147

v dvoch etapách převedené do nároidného1 vlast-
níctva.10 V povojnovom období málo právě úžit-
kové sklo najlepšie podmienky na to, aby obno-
vilo produkciu, keďže bolo relativné nezávislé od
mechanizácie a málo dostatek odborných sil
i exportnú tradíciu.11 Celoištátna koncepcia zvy-
šenia inveistícií do; slovenského priemyslu davala
hospodářské záruky do budúcnosti. Nevyriešené
však zoistali problémy nedostatočnej výtvarnej
úrovně výrobkov, ktoré mali v medzinarodnych
reláciách význam kultúrnej rpprezentácie Sloven-
ska i dosah na udržanie poizícií v exporte.
Ak slovenská tvorba v skle úžitkoveho zame-
rania nemala pokračovat’ v povojnovom eklek-
ticizme, bolo nevyhnutné:
— aby sa úžitkové sklo zbavilo úzkých obchod-
nických kritérií a chápalo sa ako kultúrny prob-
lém;

— aby sa využili domáce tradicie a objektivně
podmienky pre oisobitú produkciu;
— aby sa napokon vytvořilo umělecké sklo
takej výtvarnej úrovně, ,s akou by Slovensko ob-
stálo v medzinárodných reláciách.
Pozitiva slovenskej povojnovej tvorby v oblasti
úžitkového skla isú spojené s činnosfou výtvarno-
-technického oddelenia sklárně v Lednických
Rovniach. Ciel, který si určil jeho prvý člen
Karol Hološko po svojom příchode roku 1947,
nebol jednoduchý. AkékoTvek úsilia o1 obrodu ná-
pojového* iskla (o ktoré išlo Hološkovi predovšet-
kým) narážali na zakořeněné dedičstvá minulos-
ti.12 Aby sa doisiahla obroda sklářského súboru,
bola nevyhnutná cesta k prameňom — k pratvaru
sklenej bubliny, k definícii tvaru skutečné skle-
ného. Znamenalo to uchránit’ typický charak-
ter sklárskej práce od dekoratívnych nánosov a

Jaroslav Taraba, Poháre na víno, krištál, fúkané sklo, 1973. Fotografia A. Červenej