Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

DOI Artikel:
Kresák, Fedor: Vývin športového štadióna do druhej svetovej vojny
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0041

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
37


Nestský stadión vo Florencii. Obr. je převzatý z časopisu Casa Bella

hlady. Na stadióne badat výrazný rozpor obsahu
a formy: obsah za formou daleko zaostává.
Na taliansku športovú architektům nadvážu je
Stadión vo viedenskom Prátri z rokov 1931 —1933,
dielo německého architekta O. E. Schweizern.2/
doznievaním éry sociálnej výstavby z cias
starostovania K. Seitza. Jeho eliptické hfadisko
Pozostávalo z dvoch koncentrických prstencov na
skeletovej ocefobetónovej konštrukcii, přístup-
ných ako v Turíne z okružných koridorov odspod-
ku schodíkmi. Stadión sa široko otváral do pries-
tQru, lomené linie ischodov mu dodávali na dra-
niatickosti. Citlivou přístavbou tretieho prstenca
v rokoch 1956—1959, ktoirou sa jeho kapacita
Zvýšila zo 60 000 na 100 000 divákov, stadión
neutrpěl, hoci1 jeho póvodná fahká skleněná fa-
sada musela byť zastavaná.
Městským štadiónom vo Florencii,28 realizova-
ným v rokoch 1929—1932, sa světověj veřejnosti
Predstavil jeden z najváčších architektův 20. sto-
r°cia Pier Luigi Nervi. Nenavrhoval hů na objed-
návku, ale zvíťazil v súťaži, heci mal dovtedy
Za sebou iba jedinú uskutočnenú stavbu, male
kinu v Neapele. V predchádzajúcej súťazi na
turrnsky stadión přehrál, hoci sa jej zúčastnil
návrhom ,so staticky odvážnými poschodovymi

tribúnami, které, kéby sa boli uskutečnili, boli
by bývali prvými poschodovými tribúnami na
európskej pevnine.29 Za víťazstvo vů Florencii
vraj Nervi nevďačí ani výtvarným, ani funkčným
hodnotám svojho projektu, ale minimálnym sta-
vebným nákladům. Dosiahol ich výstavbou z pre-
fabrikovaných článkov. Iba podlá priečnej osi
symetrický podoryis bol Nervimu nanútený pod-
mienkami súťaže (200-metrovou rovnou a 500-me-
trovou okružnou běžeckou dráhou), iktoré sú dnes
už anachronizmom. Hfadisko pre 35 000 osôb sa
pieto skládá z dvoch častí: z rovného radu tribún
pozdíž 200-metrovej dráhy a zo širokého, v ro-
hoch zaobleného pásu tribún, oibiehajúceho ostat-
né tri strany. Spád hfadiska na opticky fahkej
ocefobetónovej1 nosnej- konštrukcii je zo všetkých
stráň rovnaký, rovnoměrný a prudký.
Tlak mierne zaoblenej, daleko vyčnievajúcej
střechy hlavněj tribúny podchytávajú zdvojené
nosné rebrá a prenášajú ho do vonkajších pilie-
rov. Spodné rameno1 zdvojeného rebra, nesúce
hlavnú část hmotnosti střechy, je vždy navzájom
zaklesnuté s rebrom1 povrchovej plochy hfadiska,
pričom horné rameno bráni roztlaku. Divákovi
vo výhfade nezavadzia nič. Střecha je po prvý
raz v dějinách športovej architektúry škrupinová.
 
Annotationen