresáka
Emanuela I. na Kapitoli — a antická forma tu
mala podobný účel ako u nás forma neorenesanč-
ná alebo neogotická. Po gotickom tvarosloví na
helenistickom půdoryse siahli Švédi, poverení
usporiadaním V. olympijských hier roku 1912.
Keďže gotika, vtedy vo Švédsku pokládaná za
národný «týl, stadión nepoznala, projektant Tor-
ben Grut vtěsnal ihrisko do hfadiska helenistic-
kého tvaru U, oproti starověku značné rozšíře-
ného. Otvorené konce uzatvárali ďalšou tribunou
spojené neogotické pevnoistné veze: po prvý raz
sa tu použila veža na monumentalizáciu štadióna.
Na opačnom konci štadióna nachádzame Mara-
tónsku bránu tvaru stredovekej mestskej brány
s oktogonálnymi věžičkami. Romantickú atmos-
féru doplňali žrde vlajek, čnejúce v hustom rytme
zo střechy do ihriska i do ulice podlá stredovekej
obyčaje takmer vo vodorovnej polohe. Vtedajšia
královská lóža s baldachýnom pó.soibí dnes už
komicky. Štokholmským neogotickým štadiónom,
postaveným1 po' seversky z neomietnutých tehál,
dostává sa historizujúci romantizmus v európskej
športovej1 architektúre do svojej krajnej polohy
a isúčasne dožívá. No kliadom tohto štadióna ma-
lých rozmerov (bežecká dráha 333 m, kapacita
hfadiska 21 000 miest) bol úzký kontakt medzi
závodiskom a divákmi, ako aj jeho póvodné za-
sadenie do zelene.
Prvým európskym štadiónom, ktorý sa pokúsil
vyrovnat’ sa s vývinom súčasnej světověj archi-
tektúry, bol stadión v Lyone17 z roku 1913 od
popredného francúzskeho architekta Antona
Garniera, autora neuskutečněného projektu ideál-
neho priemyselného centra (Cité industrielle)
z roku 1904. V Lyone Garnier po prvý raz použí-
vá ,na stavbě športového objektu ocelobetón a
novému materiálu prisposobuje i tvary. Oválný
amfiteatráliny stadión po koruně násypu oblehá
kolonáda na pilieroch a mohutné oblúky vstup-
ných brán mu dodávajú monumentalitu. Stadión
mal byť povodně súičasťou nedostávaného športo-
vého areálu, nadvázujúceho na helenistické vzory.
Ovplyvnenie antickou tradíciou, vo Francúzsku
na začiatku storočia velmi silnou, badat’ i na sta-
dióne, ktorého tvary, napriiek stavebnému mate-
riálu velmi zjednodušené nadvázujú na starorím-
sku architektúru. Hoci z technickej i výtvarnej
stránky stadión prináša novů kvalitu, má funkčně
nedostatky: primalé, so vzostupom popularity
sportu nepočítajúce hfadisko pre kolonádu ne-
Stadión Harvardské) univerzity. Fotografia E. Kresáka
Emanuela I. na Kapitoli — a antická forma tu
mala podobný účel ako u nás forma neorenesanč-
ná alebo neogotická. Po gotickom tvarosloví na
helenistickom půdoryse siahli Švédi, poverení
usporiadaním V. olympijských hier roku 1912.
Keďže gotika, vtedy vo Švédsku pokládaná za
národný «týl, stadión nepoznala, projektant Tor-
ben Grut vtěsnal ihrisko do hfadiska helenistic-
kého tvaru U, oproti starověku značné rozšíře-
ného. Otvorené konce uzatvárali ďalšou tribunou
spojené neogotické pevnoistné veze: po prvý raz
sa tu použila veža na monumentalizáciu štadióna.
Na opačnom konci štadióna nachádzame Mara-
tónsku bránu tvaru stredovekej mestskej brány
s oktogonálnymi věžičkami. Romantickú atmos-
féru doplňali žrde vlajek, čnejúce v hustom rytme
zo střechy do ihriska i do ulice podlá stredovekej
obyčaje takmer vo vodorovnej polohe. Vtedajšia
královská lóža s baldachýnom pó.soibí dnes už
komicky. Štokholmským neogotickým štadiónom,
postaveným1 po' seversky z neomietnutých tehál,
dostává sa historizujúci romantizmus v európskej
športovej1 architektúre do svojej krajnej polohy
a isúčasne dožívá. No kliadom tohto štadióna ma-
lých rozmerov (bežecká dráha 333 m, kapacita
hfadiska 21 000 miest) bol úzký kontakt medzi
závodiskom a divákmi, ako aj jeho póvodné za-
sadenie do zelene.
Prvým európskym štadiónom, ktorý sa pokúsil
vyrovnat’ sa s vývinom súčasnej světověj archi-
tektúry, bol stadión v Lyone17 z roku 1913 od
popredného francúzskeho architekta Antona
Garniera, autora neuskutečněného projektu ideál-
neho priemyselného centra (Cité industrielle)
z roku 1904. V Lyone Garnier po prvý raz použí-
vá ,na stavbě športového objektu ocelobetón a
novému materiálu prisposobuje i tvary. Oválný
amfiteatráliny stadión po koruně násypu oblehá
kolonáda na pilieroch a mohutné oblúky vstup-
ných brán mu dodávajú monumentalitu. Stadión
mal byť povodně súičasťou nedostávaného športo-
vého areálu, nadvázujúceho na helenistické vzory.
Ovplyvnenie antickou tradíciou, vo Francúzsku
na začiatku storočia velmi silnou, badat’ i na sta-
dióne, ktorého tvary, napriiek stavebnému mate-
riálu velmi zjednodušené nadvázujú na starorím-
sku architektúru. Hoci z technickej i výtvarnej
stránky stadión prináša novů kvalitu, má funkčně
nedostatky: primalé, so vzostupom popularity
sportu nepočítajúce hfadisko pre kolonádu ne-