47

vyclenenie šatní spod tribún, škrupinové a ocelove
konštrukcie. Na poli prefabrikácie robí architek-
tura prvé kroky od řemesla k priemyselnej výrobě.
No strašné ničenie druhej světověj vojny tento
vývin na istý čas násilné přetrhlo. Další vyviň
Pokračuje až po vojně, najprv v isocializujucich
Sa státech východnej Európy, kde spolocenske

změny značné roizšírili1 okruh športovcov i divá-
kov. V týchto štátooh badat’ úsilie, aby rýchlo
dohonili, čo v minulosti v porovnaní s priemysel-
ne vyspělejšími krajinami zameškali. Avšak vývin
športového štadióna po druhej světověj vojně bol
taký rýchly a zložitý, že si vyžaduje samostatná
štúdiu.

Poznámky

1 Pře nedostatok miesta uvádzame len základnú literatúru
0 ňom. Historické náčrty vývinu štadióna: Da FINETTI,
tk: Stadi antichi e modenni. Casa Bella, 6, 1933, č. 12,
S' -—9; Urzqdzenia sportowe. Warszawa 1959, 1. kapitola
Wirszyllo, Urzqdzenia sportowe w rozwoju historycz-
nyn», s. 8—30; PAROUBEK, J.: K některým otázkám archi-
tektury sportovních souborů. Architektura ČSR, 1960, č. 6,
s- 387—400. Ďalej příslušné state v encyklopédiach:
TEYSSLER — KOTYŠKA: Technický slovník naučný. Sv.
12- Praha 1936, s. 983—990 (O. Štěpánek); Enciclopaedia
Paliana. Vol. 32. Roma 1936, s. 438—441 (E. del Debbio);
Encyclopaedia Britannica. Vol. 21. Chicago etc. 1965, s.
272—273 (C. L. V. M. a J. T. Ws.). Súhrnné práce o šta-
d'ónoch: SCHAROO, P. W. — WILS, ].: Gebäude und
Gelände für Gymnastik, Spiel und Sport. Berlin 1925;
°RTNER, R.: Spo’rtbauten. Berlin—München 1956; MER-
CäNDINO, C.: Impianti isportivi. Milano 1966, ako aj uz
jedený zborník Urzadzenia sportowe. Len o antickom
stadióne: HARRIS, H. A.: Greek Athletes and Athletics.
London 1964, s. 136—150; DAREMBERG, Ch. — SAGLIO,
E-: Dictionnaire des antiquités gréques eit romaines. T. 4, 2.
Paris 1918, s. 1449—1456 (L. Sorlin Dorigny); PAULY —
AISSOWA: Realencyclopädie der classisohen Altertums-
wissenschaft. II. Rh, Bd. 3. Stuttgart 1929, stlpec 1967—
D73 (G. Fiechiter).
' Stadión (dromos) u Grékov označoval súčasne závodisko
1 dlzkovú mieru, ktorá kolísala od města k městu, no vždy
^°la o niečo kratšia ako 200 m. V rímskej době sa ustálila
na 177,6 m. Bližšie údaje L. Sorlin Dorigny v DAREM-
BERG _ SAGLIO, c. d., s. 1454, a G. Rechter v PAULY
WlSSOWA, c. d., s. 1967. Ich údaje si miestami protire-
ěia.

'Pozři výkopové správy: SCHLEIF, H.: Ausgrabungen
ln Olympia . . . Berlin 1943, s. 7—9; KUNZE, E.: V. Bericht
über Ausgrabungen in Olympia. Berlin 1956, iS. 13—25.
‘ Neskoršie sa půlkruhové zakončeme prenáša aj na sta-
dión vstávaný do svahu, napr. na Pýtický Stadión v Delfách,
2alozený krátko po roku 448 před n. 1. Pozři výkopovu
sPrávu: HOMOLLE, M.: Le stade du Delphes. Bulletin du
Correspondance Helénique, 23, 1899, is. 601—615.
°Na základe umiestnenia, ako aj iných údajov, pokúsili
Srne sa z Pausaniovho Opisu Grécka určit, ktoré zo spo-
^maných štadiónov na Peloponéze, zrejme kolíske štadióna,
a v prifahlej Atike pochádzali ešte z doby klasickej:

v Nemee, Troizene, Hermione, Mantinee, Tegee, Lykaione,
Tébach, Olympii, Delfách a v Epidauri (bol odkrytý, ale
Pausanias ho nespomína). Polovica z nich podnes nebola
objavená.
6 Konzervativnost Olympie badat už z toho, že nikdy
nepřijala polkruhové zakončeme štadióna.
7 Kapacitu hladiska uvádzame vždy na vytvorenie si
představy o velkosti štadióna, no údaje, převzaté neraz
aj z dennej tlače, sú iba přibližné.
8 Za základ nášho odhadu sme vzali výpočty pódorysných
ploch hladísk z publikácie: SZILÄGYI, J.: Aquincum. Bu-
dapest 1956, s. 86. Pře iPomipeje isa v nej udává 91'80 m2
a pre Colosseum 19 400 im2, avšak pri našom odhade pri-
zeráme na nezvyčajnú strmost hladiska Colossea. Najvý-
znamnejšie pramene topografie starověkého Říma, rukopisy
Notifia a Curiosum urbis Romae regionům XIV cum bre-
viariis suis zo 4. storočia n. 1., udávajú zrejme nadsadenú
kapacitu Colossea 87 000 miest. Pozři: BRTNICKY, L.: To-
pografie starověkého Říma. Praha 1925, s. 265.
9 Nimes, Arles, Bordeaux v južnom Francúzsku, Pula
v Istrii (Juhoslávii), El Džem v Tunise.
10 V severnom Francúzsku, na Rýne, vo Švajčiarsku, Ra-
kúsku a v Maďarsku.
11 Například v Giardino Boboli vo Florencii z druhej
polovice 16. storočia, Arena v Miláne z roku 1807 od Lui-
giho Canonicu, Sferisterio v Macerate z rokov 1821—1829
od Irenea Alessandriho. Arena natolko připomínala špor-
tový objekt, že ju v 20. storočí přestávali na štadión pre
30 000 divákov.
12 Štadión Slávie vyhořel za Pražského povstania roku
1945. Üdaje o začiatkoch futbalu v strednej Europe pozři:
PETRŮ, K.: Dějiny čs. kopané. Praha 1946.
13 Pozři NORMAN GARDINER, E.: Olympia, its Story
and Remains. Oxford 1925, s. 108; DÜRPFELD, W.: Alt-
-Olympia. Berlin 1935, is. 40—41; SCHLEIF, H., c. d., s. 7;
KUNZE, E„ c. d„ s. 13; HARRIS, H. A., c. d., s. 139;
SCHÜBEL, H.: Olympia und seine Spiele. Leipzig 1967, s.
79.
14 Üdaje o póvodnej kapacitě sa velmi rozchádzajú. Pri-
držali sme sa pamäti: COOK, T. A.: The Sunlit Hours.
London 1925. V pätdesiatych rokoch bolo celé hladisko
zakryté, avšak nové časti tvarovo prispôsobili póvodným.
10 SEIFFERT, J.: Der Bau deis Deutschen Stadions. In:
Stladioin-Allbum, Leipzig 1919, is. 45—61.