DOI article:
Dubnická, Elena: Neznáme gotické tabul̕ové mal̕by z Liptovskej Anny
DOI Page / Citation link: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0068
64
čia, ale aj v 20. storočí, keď sa tabule „vylepšo-
vali“ a maliarsky upravovali v duchu dobových
neogotických, resp. neoklasicistických vkusových
predstáv. Slohová nejednotnost’ móže umělecké-
mu historikovi signalizovat’ dodatočný výtvarný
zásah na umeleckcm objekte. Vyriešiť alebo pre-
svedčivo objasnit’ taikúto otázku možno neraz len
exaktnou fyzikálno-chemickou analýzou, ktorá
svojimi špeciálnymi metodami dokáže preniknúť
i pod povrch hornej farebnej vrstvy a odhalit’
póvodnú štruktúru malby. Pod rentgenovými
lúčmi, resp. v infračervenom ožiarení — ako sa
sa to potvrdilo pri skúmaní doteraz neznámých
středověkých tabúl’ v Liptove a v Trnavě — spod-
ná farebná vrstva móže vykazovat’ nielen odlišné
stylové prvky, ale dokonca aj celkom iný námět.
Pre bádatela vystupuje starší, najmä středově-
ký výtvarný materiál .študovaný in situ priam
v proteovskej podobě. Po skončení restaurátor-
ských práč sa niekedy dozvedáme o dovtedy ne-
známej signature tvorců alebo isa ukáže živý,
póvodný kolorit obraziov v celkom iných f.areb-
ných zostavách, a tak třeba zamietnuť neraz
i dlhoročnú komparatívnu prácu o umeleckej
genéze diela, připadne aj předpokládané medzi-
národné slohové filiácie. A problém třeba riešiť
znova takmer od začiatku.
Napriek tomu, že středověký pamiatkový fond
u nás je v skutku impozantný, má i medzery
a nerovnoměrně sú v ňom zastúpené rožne vý-
vinové etapy, ako aj regionálně varianty stredo-
vekej tabúlověj malby na Slovensku. Táto okol-
nost dost sťažuje vedecké objasňovanie vývino-
vých štýlových tendencií, ako aj atribúcie autor-
sky alebo chronologicky dubióznych diel. Preto
naša vědná disciplína je dost zainteresovaná na
ďalšom doplňovaní tohto fondu. To je, pravda,
dnes už nelahké. Nálezy takých tabúl’, ktoré by
neboli aspoň evidované v odbornej literatuře, sú
naozaj zriedkavé.
Před niekolkými rokmi počas štúdia v teréne
podařilo sa nám identifikovat’ päf neznámých
středověkých malieb (dve obojstranne pomalo-
vané tabule rozmerov 43 X 52,2 cm, jedna tabula
jednostranné malovaná rozmerov 84,5 X 100,5
cm), ktoré donedávna slúžili ako vnútorné došky
komody v sakristii rím. kat. kostola sv. Alžběty
v Prosieku v Liptove. Podlá staršej ústnej tradí-
Bičovanie, tempera na dreve, fragment z neskorogotického
oltára z Liptovské] Anny. Okolo roku 1520-1530. Foto-
grafia F. Hidega
cie všetky tieto tabule pochádzali z neďalekej
Liptovskej Anny, z devastovaného oltára tamoj-
šieho kostola, ktorý vyhořel ešte v minulom sto-
ročí a stal sa ruinou. Pochopitelné, pravdivost’,
resp. hodnověrnost’ tohto tvrdenia bolo nevyhnut-
né preveriť aj metodami historickej védy, aby
proveniencia tabúl’ sa stala čo najmenej spornou.
Dve menšie tabule už na zjavný pohlad před-
stavovali neskorogotické malby s tematikou
z pašiového cyklu a dvoch sólové poňatých svät-
cov. Na jednej straně tabule je Bičovanie Krista
a na druhej je Sv. Pavol z Tarsu s knihou a me-
čom v ruke. Druhá tabula na vnútornej, tzv. svia-
točnej straně představuje Zmrtvychvstanie Krista
a na vonkajšej straně Sv. Juraja zobrazeného s me-
čom a drakom. Na obidvoch menších tabuliach,
hoci velmi poškodených, nenašli sa žiadne stopy po
nesko.rších premalbách. Pre komodu boli azda
len nepatrné upravované, keďže tvořili vnútorné
došky v jej užšej časti. Tretia tabula váčších roz-
čia, ale aj v 20. storočí, keď sa tabule „vylepšo-
vali“ a maliarsky upravovali v duchu dobových
neogotických, resp. neoklasicistických vkusových
predstáv. Slohová nejednotnost’ móže umělecké-
mu historikovi signalizovat’ dodatočný výtvarný
zásah na umeleckcm objekte. Vyriešiť alebo pre-
svedčivo objasnit’ taikúto otázku možno neraz len
exaktnou fyzikálno-chemickou analýzou, ktorá
svojimi špeciálnymi metodami dokáže preniknúť
i pod povrch hornej farebnej vrstvy a odhalit’
póvodnú štruktúru malby. Pod rentgenovými
lúčmi, resp. v infračervenom ožiarení — ako sa
sa to potvrdilo pri skúmaní doteraz neznámých
středověkých tabúl’ v Liptove a v Trnavě — spod-
ná farebná vrstva móže vykazovat’ nielen odlišné
stylové prvky, ale dokonca aj celkom iný námět.
Pre bádatela vystupuje starší, najmä středově-
ký výtvarný materiál .študovaný in situ priam
v proteovskej podobě. Po skončení restaurátor-
ských práč sa niekedy dozvedáme o dovtedy ne-
známej signature tvorců alebo isa ukáže živý,
póvodný kolorit obraziov v celkom iných f.areb-
ných zostavách, a tak třeba zamietnuť neraz
i dlhoročnú komparatívnu prácu o umeleckej
genéze diela, připadne aj předpokládané medzi-
národné slohové filiácie. A problém třeba riešiť
znova takmer od začiatku.
Napriek tomu, že středověký pamiatkový fond
u nás je v skutku impozantný, má i medzery
a nerovnoměrně sú v ňom zastúpené rožne vý-
vinové etapy, ako aj regionálně varianty stredo-
vekej tabúlověj malby na Slovensku. Táto okol-
nost dost sťažuje vedecké objasňovanie vývino-
vých štýlových tendencií, ako aj atribúcie autor-
sky alebo chronologicky dubióznych diel. Preto
naša vědná disciplína je dost zainteresovaná na
ďalšom doplňovaní tohto fondu. To je, pravda,
dnes už nelahké. Nálezy takých tabúl’, ktoré by
neboli aspoň evidované v odbornej literatuře, sú
naozaj zriedkavé.
Před niekolkými rokmi počas štúdia v teréne
podařilo sa nám identifikovat’ päf neznámých
středověkých malieb (dve obojstranne pomalo-
vané tabule rozmerov 43 X 52,2 cm, jedna tabula
jednostranné malovaná rozmerov 84,5 X 100,5
cm), ktoré donedávna slúžili ako vnútorné došky
komody v sakristii rím. kat. kostola sv. Alžběty
v Prosieku v Liptove. Podlá staršej ústnej tradí-
Bičovanie, tempera na dreve, fragment z neskorogotického
oltára z Liptovské] Anny. Okolo roku 1520-1530. Foto-
grafia F. Hidega
cie všetky tieto tabule pochádzali z neďalekej
Liptovskej Anny, z devastovaného oltára tamoj-
šieho kostola, ktorý vyhořel ešte v minulom sto-
ročí a stal sa ruinou. Pochopitelné, pravdivost’,
resp. hodnověrnost’ tohto tvrdenia bolo nevyhnut-
né preveriť aj metodami historickej védy, aby
proveniencia tabúl’ sa stala čo najmenej spornou.
Dve menšie tabule už na zjavný pohlad před-
stavovali neskorogotické malby s tematikou
z pašiového cyklu a dvoch sólové poňatých svät-
cov. Na jednej straně tabule je Bičovanie Krista
a na druhej je Sv. Pavol z Tarsu s knihou a me-
čom v ruke. Druhá tabula na vnútornej, tzv. svia-
točnej straně představuje Zmrtvychvstanie Krista
a na vonkajšej straně Sv. Juraja zobrazeného s me-
čom a drakom. Na obidvoch menších tabuliach,
hoci velmi poškodených, nenašli sa žiadne stopy po
nesko.rších premalbách. Pre komodu boli azda
len nepatrné upravované, keďže tvořili vnútorné
došky v jej užšej časti. Tretia tabula váčších roz-