0.5
1 cm
48
16 Pozři MERCANDINO, C„ c. d„ s. 43.
17BENEVOLO, Leonardo: Geschichte der Architektur
des 19. und 20. Jahrhunderts. Bd. 1. München 1964, s.
396—397.
18 Baseballové ihrisko má malé rozměry, pozornost di-
váka sa upiera na stanoviště pálkara. Architekt tomu musí
prispósobiť hladisko a spravidla volí strmú poschodovú
tribúnu. Dějinami tohto typicky amerického štadióna sa
nemóžeme zaoberať už pre nedostatok dokumentačného ma-
teriálu, no Yankee Stadium v New Yorku z roku 1922 už
poschodové tribuny málo.
19LISSITZKY, El: Russland, Architektur für eine Welt-
revolution. Wien 1930, s. 28.
20 Mexique, stade de 110 000 places. Felix Candela, ar-
chitecte, Luis La Guette, architecte associé. Technique et
architecture, série 23, 1962, č. 1, 'S. 17; Soccer stadium for
110 000. Progressive Architecture 1962, July, is. 148—155.
21 ŠMIDT, N.: Sportivnyje sooruženija v SSSR. Archi-
tektura SSSR, 1967, c. 12, s. 40—46.
22 CHAZANOVA, V. E.: Iz istorii isovetskoj architektury
1917—1925 gg. Dokumenty i materiály. Moskva 1963, s.
163, Č. 214 a 215.
23 Výsledky svojho výskumu uveřejnil koncom roku 1928
v časopise Architectural Forum. Pozři MERCANDINO, C.,
c. d., s. 107.
24 Po prvý raz sa táto křivka objavuje asi na stadióne
v Evanstone od G. Haddena a J. G Rogersa z rokov
1926—1927.
25 Casa Bella, 6, 1933, i. 3, s. 44; -č. 12, s. 26—29.
26Vnútorná pozdlžna os je dlhá 180 m a vzdialenosf
najvyššieho miesta v hlad-isku od proťilahlej bránky je
170 m. V puiblikácii Urzndzenia sportowe, s. 178, považuje
Julian Brzuchowski za krajná hranicu viditelnosti futba-
lovej lopty vzdialenost 190 m.
27 PAGANO, G.: Lo stadio di Vienna. Casa Bella, 6,
1933, č. 12, s. 20—25.
28HUXTABLE, A. L.: Pier Luigi Nervi. New York
1960, s. 23—24; TOMEŠ, J.: Pier Luigi Nervi. Praha 1967,
s. 21—22; BARDI, P. M.: Lo stadio di Firenze. Casa Bella
6, 1933, Č. 4, is. 4—11; PAGANO, G.: Lo Stadio Communale
Giovanni Berta a Firen-ze. Casa Bella, 6, 1933, Č. 4, is. 3'8—
41; HART, F.: Pier Luigi Nervi — Architektur und Inge-
nieurbau. In: Jahrbuch 1972, Technische Universität Mün-
chen, is. 85—87.
29 NERVI, P. L.: Considerazioni tecniche e construttive
sulle gradinate e pensiline per stadi. Casa Bella, 6, c. 12,
s. 12, .ako aj -ob-r. ina s. 11.
30 Súvislosť medzi Tatlinom a Nervim, dokumentovaná
Tatlinovou konštrukciou Pomníka revolúcie a rampami
Nerviho štadióna, som po obhájení svojej diplomovéj práce
v máji 1966, z ktorej je tento článok skráteným výsekom,
našiel nezávisle konštatovanú a fotograficky dokumento-
vánu vo vystavenom texte v Múzeu moderného umenia vo
Viedni v septembri 1966.
31 Casa Bella, 6, 1933, č. 4, s. 3.
32Nuova architectura italiana. (Milano 1937 ?), is. 80,
288 a 289.
33 Yrjö Lindegren e Toivo Jäntti, Lo istadio di Helsinki-
Casabella, 1956, č. 211, s. 37.
34 Po úspechoch fínskej drevenej architektúry v tridsia-
tych rokoch (pavilóny Alvara Aalta na světových výstavách
1937 v Paříži a 1939 v New Yorku) nerozpakujú sa Fini
dať hladisku s výnimkou hlavnej tribúny dřevená fasádu.
35 Na XIV. olympijských hrách v Londýne, keď sa na-
posledy konali súťaže aj v uměleckých disciplínách, bol
odměněný zlatou medailou v odbore urbanizmu.
36 BLOMSTEDT, A.: Yrjö Lindegren (1900—1952). Ca-
sabella, 1956, č. 211, s. 34.
37 V póvodnej súfaži zvíťazil F. A. Libra, neskorší pro-
jektant sanatoria vo Vyšných Hágoch. Roku 1932 obhájil
projekt tohto štadióna ako dizertačnú prácu O. Štěpánek-
Navrhol amfiteatrálne hladisko sčasti na násype, sčasti na
konštrukcii, kryté symetricky po obidvoch pozdlžnych stra-
nách ihriska. Pozři: Prof. Ing. arch. dr. Otakar Štěpánek
10. 5. 1898—8. 1. 1973. Architektura CSR, 32, 1973, č. 9,
s. 456—462.
38 Star, 1936, č. 13 (525), -s. 9 a 1937, č. 26 (589), s. 10.
39 Po oslobodení sa k jeho realizácii už nepristúpilo,
lebo na mieste, kde mal povodně stát’, mali postavit budovu
Národného zhromaždenia. Slávia si potom postavila nový
stadión vo Vršoviciach.
PasBHTne cnopTUBHoro cTaRnona jjo BTopoií MnpOBoií
BOHHBI
Ahthhhmh rpenecKHii cthahoh cjiv>kh.t npeayte Bcero
Aah 6era. Ho stoh npHHHHe oh 6ma b ochobhom npHMepno
200 M AAHHHOH C npHMOH ÖeFOBOH ÄOpOiKKOH, OKaHMACH-
hoh HacbinHMH, a b öojiee no3AHee BpeM« TpHÖynaMH.
Ero cTpoHAH hjih na Kocoropax (Ojihmhhh) hah b jiojköh-
Hax (AJjHHbi). B 3JIJIHHCKHH nepHOA nojiyHHji CBOio nojiy-
Kpyrjiyio JiopMy.
HecMOTp« 3Toro, HTO pHMCKHÖ aMjnrreaTp ne 6ha npeA"
Ha3HaneH äah cnopTa, na paaBHTHe cospeMeHHoro cTa-
AHona noBAHHA öoAbHie, hcm rpeuecKHH CTaAHOH aah 6era-
V nero y>i<e öbijra KOHiieHTpHHecKasi Jtopwa h cHCTeMa
ero KOMMyHHKaitHH Ha Tpnóynax ÓLi.ia nepeMemena no4
ero HOBepxHocTb (Koah36h).
HAHTeAbHbiH nepHOA OT ynaAKa aHTHnnoro MHpa no 19
16 Pozři MERCANDINO, C„ c. d„ s. 43.
17BENEVOLO, Leonardo: Geschichte der Architektur
des 19. und 20. Jahrhunderts. Bd. 1. München 1964, s.
396—397.
18 Baseballové ihrisko má malé rozměry, pozornost di-
váka sa upiera na stanoviště pálkara. Architekt tomu musí
prispósobiť hladisko a spravidla volí strmú poschodovú
tribúnu. Dějinami tohto typicky amerického štadióna sa
nemóžeme zaoberať už pre nedostatok dokumentačného ma-
teriálu, no Yankee Stadium v New Yorku z roku 1922 už
poschodové tribuny málo.
19LISSITZKY, El: Russland, Architektur für eine Welt-
revolution. Wien 1930, s. 28.
20 Mexique, stade de 110 000 places. Felix Candela, ar-
chitecte, Luis La Guette, architecte associé. Technique et
architecture, série 23, 1962, č. 1, 'S. 17; Soccer stadium for
110 000. Progressive Architecture 1962, July, is. 148—155.
21 ŠMIDT, N.: Sportivnyje sooruženija v SSSR. Archi-
tektura SSSR, 1967, c. 12, s. 40—46.
22 CHAZANOVA, V. E.: Iz istorii isovetskoj architektury
1917—1925 gg. Dokumenty i materiály. Moskva 1963, s.
163, Č. 214 a 215.
23 Výsledky svojho výskumu uveřejnil koncom roku 1928
v časopise Architectural Forum. Pozři MERCANDINO, C.,
c. d., s. 107.
24 Po prvý raz sa táto křivka objavuje asi na stadióne
v Evanstone od G. Haddena a J. G Rogersa z rokov
1926—1927.
25 Casa Bella, 6, 1933, i. 3, s. 44; -č. 12, s. 26—29.
26Vnútorná pozdlžna os je dlhá 180 m a vzdialenosf
najvyššieho miesta v hlad-isku od proťilahlej bránky je
170 m. V puiblikácii Urzndzenia sportowe, s. 178, považuje
Julian Brzuchowski za krajná hranicu viditelnosti futba-
lovej lopty vzdialenost 190 m.
27 PAGANO, G.: Lo stadio di Vienna. Casa Bella, 6,
1933, č. 12, s. 20—25.
28HUXTABLE, A. L.: Pier Luigi Nervi. New York
1960, s. 23—24; TOMEŠ, J.: Pier Luigi Nervi. Praha 1967,
s. 21—22; BARDI, P. M.: Lo stadio di Firenze. Casa Bella
6, 1933, Č. 4, is. 4—11; PAGANO, G.: Lo Stadio Communale
Giovanni Berta a Firen-ze. Casa Bella, 6, 1933, Č. 4, is. 3'8—
41; HART, F.: Pier Luigi Nervi — Architektur und Inge-
nieurbau. In: Jahrbuch 1972, Technische Universität Mün-
chen, is. 85—87.
29 NERVI, P. L.: Considerazioni tecniche e construttive
sulle gradinate e pensiline per stadi. Casa Bella, 6, c. 12,
s. 12, .ako aj -ob-r. ina s. 11.
30 Súvislosť medzi Tatlinom a Nervim, dokumentovaná
Tatlinovou konštrukciou Pomníka revolúcie a rampami
Nerviho štadióna, som po obhájení svojej diplomovéj práce
v máji 1966, z ktorej je tento článok skráteným výsekom,
našiel nezávisle konštatovanú a fotograficky dokumento-
vánu vo vystavenom texte v Múzeu moderného umenia vo
Viedni v septembri 1966.
31 Casa Bella, 6, 1933, č. 4, s. 3.
32Nuova architectura italiana. (Milano 1937 ?), is. 80,
288 a 289.
33 Yrjö Lindegren e Toivo Jäntti, Lo istadio di Helsinki-
Casabella, 1956, č. 211, s. 37.
34 Po úspechoch fínskej drevenej architektúry v tridsia-
tych rokoch (pavilóny Alvara Aalta na světových výstavách
1937 v Paříži a 1939 v New Yorku) nerozpakujú sa Fini
dať hladisku s výnimkou hlavnej tribúny dřevená fasádu.
35 Na XIV. olympijských hrách v Londýne, keď sa na-
posledy konali súťaže aj v uměleckých disciplínách, bol
odměněný zlatou medailou v odbore urbanizmu.
36 BLOMSTEDT, A.: Yrjö Lindegren (1900—1952). Ca-
sabella, 1956, č. 211, s. 34.
37 V póvodnej súfaži zvíťazil F. A. Libra, neskorší pro-
jektant sanatoria vo Vyšných Hágoch. Roku 1932 obhájil
projekt tohto štadióna ako dizertačnú prácu O. Štěpánek-
Navrhol amfiteatrálne hladisko sčasti na násype, sčasti na
konštrukcii, kryté symetricky po obidvoch pozdlžnych stra-
nách ihriska. Pozři: Prof. Ing. arch. dr. Otakar Štěpánek
10. 5. 1898—8. 1. 1973. Architektura CSR, 32, 1973, č. 9,
s. 456—462.
38 Star, 1936, č. 13 (525), -s. 9 a 1937, č. 26 (589), s. 10.
39 Po oslobodení sa k jeho realizácii už nepristúpilo,
lebo na mieste, kde mal povodně stát’, mali postavit budovu
Národného zhromaždenia. Slávia si potom postavila nový
stadión vo Vršoviciach.
PasBHTne cnopTUBHoro cTaRnona jjo BTopoií MnpOBoií
BOHHBI
Ahthhhmh rpenecKHii cthahoh cjiv>kh.t npeayte Bcero
Aah 6era. Ho stoh npHHHHe oh 6ma b ochobhom npHMepno
200 M AAHHHOH C npHMOH ÖeFOBOH ÄOpOiKKOH, OKaHMACH-
hoh HacbinHMH, a b öojiee no3AHee BpeM« TpHÖynaMH.
Ero cTpoHAH hjih na Kocoropax (Ojihmhhh) hah b jiojköh-
Hax (AJjHHbi). B 3JIJIHHCKHH nepHOA nojiyHHji CBOio nojiy-
Kpyrjiyio JiopMy.
HecMOTp« 3Toro, HTO pHMCKHÖ aMjnrreaTp ne 6ha npeA"
Ha3HaneH äah cnopTa, na paaBHTHe cospeMeHHoro cTa-
AHona noBAHHA öoAbHie, hcm rpeuecKHH CTaAHOH aah 6era-
V nero y>i<e öbijra KOHiieHTpHHecKasi Jtopwa h cHCTeMa
ero KOMMyHHKaitHH Ha Tpnóynax ÓLi.ia nepeMemena no4
ero HOBepxHocTb (Koah36h).
HAHTeAbHbiH nepHOA OT ynaAKa aHTHnnoro MHpa no 19
