DOI Artikel:
Dubnická, Elena: Neznáme gotické tabul̕ové mal̕by z Liptovskej Anny
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0080
76
Kristus a anjeli s tzv. arma Christi z Posledného súdu.
Freska, začiatok 16. storočia. Kostol sv. Jakuba Pútnika,
Levoča. Fotografia F. Hidega
ročia, že na node s dvanástimi zrkadlovými obraz-
mi sa uplatňujú znaky Kristovho mučenia.23 Na
kupe neskorogotického strieborného- cibória zo
Spišského Hrušová je zase vy tepaných šesť mi-
nucióznych reliéfov s pašiovými výjavmi.24
Motiv uotievania Božieho těla anjelmi uplat-
ňuje sa aj na oltáři dedikovanom sviatosti oltár-
nej, ktorý vznikol asi okolo roku 1520 pre kostol
sv. Milkuláša v Liptovskom Mikuláši a mohol byť
najbližšou inšpiráciou k namal’ovaniu liptovisko-
anenskej tabule s námetom monštrancie. Bočný
oltář v Liptovskom Mikuláši s centrálnou tema-
tikou eucharistie je na Slovensku doteraz známy
ako jediné kompletně dielo vo svojej póvodnej
štruktúre. V istrede archy před zlatým, vydeséno-
vaným pozadím je situovaný dřevený pozlátený
reliéf, představujúci takmer jeden a pol metra
vysoká monš franciu, ktorú držia dve klačiace
figury ainjelov, pochádzajúcich najlskór z dielne
Majstra Pavla z Levoče. Podlá typu majiuskul-
ného písma na hostii, na vytepanej zlatej platní
pixódia, ako aj spósobu, akým sú Stylizované ko-
náre viniča a steblá klaso v, usudzujeme, že táto
časť sa dodatečné prirobila azda za renesanci®
a pravděpodobně patří k našim najstarším pri-
kladom reštaurovania uměleckých diel.
Zaujímavá je ikonografická skladba tohto dvoj'
dielneho retabula. Vnútorné malby křídel zná-
zorňuji! na 1’avej straně sv. Castula a sv. Norberta
arcibiskupa so isvätcami, po1 právej straně sv. Mi'
chala a sv. Petra is apoštolmi. Spomínaní svätci,
s výnimkou sv. Michala, patřili k propagátorem
eucharistie. Averz týchto tabúl je věnovaný nie-
ktorým pašiovým scénám, a to modlitbě Ježiša
na hoře Olivovej, Judášovmu bozku, Ecce Homo
a neseniu kríža.
Vzhfadom na to, že jednotlivé predmety tzV.
arma Christi v křesťanské vierouke ako pars pro
toto sú významové totožné s epickými scénami
pašií, třeba oisobitne zdůraznit, že zákonitou črtou
středověkého umenia je právě to, že i v jednom
a uzatvorenom celku, resp. cykle tá istá figúra
alebo událost’ — interpretovaná zmyslovo názor-
né alebo v abstraktnoznakovej podobě — móŽe
vystupovat’ súčasne, dokonca i v kompozičně ne-
oddelenom priestore. Poznáme to napr. z mno-
hých, najmä ranných vyobrazení Národenia Pánd'
Preto nás nepřekvapuje okolnost’, že i v tom pří-
pade, keď na ústrednú tému Božieho těla, na ná-
mět eucharistie v centre retabula sú napojené
motivy arma Christi, na bočných křidlách toho
istého oltára sa objavujú znovu obrazy, stvárňu-
júce figurativně a epioky jednotlivé příběhy
z Kristovej pašiovej cesty.
Tieto poznatky nás vedú k tomu, aby sme sa
pozastavili nad myšlienkou, či aj v případe
liptovskoanenských fragmentov nejde vlastně
povodně o jeden oitárny súbor. Nájdené nesko-
ro,gotické malby tematicky nemajú nijaký vzťah
ku kultu sv. Anny, a preto sa domnievame, ze
patřili k niektorému inému oltářů tamojšieho kos-
■tola. Sme toho názoru, že výjav s adorácioU
eucharistie nemohol byť situovaný na periférii
oltára celkem inej dedikácie, keďže ide o ústředně
mystérium katolíckej vierouky, ktoré nebolo pří-
pustné blasfemicky subordinovať inému kultu,
Kristus a anjeli s tzv. arma Christi z Posledného súdu.
Freska, začiatok 16. storočia. Kostol sv. Jakuba Pútnika,
Levoča. Fotografia F. Hidega
ročia, že na node s dvanástimi zrkadlovými obraz-
mi sa uplatňujú znaky Kristovho mučenia.23 Na
kupe neskorogotického strieborného- cibória zo
Spišského Hrušová je zase vy tepaných šesť mi-
nucióznych reliéfov s pašiovými výjavmi.24
Motiv uotievania Božieho těla anjelmi uplat-
ňuje sa aj na oltáři dedikovanom sviatosti oltár-
nej, ktorý vznikol asi okolo roku 1520 pre kostol
sv. Milkuláša v Liptovskom Mikuláši a mohol byť
najbližšou inšpiráciou k namal’ovaniu liptovisko-
anenskej tabule s námetom monštrancie. Bočný
oltář v Liptovskom Mikuláši s centrálnou tema-
tikou eucharistie je na Slovensku doteraz známy
ako jediné kompletně dielo vo svojej póvodnej
štruktúre. V istrede archy před zlatým, vydeséno-
vaným pozadím je situovaný dřevený pozlátený
reliéf, představujúci takmer jeden a pol metra
vysoká monš franciu, ktorú držia dve klačiace
figury ainjelov, pochádzajúcich najlskór z dielne
Majstra Pavla z Levoče. Podlá typu majiuskul-
ného písma na hostii, na vytepanej zlatej platní
pixódia, ako aj spósobu, akým sú Stylizované ko-
náre viniča a steblá klaso v, usudzujeme, že táto
časť sa dodatečné prirobila azda za renesanci®
a pravděpodobně patří k našim najstarším pri-
kladom reštaurovania uměleckých diel.
Zaujímavá je ikonografická skladba tohto dvoj'
dielneho retabula. Vnútorné malby křídel zná-
zorňuji! na 1’avej straně sv. Castula a sv. Norberta
arcibiskupa so isvätcami, po1 právej straně sv. Mi'
chala a sv. Petra is apoštolmi. Spomínaní svätci,
s výnimkou sv. Michala, patřili k propagátorem
eucharistie. Averz týchto tabúl je věnovaný nie-
ktorým pašiovým scénám, a to modlitbě Ježiša
na hoře Olivovej, Judášovmu bozku, Ecce Homo
a neseniu kríža.
Vzhfadom na to, že jednotlivé predmety tzV.
arma Christi v křesťanské vierouke ako pars pro
toto sú významové totožné s epickými scénami
pašií, třeba oisobitne zdůraznit, že zákonitou črtou
středověkého umenia je právě to, že i v jednom
a uzatvorenom celku, resp. cykle tá istá figúra
alebo událost’ — interpretovaná zmyslovo názor-
né alebo v abstraktnoznakovej podobě — móŽe
vystupovat’ súčasne, dokonca i v kompozičně ne-
oddelenom priestore. Poznáme to napr. z mno-
hých, najmä ranných vyobrazení Národenia Pánd'
Preto nás nepřekvapuje okolnost’, že i v tom pří-
pade, keď na ústrednú tému Božieho těla, na ná-
mět eucharistie v centre retabula sú napojené
motivy arma Christi, na bočných křidlách toho
istého oltára sa objavujú znovu obrazy, stvárňu-
júce figurativně a epioky jednotlivé příběhy
z Kristovej pašiovej cesty.
Tieto poznatky nás vedú k tomu, aby sme sa
pozastavili nad myšlienkou, či aj v případe
liptovskoanenských fragmentov nejde vlastně
povodně o jeden oitárny súbor. Nájdené nesko-
ro,gotické malby tematicky nemajú nijaký vzťah
ku kultu sv. Anny, a preto sa domnievame, ze
patřili k niektorému inému oltářů tamojšieho kos-
■tola. Sme toho názoru, že výjav s adorácioU
eucharistie nemohol byť situovaný na periférii
oltára celkem inej dedikácie, keďže ide o ústředně
mystérium katolíckej vierouky, ktoré nebolo pří-
pustné blasfemicky subordinovať inému kultu,