DOI Artikel:
Dubnická, Elena: Neznáme gotické tabul̕ové mal̕by z Liptovskej Anny
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0074
70
tívy najvrchnejšej malby, ba čo viac, volným
okom, cez niektoré krakelúry aj spodnú, tematic-
ky odlišnú štruktúru gotického obrazu, ktorá
sa presnejšie objavila pomocou rontgenových a
infračervených snímok, ako to dokazuje doku-
mentácia pracovníkův SÜPSOP.6
Spomenutých 10—20 cm bolo z právej strany
drevenej tabule odřezaných pravděpodobně až
pri poslednom funkčnom určení došky, keď plnila
už iba úlohu vnútrajška sakristiovej komody.
Svoj závěr sme si urobili na základe toho, že aj
kompozičně centrum premal’by Sv. Anna Samo-
tretia (Mettercia) je tu dosť vysunuté z vertikálnej
osi symetrie. Ako možno usudzovať z typu kom-
pozície, pochádzajúcej od neznámého priemerné-
ho výtvarníka, ako aj zo sémantického hl’adiska,
na centrálnu vertikálu maliar umiestnil motivy
tzv. božského póvodu Ježiša, t. j. v zmysle kres-
fanskej vierouky demonstroval tu rozličným zna-
kovým spósobom trojjedinosť Boha. V hornej
časti vidíme motiv Boha-Otca ako polfigúru sta-
rého muža s rozpriahnutými žehnájúcimi rukami,
vynárajúcu sa z nebeských oblakov, pod ňou
nižšie motiv bielej holubice, v zmysle symboliky
křesťanského umenia představujúcej Ducha svá-
tého a nakoniec detskú figúru Ježiša, sediaceho
medzi Pannou Máriou a sv. Annou, ako motiv
Boha-Syna. Postava Mettercie je namalovaná
akoby podlá gotickej předlohy, s bielou rúškou
na hlavě, v modrastom spodnom rúchu a vo
vzdutom červenom plášti. Dve třetiny obrazovej
plochy zaujíma motiv sv. Anny a Ježíška a v l’a-
vom spodnom rohu je klačiaci a modliaci sa anjel
v bielej tunike s diakonským humerálom a fareb-
nými křidlami. V právej tretine tabule je vy-
podobněná Panna Mária ako mladá žena v tra-
dičnom oblečení a dole po jej straně kfačí adoru-
júci kvázi donátor odetý do’ alby a dalmatiky
s náznakom kardinálskeho klobúka na chrbte.
Táto z profilu podaná postava sa zachovala len
v takom výseku, v akom zostala po- spomenutom
odřezaní došky. V pozadí nevýrazné sa črtá akási
lineárna architektúra, snáď chrámový interiér.
Teplé farebné zharmonizovanie červených a
žitých tónov s teplými sýtomodrými plochami
spolu s pokojnou a vyrovnanou kompozičnou
schémou determinujú celkové pósobenie tohto
obrazu.
Autor premal’by poznal a využíval niektoré re-
nesančné tvárné postupy známe a kanonizované
aj u nás v druhej polovici 16. storočia, ktoré
v odlehlejších a protestantsky zmýšfajúcich kra-
joch Slovenska sa však konzervovali až do 18.
storočia. Avšak neuplatňoval ešte vyslovené ba-
rokové kompozičně zásady, ani temnosvit a iné
technické a formové prostriedky, slúžiace obsaho-
vým zámerom triumfálneho, teatrálneho, vizio-
nářského a extatického umenia protireformačného
baroka. Iba svojou vážnosťou a istou meravosťou
vari připomíná pochmúrnu atmosféru na sklonku
17. a na začiatku 18. storočia, príznačnú pre
epochu, v ktoréj protireformácia v Uhersku sice
dosiahla nemalé úspěchy, ale musela ešte počítat’
so zúfalým a tvrdošíjným odporom svojich pro-
tivníkův. V porovnaní s viacerými domácími ne-
skorogotíckými variantmi tejto témy pósobí naša
malba dokonca skór hieraticky strnulo a vážné.
Neskorogotické meštianske umenie sa vyznačo-
valo často familiárnosťou a niekedy i určitými
manieristiokýmii prvkami, vnášajúcimi istý nepo-
koj aj do kompozici! inak vyvážených. Možno sa
smělo domnievať, že neznámého autora vrchnej
premal’by, celkom priemernej dielenskej úrovně,
ovplyvnila ako předloha istaršia gotická interpre-
tácia Anny Samotretej, aká sa zachovala koncom
17. alebo začiatkom 18. storočia v nějakých zvyš-
koch priamo v kostole sv. Anny, keďže kult
eponymickej svätice tu mal niekolkostoročnú
tradíciu.
Ako sme už spomenuli, pod vrchnou farebnou
vrstvou bola ešte ďalšia, pravděpodobně staršia
farebná vrstva, lebo na viacerých miestach a při-
tom nezvyklých, najmá z hl’adiska zvoleného
námětu (napr. na krku, na plášti sv. Anny, pri
rukách 1’avého anjela, na rukáve Panny Márie,
na jej obličaji, ale aj na křidlách holubice, brade
alebo rukách Boha-Otca), viděli sme záblesky
zlata. Naša hypotéza, že tu ide o premalovanú
gotickú tabulu, bola podnetom k jej chemicko-
fyzikálnemu prieskumu, ktorý celkom jednoznač-
né potvrdil správnost’ tejto domnienky.
Rentgenové a infračervené snímky nás naozaj
překvapili a pomohli nám identifikovat’ jedno-
značné námět staršej spodnej vrstvy malby. Zlato,
ktoré povodně upútalo našu pozornost’, stvárňo-
valo na gotickom obraze monštranciu tzv. réta-
tívy najvrchnejšej malby, ba čo viac, volným
okom, cez niektoré krakelúry aj spodnú, tematic-
ky odlišnú štruktúru gotického obrazu, ktorá
sa presnejšie objavila pomocou rontgenových a
infračervených snímok, ako to dokazuje doku-
mentácia pracovníkův SÜPSOP.6
Spomenutých 10—20 cm bolo z právej strany
drevenej tabule odřezaných pravděpodobně až
pri poslednom funkčnom určení došky, keď plnila
už iba úlohu vnútrajška sakristiovej komody.
Svoj závěr sme si urobili na základe toho, že aj
kompozičně centrum premal’by Sv. Anna Samo-
tretia (Mettercia) je tu dosť vysunuté z vertikálnej
osi symetrie. Ako možno usudzovať z typu kom-
pozície, pochádzajúcej od neznámého priemerné-
ho výtvarníka, ako aj zo sémantického hl’adiska,
na centrálnu vertikálu maliar umiestnil motivy
tzv. božského póvodu Ježiša, t. j. v zmysle kres-
fanskej vierouky demonstroval tu rozličným zna-
kovým spósobom trojjedinosť Boha. V hornej
časti vidíme motiv Boha-Otca ako polfigúru sta-
rého muža s rozpriahnutými žehnájúcimi rukami,
vynárajúcu sa z nebeských oblakov, pod ňou
nižšie motiv bielej holubice, v zmysle symboliky
křesťanského umenia představujúcej Ducha svá-
tého a nakoniec detskú figúru Ježiša, sediaceho
medzi Pannou Máriou a sv. Annou, ako motiv
Boha-Syna. Postava Mettercie je namalovaná
akoby podlá gotickej předlohy, s bielou rúškou
na hlavě, v modrastom spodnom rúchu a vo
vzdutom červenom plášti. Dve třetiny obrazovej
plochy zaujíma motiv sv. Anny a Ježíška a v l’a-
vom spodnom rohu je klačiaci a modliaci sa anjel
v bielej tunike s diakonským humerálom a fareb-
nými křidlami. V právej tretine tabule je vy-
podobněná Panna Mária ako mladá žena v tra-
dičnom oblečení a dole po jej straně kfačí adoru-
júci kvázi donátor odetý do’ alby a dalmatiky
s náznakom kardinálskeho klobúka na chrbte.
Táto z profilu podaná postava sa zachovala len
v takom výseku, v akom zostala po- spomenutom
odřezaní došky. V pozadí nevýrazné sa črtá akási
lineárna architektúra, snáď chrámový interiér.
Teplé farebné zharmonizovanie červených a
žitých tónov s teplými sýtomodrými plochami
spolu s pokojnou a vyrovnanou kompozičnou
schémou determinujú celkové pósobenie tohto
obrazu.
Autor premal’by poznal a využíval niektoré re-
nesančné tvárné postupy známe a kanonizované
aj u nás v druhej polovici 16. storočia, ktoré
v odlehlejších a protestantsky zmýšfajúcich kra-
joch Slovenska sa však konzervovali až do 18.
storočia. Avšak neuplatňoval ešte vyslovené ba-
rokové kompozičně zásady, ani temnosvit a iné
technické a formové prostriedky, slúžiace obsaho-
vým zámerom triumfálneho, teatrálneho, vizio-
nářského a extatického umenia protireformačného
baroka. Iba svojou vážnosťou a istou meravosťou
vari připomíná pochmúrnu atmosféru na sklonku
17. a na začiatku 18. storočia, príznačnú pre
epochu, v ktoréj protireformácia v Uhersku sice
dosiahla nemalé úspěchy, ale musela ešte počítat’
so zúfalým a tvrdošíjným odporom svojich pro-
tivníkův. V porovnaní s viacerými domácími ne-
skorogotíckými variantmi tejto témy pósobí naša
malba dokonca skór hieraticky strnulo a vážné.
Neskorogotické meštianske umenie sa vyznačo-
valo často familiárnosťou a niekedy i určitými
manieristiokýmii prvkami, vnášajúcimi istý nepo-
koj aj do kompozici! inak vyvážených. Možno sa
smělo domnievať, že neznámého autora vrchnej
premal’by, celkom priemernej dielenskej úrovně,
ovplyvnila ako předloha istaršia gotická interpre-
tácia Anny Samotretej, aká sa zachovala koncom
17. alebo začiatkom 18. storočia v nějakých zvyš-
koch priamo v kostole sv. Anny, keďže kult
eponymickej svätice tu mal niekolkostoročnú
tradíciu.
Ako sme už spomenuli, pod vrchnou farebnou
vrstvou bola ešte ďalšia, pravděpodobně staršia
farebná vrstva, lebo na viacerých miestach a při-
tom nezvyklých, najmá z hl’adiska zvoleného
námětu (napr. na krku, na plášti sv. Anny, pri
rukách 1’avého anjela, na rukáve Panny Márie,
na jej obličaji, ale aj na křidlách holubice, brade
alebo rukách Boha-Otca), viděli sme záblesky
zlata. Naša hypotéza, že tu ide o premalovanú
gotickú tabulu, bola podnetom k jej chemicko-
fyzikálnemu prieskumu, ktorý celkom jednoznač-
né potvrdil správnost’ tejto domnienky.
Rentgenové a infračervené snímky nás naozaj
překvapili a pomohli nám identifikovat’ jedno-
značné námět staršej spodnej vrstvy malby. Zlato,
ktoré povodně upútalo našu pozornost’, stvárňo-
valo na gotickom obraze monštranciu tzv. réta-