Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1977-1981(1977)

Page: 161
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1977_1981/0165
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
161

movýrn uplatněním o.sobitoistí materiálu a spraco-
vania, ktoré sa stává súčasťou výtvarného záměru.
V krajných výrazových polohách sa iblížia k plas-
tike — isú ischopné uplatnit’ sa plnohodnotné
v interiéri ako solitér.
Dekorativně hutnické vázy Lubomíra Blechu
tVoria súčasť jeho1 výtvarného programu, súčasť
vývinu umeleckej tvorby, ktorej ťažisko leží v no-
ve j, objavenej linii sklenej plastiky. Ověřuj ú vý-
tvarné a technologické možnosti, ktoré potom
sklené plastiky dovádzajú do plného^ vyznenia,
smerujúceho k monumentálnemu posobeniu.
Práce, ktoré vznikali před príchodom na Slo-
vensko (do roku 1962), zrodili sa z velkej časti
v hutě v Škrdloviciach ; tá mala v tomto období
za isebou už vynifcajúce výsledky v odbore hutnic-
kého skla. Od konca paťdesiatych rokov vznikali
Prvé samcistané Blechove dekorativně práce zo
skla dvoch typov — dekorativně fúlkané vázy
a dekorativně roztáčané terče.
Dekorativně vázy sú zhmotněným dokazom
Blechových prvotných isnáh o súlad technologie
a tvarovania. Oblina — ako najvlastnejší tvar
skloviny — je základom tvarovej koncepcie. Zod-
povedá obrysovo kvapke žeravej tekutej skloviny,
sklenej bublině, utvárajúcej sa na konci sklárskej
píšťaly, i tvaru, ktorý sa získá otáčaním žeravého
jadra. Toto ismerovanie k jednoduchosti obrysu,
Pri ktorom dielo posoibitlo1 sférickou plochou skla,
bolo sprevádzané výraznou expresívnou tenden-
ciou. Uplatňovala sa v obidvoch tvarových rie-
šeniach — bankovitých vázách i miskovitých ter-
čoch vo1 výrazovej hodnotě farebných skvrn a čiar
1'ubínov, střihaných na jádro.25 Farba (najmä
prevažujúce tóny červenej) tu vytvárala kontrast
k priehladným plochám, inde postupné nabiehala
z krištála do sýteho tónu, vytvárajúc poloprie-
h 1’adné plochy.
Expresivita farebných žiarivých skvrn mäk-
kých obryisov dosiahla osobitá dynamiku v ter-
čoch, kde rozmiestnenie v ploché vyplývalo zo
samej technologie roztáčania. Vlastnosti skla
a jeho visikozita, rýchle stúpajúca, umožnili zvý-
raznit’ moment zastavenia pohybu, prerušenia,
stuhnutia stavu, v akom sa farby odstředivou
silou rozlievali okolo medzivrstvy skla.
Po příchode do Zlatna sústredil sa Lubomír
Blecha programovo na tvorbu tenkostenných skle-


Ivan Polák, Váza, krištát, fúkané sklo, hutnicky dotvaro-
vané, 1969. Fotografia F. Valenta

ných plastik. Dekorativně práce, vznikajúce na
okraji tejto tvorby, pokračujú spočiatku v raných
škrdlovidkých riešeniach (príkladom sú dekora-
tivně vázy z roku 1966), v ktorých zapája do
křišťálového' skla zlatý rubín, střihaný na jádro,
v podobě skvrn. Hutnická váza z roku 1965 ově-
řuje dva technologické postupy, využívané pa-
ralelné na sklených plastikách. Je to nabiehaný
rubín a tvarovanie obliny zvonku drôtom.
Dekorativně práce zapájajú sa do kontextu
Blechovej tvorby ako súčasť výtvarných experi-
mentov a cielavedomého smerovania. Dokazujú
nové možnosti spojenia tvarovej jednoduchosti
s expresívnosťou farby či světelného žiarivého
efektu.
Ak konfrontujeme dve základné skupiny deko-
ratívnych práč (ich hranice sme vymedzili v pred-
chádzajúcom texte) z hladisika zastúpenia i z as-

ii
loading ...