Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 66
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0070
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
66

váný štíp bičovania a do jeho hlavice sa rovnako
zbiehajú dva klenbové pásy kostolného zaklenu-
tia. Kým sa náš maliar pokúša v novšom poňatí
načrtnúť už reálnější interiér so zaskleným oknom
a neskorogotickým ostením, na polyptychu zo
Szydlowcza za stípom bičovania pod kostolnými
klenbami je obrazová plocha vyplněná ešte typic-
kým gotickým, abstraktným, pozláteným a vy-
puncovaným pozadím. Pri porovnávaní kompo-
zičných prvkov v případe obidvoch obrazov
Bičovania nachádzame ďalšie styčné body. Vidíme
obdobné pravostranné pootočenie stojacej figúry
Krista pripútaného k štípu. Na 1’avej straně
obrazu je mučitel’ takisto podaný z profilu a
svojou pravou rukou vytrhává Kristovi chumáč
tmavých vlasov. Rovnako na obidvoch Bičova-
niach na právej straně zobrazený biřic (městský
sluha) je znázorněný v obdobnej akcii. Zdvihol
metlu nad svoj obličaj a chystá sa Ježiša šfahnúť.
Základná kompozičná schéma tabule zo Szyd-
lowca a našej malby je teda velmi podobná,
i keď třeba konstatovat’ aj určité odlišnosti. Ná-
padný rozdiel je v tom, že na szydlowieckom
obraze Bičovanie v druhem pláne sú stvárnení
ešte dvaja další mučitelia. No významnější rozdiel
je v celkovom poňatí tejto dramatickéj a drastic-
kej pašiovej scény. Nejde len o modernejšie re-
produkovanie priestoru, ale najma o odlišné po-
ňatie samej figúry Krista, ktoré najviac oddaluje
nášho umelca od staršej umeleckej interpretácie,
ku ktorej sa ešte hlási anonymný majster szyd-
lowieckeho retabula. Na našom obraze sa už
zjavne upúšťa od premrštenej gotickej expresív-
nosti, naturalizmu a drastickosti. Kristus bez svá-
tožiary, s previazaným krátkým peristoniom, kto-
rého záhyby takmer tesne priliehajú na tělo, je
tu vyobrazený v kontraposte ako mladý ušlachtilý
muž, vlastně podlá humanistického, ranorenesan-
čného výtvarného a duchovného kánonu.
Katov pomocník s metlou má červený garnáč,
dlhý zvrchný oděv bez rukávov na zriasenej košeli,
čo je starší kostýmový motiv. Nohavice (tzv.
hacky) má už podkasané vysoko nad kolená,
ktoré u mučitela na 1’avej straně obrazu sú dokon-
ca dekorativně vymriežkované zlatom a čiernymi
uhlíkovými sieťovými čiarami. Škorně, i keď na
tejto malbě sú znázorněné len po lýtka, takže
nevidno dobové, tzv. volské tlamy ich zakončenia

pri prstech noh, sú pod kolenom přehnuté a na
renesančný spósob ozdobné rozstřihané. Typ kol-
čej přilby tohto birica vyzerá tiež starší, ale je
možné, že modernejšie detaily na nej nie sú pre
poškodenie malby presne viditelné. Ani bedrove
rúško u pripútaného Krista nemá také výrazné
gotické zalamovanie, aké vidíme ešte na Bičovaní
v Szydlowci, i ked náš majster svoju lazurovanii
temperu akcentuje pastóznejšími ťahmi štetca
priam pri modelovaní tieňov na peristoniu. Obraz
je laděný do jemnej farebnej škály a jednotlivé
lokálně tóny tlmí olivovozelené alebo sivkaste
pozadie vystupňované pod oblúkmi klenby až do
zelenočierna. S celkovým farebným poňatím ko-
rešpondujú aj olivovohnedé tiene pokožky, ktoré
na Kristovej figúre lomia sviežu lokálnu ružov-
kastú farbu inkarnátu. Teplou hnědou tintou sú
vykreslené vlasy, brada a fúzy. Výraz obličajoV
nielen u Krista, ale aj u mučitelov je skór kon-
templatívny, bez náznakov trpitelskej alebo
zlostnej grimasy.
Postava Krista, ktorá nie je zdeformovaná ani
prudkými skratkami, ani anatomickými dispropor-
ciami, nie je tak expresívne posiata kropajami
tmavočervenej krvi, ako to vidíme na Bičovaní
zo Szydlowca, avšak stopy červených kvapiek na
ružovom inkarnáte pósobia na liptovsko anen-
ských tabuliach skór ako farebný akcent v kon-
traste k čiernym kontúram, kterými je vytiahnuty
obrys figúry Krista i katových pomocníkov. Aj
farebné interpretovanie mučitelov je zosúladené
s celkovou koloristickou koncepciou, čo je uŽ
modernější prvok. Striedajú sa tu tinty žltohnedé,
jemne prechádzajúce do olivovej hnědi, sivomod-
ré tóny vystupňované až do tyrkysovej intenzity,
ktoré sa až blyštia na okenných sklách v zadnona
pláne obrazu. Velmi malebne je podaná hlava
1’avého birica: hnedočervená tinta modelujúca
bradu plynule nadvážu je na teplý, tmavší inkar-
nát obličaja, dobré stvárňujúci lícně kosti a čelo-
Obočie je hrdzavohnedé, mihalnice, zrenice očí,
riasy i nos sú obtiahnuté precíznou, kaligraficky
pósobivou čiernou linkou. Krátké nohavice mo-
derného renesančného střihu sú čiernozlaté. Nie
bez výtvarného účinku umelec využívá aj hnedo-
červené tóny. Například na štípe bičovania sa vy-
nímajú ako teplé kontrastné pozadie v dósledku
ružovkastobielych lazúr uplatněných na figúre
loading ...