Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 69
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0073
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
69

červenými valeurmi, ako sme to viděli na obraze
^mftvychvstanie. Tóga je olivovohnedého zafar-
benia, radius a záhyby umelec tvaroval temno-
hnedými tieňami. Inkarnát je takisto teplého la-
denia: pravá časť líca je ružovookrová, nos a l’avú
stranu obličaja modeluj ú olivovosivé lazúry.
Bradu, fúizy, mihalnice i vlasy zase dekorativně
akcentuje čierna uhlíková štětcová kontúra. Na-
proti tomu inkarnát obličaja sv. Juraja je odlišné
spracovaný: je nápadné světlejší, ostroružovkastý,
namalovaný pastóznejším spósobom, ba aj kučery
hnědých vlasov a fúzy sú vyčiarkované bělobou,
akoby išlo o cudzí zásah do taikmer dokončenej
malby.
Nielen aureola, ale aj brnenie a meč boli na
obraze Sv. Juraj povodně pozlátené, i keď lorika
má tu strieborné lokálně sfanbenie. Maliar dosa-
huje priam realistickú plastickosť objemov
zdóraznením striebristých leskov kovu. Čierna
štětcová vnútorná kresba rozděluje jednotlivé
tvary a súčasti zbroje a imituje vyrývaný desen
kovového pancieru. Expresívne působí drak zvi-
nutý při svátcových nohách, najmä hlava obludy
s rumelkovočerveným vyplazeným1 jazykom.
V porovnaní s týmto farebne najživším bodom
v spodnej časti obrazu, ak prebehneme zrakom
Po diagonále obrazovej plochy smerom vpravo
hoře, dosiahneme významový vrchol malby —
ziarivú, makovočervenú koruhvu s bielym krizom,
ktorú ako znak víťazstva nad temnými živlami
zeme, stelesnených drakom, drží tento chtonicky
hrdina v 1’avej ruke.
Skúsenosti z umeleckohistorického badania
v oblasti stredovekej malby nás upozorňujú, ze
na jednom retabule nemusia vnútorné a vonkajsie
strany oltárnych křídel pochádzať od jedného
majistra. Pokial ide o liptovsko anenské fragmen-
ty, domnievame sa, že všetky štyri tabule vznikli
rukou toho istého, i keď nám doteraz blizsie ne-
známého umelca. Nielen spomínaná obdobná ty-
Pológia obličajov niektorých znázorněných figur
• Krista a Pavla ,z Tarsu — ale aj celé stvárnenie
obrazov a ich technická úroveň svedčia o totoz-
nom autorstve.
Tretia dřevená tabula malovaná len na jednej
straně, ktorú sme našli v prosieckej sakristii, lisi
sa od predchádzajúcich dvoch tabúf z niekoïkych
hladísk: svojimi rozmermi je podstatné väcsia,


Sv. Atma Samotretia (Mettercia), temperová premalba na
neskorogotickej drevenej tabuli. Z konca 17. alebo počiatku
18. storočia. Fragment z neskorogotického oltára z Liptov-
skej Anny. Fotografia F. Hidega

pričcm na jednej straně, po celej výške zrejme
z nej odřezali 10—20 cm, aby slúžila ako vnútor-
ná doska dlhšej zásuvky sakristiovej komody
v kostole sv. Alžběty v Prosieku. Navýše na tejto
tabuli možno dokázat’ niekofko časové disparát-
nych maliarskych zásahov. Najvrchnejšia vrstva
malby, predstavujúca výjav sv. Anny s Máriou
a Trojicou, je hrubo poškodená. Nečudo, lebo po
jej povrchu dlhý čas, tak ako po povrchu predchá-
dzajúcich neskorogotických tempier, ošuchovali
sa nielen paramenty, textilie slúžiace na liturgické
účely terajšieho kostola, ale aj mnohé kovové
utenzilie a sklené vázy, sviečky a drobnosti, ktoré
sa obyčajne uschovávajú v mobiliáři tohto druhu.
Avšak ešte stále možno rozoznať jednotlivé mo-
loading ...