DOI Artikel:
Ševčíková, Zuzana: Umeleckohistorický charakter renesančnej a barokovej okennej výplne
DOI Seite / Zitierlink:https://doi.org/10.11588/diglit.51702#0132
128
Bratislava, bývalý kláštor uršuliniek, povodně okno (1676).
Fotografia A. Karlíkovej
Bratislava, bývalý kláštor uršuliniek, okno na přízemí s von-
kajším oknom z 20. storočia. Fotografia A. Karlíkovej
Bratislava, Jiráskova ulica 12, bývalý Pálffyho palác, svět-
líkové okno so zasklením v olove a so železnou výstužou
(druhá třetina 18. istoročia), druhé nádvorie. Fotografia
R. Kedra st.
paláce šlachty a bohatých mešťanov. Architek-
tonická koncepcia architektáry je baroková.
Vlastně detaily však už okolo polovice 18. storo-
čia neisú typická bohatá rokoková ornamentiku.
Vztahuje sa to na kováčske prvky — mreže vo
svetlíkoch a oknách, ale aj na stolárske výrobky,
ako sá brány a olkná. Ako‘ sme výskumom zistili,
nie je vzácno.sťou, že <sa ornamentálny motiv obja-
vujáci sa ako ozdobný článok na fasádě alebo
v iinteriéri domu, resp. paláca, používá aj ako
východiskový moment pri stvárňovaní remesel-
ných práč. Možno to sledovat’ na profiláciách
rovnako ako na kovových detailoch, ktoré bývá já
bronzové, pozlátené alebo sa uplatňujá svietivým
sivým cínovaným povrchom na nenatieranom prí-
rodnom morenom dreve.
Povodný výraz okien v 18. storočí, okrem origi-
nálov, ktoré výskumami postupné objavujeme,
zachoval sa v Bratislavě na dvoch iluzívnych
nástěnných malbách. Sá to okná na maliarskej
výzdobě stien kňazoviska u klarisiek zo šesťdesia-
tych rokov 18. storočia. Znázorňuje okná na všet-
kých stěnách tohto1 priestoru. Niektoré sá nama-
lované otvorené a tvoria dokonalá priestorová
iláziu. Verne zachytávajá podobu svojej dobovej
předlohy: vidíme na nich typické členenie i tech-
nické detaily, sipósob spájania štvorhranných
sklených tabál olovom i železná výstuž, ku ktorej
sá připevněné. Z malby je zřejmé aj to, že dře-
vené časti májá povrch bez nátěru, v prírodnom
tóne.
Druhým príkladom z toho istého obdobia je
výmaliba okennej niky na priečelí domu U dobrého
Bratislava, bývalý kláštor uršuliniek, povodně okno (1676).
Fotografia A. Karlíkovej
Bratislava, bývalý kláštor uršuliniek, okno na přízemí s von-
kajším oknom z 20. storočia. Fotografia A. Karlíkovej
Bratislava, Jiráskova ulica 12, bývalý Pálffyho palác, svět-
líkové okno so zasklením v olove a so železnou výstužou
(druhá třetina 18. istoročia), druhé nádvorie. Fotografia
R. Kedra st.
paláce šlachty a bohatých mešťanov. Architek-
tonická koncepcia architektáry je baroková.
Vlastně detaily však už okolo polovice 18. storo-
čia neisú typická bohatá rokoková ornamentiku.
Vztahuje sa to na kováčske prvky — mreže vo
svetlíkoch a oknách, ale aj na stolárske výrobky,
ako sá brány a olkná. Ako‘ sme výskumom zistili,
nie je vzácno.sťou, že <sa ornamentálny motiv obja-
vujáci sa ako ozdobný článok na fasádě alebo
v iinteriéri domu, resp. paláca, používá aj ako
východiskový moment pri stvárňovaní remesel-
ných práč. Možno to sledovat’ na profiláciách
rovnako ako na kovových detailoch, ktoré bývá já
bronzové, pozlátené alebo sa uplatňujá svietivým
sivým cínovaným povrchom na nenatieranom prí-
rodnom morenom dreve.
Povodný výraz okien v 18. storočí, okrem origi-
nálov, ktoré výskumami postupné objavujeme,
zachoval sa v Bratislavě na dvoch iluzívnych
nástěnných malbách. Sá to okná na maliarskej
výzdobě stien kňazoviska u klarisiek zo šesťdesia-
tych rokov 18. storočia. Znázorňuje okná na všet-
kých stěnách tohto1 priestoru. Niektoré sá nama-
lované otvorené a tvoria dokonalá priestorová
iláziu. Verne zachytávajá podobu svojej dobovej
předlohy: vidíme na nich typické členenie i tech-
nické detaily, sipósob spájania štvorhranných
sklených tabál olovom i železná výstuž, ku ktorej
sá připevněné. Z malby je zřejmé aj to, že dře-
vené časti májá povrch bez nátěru, v prírodnom
tóne.
Druhým príkladom z toho istého obdobia je
výmaliba okennej niky na priečelí domu U dobrého