Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 82
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0086
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
82

zřejmé, že vizitátor tú-to obec vtedy nenavštívil.
Do iného archidiakonátu sotva patřila. O faře
v Liptovskej Anne sa zmieňuje až Pázmányovská
Conscriptia, teda v prvej polovici 17. storočia.31
Kedy obec přešla k reformácii, zatiaï presne ne-
vieme. Isté však je, že protiopatrenia ostřihom-
ského arcibiskupa Oláha proti reformácii vo
vzdialenom Liptove nemohli byť trvale účinné.
Už roku 1559 sa přihlásila „celá šlachta“ liptov-
skej stolice k tzv. banskému vierovyznaniu v duchu
luterskej reformácie, ktoré vtedy panovník rešpek-
toval.32 Niet pochýb o tom, že ťažko bolo šlachtě
uprieť také právo, ktoré -bolo čo aj mlčky při-
znávané alebo trpěné královským banským mes-
tám. Prvý údaj o evanjelickom zbore v tejto ba-
níckej osadě je až ,z roku 1601, keď sa spomína
tamojší evanjelický kňaz Ján Fabritius.33 Kostol
v Liptovskej Anne ostal v rukách evanjelikov
prinajmenej do roku 1672, keď sa spomína Bal-
thazar Ozyp ako posledný z miestnych evanjelic-
kých kňazov.34 Kostol sa im potom odňal za
vojenskej asistencie, v čase ofenzívneho nástupu
katolídkej protireformácie po prezradení tzv.
Wesselényiho1 sprisahania. Balthazar Ozyp (Ozi-
bius) ostal údajné aj po roku 1672 v blízkosti
svojich súvercov a v čase povstania malkotentov
(Thökölyho odboj) střetával sa s nimi- tajné
v blízkých lesoch, aby ich upevňoval vo viere
a posluhoval svia-tosťami.35
Po šopronskom snerne roku 1681 liptovským
evanjelikom sa určili Hybe a Velká Paludza ako
inartikulované mie-sta pre tzv. veřejný výkon
kultu. Pre obyvatelstvo Liptovskej Anny, ktoré
vtedy bolo1 celkom evanjelické, to znamenalo
komplikácie. Situácia sa nelišila ani v Prosieku,
kde sú- doklady o evanjelických kňazoch od roku
1560 do roku 1674.36 Katolička matrika v Liptov-
skej Anne jestvuje teda znovu až od roku 1692,
kedy nastúpil farář Andreas Horssiczký, ale vi-
zitátor, ktorý o dva roky neskór prišiel preveriť
skutečný stav věcí, ani jeho nepokládal za vhod-
ného-. Nielen preto, že bol póvodom zo- Sliezska
a neovládal vraj dobré slovenčinu, ale aj preto,
že sa neukázali1 žiadne výsledky rekatoliizačnej
činnosti. Navýše viziátor F. Jezernický zazna-
menal, že táto osada je v horách a farář sa tu
zaoberá skór kutáním v zlatých doloch ako boho-
službou. Zlato a striebro vraj roztápa s najváč-

šími výdavkami, nie bez vlastnej škody, a tak je
otrhaný, že skandalizuje kňazský stav. Pri súpise
kostolného inventára vizitátor konštatoval, že tu
jestvuje jeden tabulový oltář starej formy a po-
malovaný chór. Obyvatelia boli vraj nepriatelsky
naladění, nechceli postavit' faru ani opravit’ kos-
tol. Ešte horšia situácia sa vizitátorovi zdala
v Prosieku, kde kostol charakterizoval ako rui-
nózny, bez akéhokolvek véna a celebrovat’ v ňoiu
bolo nebezpečné pre život. Keby sa sem povolal
farár, nemal by ani kde bývat. Preto sa Prosiek
v tomto čase stal fíliou rím. kat. cirkvi v Liptov-
skej Anne.37
Matej Bel vo svojich Notitiách upozornil na
ten paradox, že „Swata Anna“ sa sice nazýva
matkocirkvou viacerých liptovských fílií, avšak
je naj chudobné j-šou zo všetkých liptovských far-
ností.38 Zmieňuje sa aj o miestnych zemianskycb
rodinách, ktoré sa najskór z konfesionálnych dó-
vodov nehlásili .o- svoje patronátne -právo nad
kostoloím a z něho vyplývajúce povinnosti.39
V priebehu povstania Františka Rákócziho
kostol v Liptovskej Anne znova převzali evanje-
lici. Církev vizitoval roku 1706 superintendent
Daniel Krman40 a kazatelem bol pověstný To-
máš Froellich, ktorý sa neskór — zrejme po Szat-
mársko-m mieri — tiež schovával v lesoch a tajné
sa stýkal so svojimi súvercami.41 Kapitulácia ra-
kócziovského odboja už zjavne signalizovala ví-
ťaz-stvo habsburského absolutizmu a úspěchy ka-
tolíckej protireformácie. A tak roku 1713 kostol
v Liptovskej Anne bol znovu v rukách katolíkoV,
a to zrejme definitivně. Vtedajší vizitátor, ostři-
homský kanonik Thomas Petróczki42 konstatoval,
že v kcstole je jeden tabulový oltář s obrazoiu
sv. Anny. Překvapuje, že v prosieckom- kostole
vtedy našiel tiež jeden oltář, ale zasvátený Panne
Marii a sv. Barboře. Koncom roku 1719 působil
v Liptovskej Anne katolicky farár J. F. SkočkoV-
s-ký, ktorý vystupoval velmi militantne aj proti
miestnym zemanom. Dokazuje to text dvoch jeho
listov adresovaných do Prosieku rektorovi Lu-
caeovi a zemanovi Mathiasovi Joobovi, ktoréh0
tituluje ako luteránského heretika a hrozí mu de-
nunciáciou do Viedne za to, že si dal dieťa p0'
krstiť tajné evanjelickému- „predikantovi“.43
Podlá úradných informácií z rokov 1732, 173$
a 1737 bol stav kostola v Liptovskej Anne dobry
loading ...