165

v priestore, ktorá dává vyniknúť aktívnemu vzta-
hu skleného diela k okoliu, s ktorým silýva a při-
tom registruje jeho pohyb i optická změnu. Sáčas-
ťou autorovho uměleckého programu je včlenenie
plastiky do prírodného rámca.29 Blechova předsta-
va o plenérovom začlenění plastik úzko súvisí
s umělcovým životným názorom. Prírodu chápe
ako ideálne prostredie v jej prirodzenosti, nede-
vastovanej 1’udským zásahom. Spojenie sklenej
plastiky s přírodou pociťuje Blecha ako harmonic-
ké. Dřelo nadobúda význam harmonizuj úceho
symbolu, ktorý je vtělením myšlienky symbiózy
ludského a prírodného.
V nasledujúcej časti štúdie, ktorá isme vyhradili
Perspektivám, zoistáva zhodnotit’ tvorbu najmlad-
sích sklářských umelcov.
Generácia, ktorá nastupovala do života v prvom
Povojnovom dvadsaťročí, nernala na Slovensku
v oblasti uměleckého skla nijaké možnosti vzde-
lania. Základná abecedu sklářského řemesla po-
skytovali po vojně učitelia v Utekáči, Zlatne,
Katarínskej Hute a v Lednických Rovniach.
Sklářská priemyselná škola v Lednických Rov-
niach bola zameraná na chemickoteohnoloigické
zvládnutie materiálu. Jedinou možnosťou zanie-
tencov v tejto oblasti bolo stádium na českých
odborných sklářských školách uměleckého zame-
rania v Železnom Brode a v Novom Bore alebo
na VŠUP v Prahe. Tu sa v ateliérech profesorov
K. Štípla a J. Kaplického1 rodilo nové chápanie sú-
oasného uměleckého skla z hladiska tvarového,
funkoného1 i technologického.
Okrem nedostačujúcej školskej základné boli
chronickou překážkou nástupu mladých v sloven-
skom umeleckom skle malé možnosti uplatnenia
ci už vo sféře priemyslu, alebo volnej tvorby.
Ohýbalo1 proistredie dielní, ktoré by zabezpečilo
zvládinutie základných technologických zručnosti,
chýballa mužnost styku :s materiálem ci uz na
úrovni ateliérovej tvorby, alebo vzorovania
v sklárni. Jedine vyriešenie týchto problemov
niohlo připravit priaznivé perspektivy v oblasti
sklářského umeniana Slovensku.
Založenie olddelenia pre sklo v architektuře na
Vysokéj škole výtvarných umění v Bratislavě
r°ku 1965 bolo preto konstruktivným činom znač-
ného dosahu. Organiizačný rámec sa stal základ-
ným předpokladům, určujáci bol vsak výchovný


Ivan Polák, Váza na nízké kvety, křišťál, fúkané sklo,
1970. Fotografia A. Červenej


Ivan Polák, Váza na nízké kvety, krištál, fúkané sklo, 1970.
Fotografia A. Červenej

program — jeho metody a ciele. Vynikajáce vý-
sledky ateliéru Jozefa Kaplického (VŠUP v Prahe)
jnohli byť príkladom, do akej miery dokáže ciela-
vedomý umělecký i pedagogický názor profesora
podpořit výtvarný'program nastupujácej generá-
cie. Volba pedagoga bola pre novozaložené brati-
slavské oddelenie pre sklo v architektáre príslu-
bom dobrých perspektiv. Vedenie sklářského vy-
učovania bolo zverené žiakovi Kaplického školy
Václavovi Ciglerovi — umělcovi, v ktorom sa
ideálne spojilo tvořivé zaujatie pre sklo a výtvar-
ná invencia s citlivým, 1’udským prístupom k žia-
kom. Ako hlava školy přesadil taká organizáciu
vyučovania, ktorá zodpovedala charakteru živého