Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 97
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0101
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
97

Pamiatky Liptovskej Mary vo svetle
nových poznatkov a hodnotení

karol kahoun

Pre stavebné dějiny objektu římskokatolického
kostola Panny Marie v Liptovskej Mare je pre
jeho slohový vývin od včasnej gotiky dóležité,
aby sa zachytili zvyšky dispozície a základov
stavby pochádzajúcej už z doby před rokom 1200.
Tento prvý kostol sa stal predmetom archeologic-
kého výskumu. Výskům predchádzal restaurátor-
skému prieiskumu spojenému is transferom najdo-
ležitejších umeleckohistoricky významných častí
terajšieho objektu do plánovaného' skanzenu.1
Kostol je hmotným dokladom o osídlení Liptova
a o jeho cirkevnej a spoločenskej organizácii už
Vo včasných fázach středověku. Súčasne má jeho
dokázaná existencia a dispozícia priamy vplyv na
poznanie mladších — gotických fáz celého kom-
plexu. V období rozsiahlej kolonizácie Liptova
vznikol na jeho mieste včasnogotický kostol ako
jednoloďová stavba s pravoúhlým zakončením
štvorcového kňazoviska a so sakristiou na jeho
severnej straně. To všetko dokazuje archeologic-
ký prieskum i nadvázujúce poznatky, ktore získal
restaurátorský kolektiv,2 a potvrdzuje to aj
Umeleckohistorické zhodnotenie. Závažná histo-
ricko-spoločenskú a stavebnohistoricku kvalitu
Představuje objavenie častí základového i nadzá-
kladového muriva včasnogotického kostola so za-
chovanou póvodnou omietkou a úpravou povrchu
muriva jeho stien v interiéri i v exteriéri.
Stavba vznikla zrejme před rokom1 12953 v sú-
vislosti s utváraním sídelného obrazu Liptova
i samej lokality Liptovskej Mary; ako vieme
ř z jej neskorších dějin,4 mala dlhy cas klučové
Postavenie v danej oblasti. Na zaklade nalezu
dispozície a hmotových prvkov vypozorovaných

v chronologicky mladšom telese objektu možno
konstatovat’, že ide o další z radu kostolov kon-
cipovaných ako jednolodie spojené so štvorco-
vým kňazoviskom, sakristiou a vežou na západnej
straně, aké vznikali v Liptove v poslednej tretine
13. storočia.5 Z hladiska vývinu našej gotické j
architektury je forma založenia tohto1 kostola
dalším dokladom vědomého používania určitého
dispozičného typu včasnogotického stupňa, roz-
šířeného v druhej polovici 13. storočia v hlavných
kolonizačných oblastiach Slovenska. Přesadil sa
v Gemeri, Šariši, Spiši, Turci i v Liptove (t. j.
mimo teritoria výraznej predrománskej a román-
skej tradicie, akým bol napr. nitriansky kraj,
južné Slovensko alebo banskoštiavnická oblast’)
povedla vyžarovania vplyvu váčších centrálnych
stavitelských dielní ako akési tyipologické Speci-
fikum útvaru malého dědinského farského kosto-
la v novovysadených a rozvij aných vidieckych
sídelných organizmech. Umeleckohistoricky ho
možno hodnotit’ v zásadě ako výraz dožívajúcej
alebo prežívajúcej neskororománskej tradicie a
„gotizuje“ sa viac-menej iba tvaroslovím zhrub-
nuté j kamenárskej formy, koncentrovaným do
okien svatyně, Iode a do portálov a tiež vápenno-
pieskovou úpravou stien, neskor pokrytých ma-
fiánskou freskovou výzdobou.
Takýto kostol sa móže dodnes v stavbě Liptov-
skej Mary zachytit’ a vymedziť aj v šírke a dížke
dispozície a niektoré jeho povodné partie sú ešte
fixované v severných múroch neskoršieho pres-
bytéria a lodě. Zachované fragmenty ornamentál-
nej úpravy stien z včasnogotickej fázy — malba
„rybích šupin“ pri víťaznom olblúku, fragment

z
loading ...